Veľa otázok, málo odpovedí. Armádny megaprojekt za 450 miliónov výrazne mešká, Kaliňák je nervózny

Transportéry Patria majú v ozbrojených silách nahradiť pásové BVP-1.  

Obojživelníky do náročného terénu so silnou balistickou a protimínovou ochranou pre vojakov a nízkymi nákladmi na servis. Aj takto ministerstvo obrany prezentovalo v roku 2023 príchod obrnených vozidiel Patria, ktorý označilo za dôležitý míľnik a veľký krok vpred pre armádu. V ozbrojených silách majú totiž nahradiť zastarané pásové BVP-1 (bojové vozidlo pechoty, pozn. red.), ktoré sa vyrábali ešte za socialistických čias.

Slovensko si od Fínov ešte v roku 2022 objednalo 76 vozidiel Patria za takmer 450 miliónov eur, pričom zákazka pozostávala z troch variantov 8 × 8. Desať vozidiel bolo ambulantných, šesť veliteľských a 60 v bojovej verzii.

Čítajte viac FOTO: Dva tanky, dve riešenia. Kaliňák ukázal, z ktorých strojov by si armáda mohla vyberať

Kto vyrába čo

Jednou zo základných podmienok dohody bolo čo najvyššie zapojenie slovenského obranného priemyslu pri ich výrobe. Kým prvé – zdravotnícke a veliteľské – vozidlá dodávajú priamo zo Škandinávie, z liniek slovenskej firmy CSM Industry majú zísť bojové verzie. Z domácej produkcie sú aj komponenty. Diaľkovo ovládanú vežu Turra 30 s kanónom kalibru 30 milimetrov vyrába podnik EVPÚ z Novej Dubnice.

Foto: Pravda, Robert Hüttner, Robert Huttner

incheba IDEB 2026 Vozidlá 8 x 8 Patria

Pravda sa bola v závode,kde sa vyrába celá nezbraňová časť, osobne pozrieť ešte vlani v apríli. V tom čase vyrábali 18. kus trupu a na montáži mali úvodných sedem kusov. Podľa vedenia podniku zmontovali prvú Patriu koncom minulého marca a tá išla na testy. Tie spočívajú v skúšobných jazdách, no aj zo skúšok v bazéne, kde sa overuje ich vodotesnosť a schopnosť plavby.

Z Gemera potom slovenské Patrie putujú na Považie do štátnej zbrojovky Konštrukta Defence, kde na ne namontujú streleckú vežu a ďalšie vojenské vybavenie.

Fínske transportéry budú vyzbrojené aj ďalším tuzemským výrobkom, a to novým kanónom GTS-30/N, ktorý vyvinula dubnická zbrojovka ZŤS Špeciál podľa požiadaviek NATO. Do sériovej výroby ho zaradila pred dvoma rokmi.

Kanón „desať z desať“

Hoci všetko znie idylicky, okolo Patrií je v posledných mesiacoch rozruch. Prvé vozidlo mali totiž dokončiť vo februári 2024. „Je rok 2026 a my nemáme po piatich rokoch ani jedno bojové vozidlo Patria. Som z toho pomerne nervózny,“ posťažoval sa minulý mesiac šéf obrany Robert Kaliňák (Smer).

V marci priznal, že spustil trhové konzultácie s ďalšími výrobcami vozidiel tohto typu, pričom ako hlavný dôvod označil práve oneskorenie fínskej spoločnosti. Pripustil dokonca aj možnosť, že by kontrakt vypovedal. V minulosti sa vyjadril, že oneskorené dodávky Fínom vyhovujú, keďže predchádzajúca vláda uzavrela s Patriou nevýhodné zmluvy pri zastropovaní cien za omeškanie.

Problémy s meškaním má podľa medializovaných informácií údajne spôsobovať práve kanón. Kaliňák to však odmietol. „Sme presvedčení o tom, že strieľa dobre. A ja som o tom presvedčený, že strieľa aj presne. Desať z desať je niečo, čo som už viackrát pri našich výrobkoch absolvoval, dokonca aj pri ich predajoch do zahraničia,“ zdôraznil.

Na potenciálne problémy sa malo podľa neho myslieť ešte pred súťažou. „Ak išiel do súťaže s nehotovým a nevyskúšaným autom aj s vežovým systémom, aj so zbraňovým systémom, tak potom podvádzal v súťaži, keď teraz tvrdí, že je to problém,“ povedal Kaliňák.

Výmena za zahraničný kanón by však podľa ministra znamenala nielen vyššie náklady, ale aj obmedzený prístup. Výhodou vlastnej zbrane je, že sa výrobné kapacity a produkcia náhradných dielov sústreďujú doma. „Po druhé, cenový rozdiel medzi týmto kanónom a dajme tomu Bushmasterom je asi 300– až 400-tisíc, alebo štvornásobok, pretože náš stojí niekde na úrovni 150-tisíc,“ uviedol ďalej.

Predchádzajúce vedenie podľa neho vybralo dubnický kanón aj preto, že ide o mechanickú verziu. Pre porovnanie, Bushmaster má elektrický systém. Ak by ho zasiahli a nemal by prístup k elektrine, prestal by podľa ministra strieľať.

