Veliteľ NOS generál Kisel: Civili rozmýšľajú úplne inak ako vojaci. Čo ho na zálohách najviac prekvapilo?

Pôsobil v Afganistane aj Afrike. Po rokoch v obklopení profesionálov pracuje s nevojakmi, ktorí mu ukazujú, že veci sa dajú robiť aj inak. Hoci záujem o výcvik Národných obranných síl (NOS) neopadol ani po roku, zápasí s nálepkou „letný tábor“ či „Kaliňákove zálohy“. Ako s tým chce naložiť, a kto by mohol pomôcť, hovoril veliteľ NOS brigádny generál Ladislav Kisel v rozhovore pre Pravdu.  

Ladislav Kisel v rozhovore hovorí:

• kedy pôsobil v Afganistane,
• kedy si armáda uvedomila, že potrebuje zálohy,
• čo ho učia civili,
• ako chce predísť tomu, aby sa z výcvikov stala „brigáda“,
• či sa bude finančný príspevok znižovať,
• ako chcú predísť označovaniu výcvikov za letný tábor a ich spolitizovaniu,
• prečo cvičia vyše 100 ľudí súčasne, a či to nie je na úkor kvality.

Na Tureckom vrchu zložilo minulý týždeň v utorok prísahu 75 nových príslušníkov Národných obranných síl. Ako si vy spomínate na vašu prísahu a začiatky v armáde?

Moja prísaha bola už naozaj dávno, pred 35 rokmi na Vysokej vojenskej škole vo Vyškove na Morave. Bol som vtedy študent prvého ročníka Fakulty druhov vojsk ako ženista. Prísahu som mal mesiac po prijímači. Z domu prišli rodičia, precestovali 600 kilometrov, aby ma videli. Bol som rád, že sú tam. Nezabudnem na ten deň. Bolo to dávno, ale bolo to nezabudnuteľné. Niektorých kolegov som už po základnej vojenskej službe nevidel.

Pôsobili ste na misii v Bosne a Hercegovine, no našla som aj článok z roku 2002, kde sa spomína vojak Ladislav Kisel, ktorý slúžil v Eritrei. Vyslali vás do Afriky alebo išlo o vášho menovca? Čomu ste sa venovali, než ste sa stali veliteľom záloh?

Vyštudoval som ženijný odbor. Hoci som teraz veliteľom Národných obranných síl, srdcom som stále ženista. Bol som veliteľ ženijnej čaty, potom ženijným náčelníkom u delostreleckej brigády v Jelšave a potom som sa dostal ako veliteľ ženijno-pyrotechnickej čaty do misie UNMEE v Eritrei a Etiópii, kde som pôsobil so 40-člennou ženijnou čatou na brehu Červeného mora. Uplynulo odvtedy 25 rokov.

Po návrate som pokračoval v Martine v rôznych veliteľských funkciách ako veliteľ veliteľskej roty, neskôr veliteľ roty výcviku bojovej podpory, kde boli aj ženisti. Potom sa mi pošťastilo dostať na misiu v Afganistane, kde som bol veliteľ kontingentu v rokoch 2005 až 2006 deväť mesiacov. Po návrate som sa stal príslušníkom výcvikovej jednotky vojenských misií, kde som mal na starosti prípravu kľúčového personálu do zahraničných misií. Tomu som sa venoval s prestávkami troška dlhšie, pretože sa mi v 2007 pošťastilo dostať do štruktúr NATO, konkrétne na centrum výnimočnosti pre velenie a riadenie do Holandska, kde som bol tri a pol roka.

Foto:
Robert Huttner
Pravda
Veliteľ Národných obranných síl brigádny generál Ladislav Kisel.

Po návrate, opäť na výcvikovú jednotku vojenských misií, tam som bol ďalšie štyri roky. Potom prišla ďalšia misia v Bosne a Hercegovine, tam som bol veliteľ kontingentu. Potom som sa stal veliteľom ženijného práporu v Seredi, kde som pôsobil dva roky a odtiaľ som šiel zase do misie do Afganistanu, kde som opäť velil kontingentu. To bola moja posledná misia, odtiaľ som išiel na generálny štáb a odtiaľ zase do štruktúr NATO do poľského Štetína na mnohonárodný zbor, kde som bol náčelníkom oddelenia výcviku.