S výberom GTS-30/N je preto spokojný. „Myslím, že je to dobré riešenie, a treba to iba vyriešiť. Ak to niekto spochybňuje, v poriadku, poďme sa na to pozrieť, kde je problém, či vo veži, či vo vozidle, či v kanóne, ale poďme to vyriešiť. Stáť a debatovať o tom nestačí,“ dodal.

Čo na to Fíni

Ako vysvetlil senior viceprezident pre európsky trh Hugo Vanbockryck z firmy Patria, dodané sú zatiaľ len 8 × 8 pre vojenských zdravotníkov, no aj to nie všetky. Deväť z desiatich už armáda dostala a posledné by na Slovensko malo doraziť čoskoro.

Prvé na Slovensku vyrobené vozidlo je aktuálne vo fáze priemyselného testovania. Podvozky na bojové verzie (Infantry Fighting Vehicle, pozn. red.) podľa Vanbockrycka naplno vyrábajú v Tisovci. „Vyrobili okolo 15 týchto vozidiel a čakajú na výsledky kontrol, aby sme sa mohli posunúť do ďalšej fázy a osadili na ne veže TURRA, dokončili a doručili ich,“ povedal Vanbockryck.

Dodávky meškajú práve pri bojových verziách. Vanbockryck podotkol, že práve do týchto typov sa integruje množstvo subsystémov od lokálnych producentov. Špecificky poukázal na jeden z komponentov. „Nie je nezvyčajné, že pri veľkých programoch, ako je tento, vznikajú náročné výzvy. Tie zasiahli aj Patriu a čelia im aj lokálni subdodávatelia s ich systémami, vrátane napríklad zbraňového systému, napriek tomu nám to nezabránilo pokračovať vo výrobe vozidiel,“ povedal.

Kaliňák nedávno uviedol, že fínski partneri s ministerstvom „nedostatočne komunikujú“, čo Patria odmieta. „Od začiatku programu sa konajú pravidelné stretnutia so všetkými zainteresovanými stranami – s ministerstvom, zákazníkom, priemyslom, takže existuje pravidelné fórum, na ktorom sa diskutuje o progrese programu,“ reagoval Vanbockryck.

I keď minister hovorí o nervozite a Fíni o problémoch a výzvach na rôznych úrovniach reťazca, obe strany deklarujú záujem pokračovať v rozbehnutom biznise. „Namiesto toho, aby sme ukazovali prstom na toho, kto je zodpovedný za akú časť oneskorenia, musíme sa pokúsiť vyriešiť tieto veci. Na to sa teraz sústreďujeme, ako zabezpečiť, aby sme pokračovali v programe, vyrobili, otestovali a dodali ich,“ zdôraznil Vanbockryck.

Čítajte viac Tender na transportéry za dve miliardy majú dostať Fíni. Obídu Česi naprázdno?

Kedy dodajú posledné kusy

Ešte trocha míľnikov. Podľa pôvodných plánov sa mala produkcia v Tisovci začať už v septembri 2023 a prvé vozidlo mali dokončiť vo februári 2024, no napokon sa vyrábať začalo približne o rok neskôr. Všetky mali odovzdať do roku 2027.

Plánovanie dodávok bude podľa Vanbockrycka závisieť od výsledkov priemyselných testov a kontrol a tiež od akceptačnej fázy. Kedy dodajú poslednú Patriu zazmluvnenú pred štyrmi rokmi, nepovedal. Podľa našich informácií však dodávky môžu po prvotných komplikáciách nabrať rýchlosť.

„Harmonogram dodávok momentálne prerokúvame s ministerstvom obrany a ich tímom. Ide o tému, ktorú budeme riešiť prostredníctvom príslušných kanálov a v primeranej forme, nie však pred médiami,“ dodal.

Od éry Gajdoša

Nákup bojových vozidiel pre armádu sa chystal od roku 2015. O obnovu obrnených transportérov sa vláda pokúšala, ešte keď bol ministrom Peter Gajdoš (SNS). Armáda mala podľa pôvodných plánov do roku 2029 získať 81 kusov 8 × 8 za 417 miliónov eur a 404 kusov viacúčelových taktických vozidiel 4×4 za 783 miliónov eur. Návrh schválila vláda v novembri 2017. Pre netransparentnosť však z nákupu nič nebolo a projekty zrušili.

Rezort obrany mal už vtedy pripravený prototyp transportéra s názvom Vydra, Konštrukta Defence ho postavila za približne šesť miliónov eur na podvozku Patrie.

Ministerstvo obrany ešte za Kaliňákovho predchodu Jaroslava Naďa (predtým OĽaNO, teraz Demokrati) oslovilo v rámci analýzy trhu viacero krajín, pričom ponuky na dodanie predložilo päť.

Ako najvýhodnejšia vyšla práve ponuka z krajiny tisícich jazier. Patria, v ktorej má väčšinový podiel fínska vláda, vtedy len tesne predbehla ponuku českej spoločnosti Tatra Defence Vehicle s vozidlom Pandur II. Naď sa napokon teda vybral rovnakou cestou ako jeho predchodca.