Po návrate som smeroval na Spoločné operačné veliteľstvo do Banskej Bystrice, potom som prešiel zase na generálny štáb. Po absolvovaní kurzu generálneho štábu v Brne som dostal ponuku byť veliteľom Národných obranných síl, ktorú som prijal a teraz sme tu.

Nečakala som až taký detailný životopis. Na výcvik vám prichádzajú ľudia z rôznych profesijných skupín – pracovníci fabrík, učitelia, právnici. Aké je to po 35 rokoch spolupráce s vojakmi zrazu takto intenzívne pracovať s civilmi?

Spomínali ste tú misiu v Afrike v Eritrei, kde som sa prvýkrát stretol so záložákmi. Kedysi chodili príslušníci záloh do misií. Všetky misie, ktorých sa zúčastňovali ozbrojené sily, boli založené predovšetkým na vojakoch zo zálohy. Mal som déjà vu po tých 25 rokoch, keď som prišiel na Národné obranné sily, kde sa stretávame s ľuďmi, ktorí nie sú vojaci. Je to úplne iná mentalita než u profesionálneho vojaka. Je to vojak na pár týždňov, dní, ktorý je stále jednou nohou v civile, rozmýšľa tak a vidí veci inak ako my profesionáli, ktorí sme „zdeformovaní“. Je to mnohokrát veľmi obohacujúce, keď vidíte, ako sa dajú veci riešiť veľmi jednoducho, skratkovite aj účelne. Skvelým príkladom je aj pán minister. Ako dušou civil riadi veci celkom iným spôsobom ako by ho riadil vojak. Som rád, že môžeme robiť s takýmito ľuďmi.

Nechytáte sa niekedy za hlavu, akí sú ľudia z civilu nedisciplinovaní?

Chytám sa za hlavu. Pred chvíľou som absolvoval presun na vojenskej tatrovke, kde bolo pár novinárov. Koncept sedenia na korbe je dosť ťažko vysvetliť civilom. Všetko dopadlo dobre, docestovali sme. (Smiech). Niekedy je to naozaj zaujímavé. Sledovať veci, ktoré sú pre nás jasné a prirodzené, civil tomu rozumie celkom inak.

Ktoré udalosti z posledných rokov ukázali, že Slovensko potrebuje zmodernizovať aktívne zálohy?

Zálohy sme potrebovali hneď po tom, ako sme ich prestali generovať po zániku základnej vojenskej služby v roku 2005. Keď som velil ženijnému práporu v Seredi, tak sme boli pilotný útvar, ktorý riešil aktívne zálohy. Prišli k nám s chuťou, „sme tu a chceme vám pomôcť“, chceme byť pripravení brániť Slovenskú republiku a pomáhať jej aj v čase mieru. Vyzeralo to naozaj nádejne, že začnú počty záloh stúpať. Keď sme po deviatich rokoch mali 167 ľudí zaradených v zálohách, tak bolo jasné, že sme s týmto konceptom veľmi nepohli. Ich potreba bola napríklad naposledy pri slintačke-krívačke alebo predtým pri ochrane hraníc pri utečeneckej kríze. Profesionálni vojaci boli extrémne vyťažení. Okrem toho mali vlastné výcvikové úlohy, ktorým sa nemohli venovať. Pri týchto príležitostiach by boli ideálni vojaci v zálohe. Aj ako vojak som veľmi rád, že sa táto myšlienka podarila.

Koľko je dnes „hotových ľudí“, ktorých by ste dnes vedeli, ak by došlo k povodni alebo prírodnej katastrofe, okamžite nasadiť?

Máme zaradených v zálohách asi 2200 ľudí – či už v operačných, alebo pohotovostných alebo aj tých, ktorí absolvovali výcvik branných záloh. Všetci deklarujú, že sú pripravení. Ide o dobu pohotovosti, ktorú by sme im stanovili. Každý vojak pohotovostných alebo operačných záloh musí mať nejakú dobu pohotovosti, ktorú ohlási, a vieme ho zaktivovať. Dnes by som okamžite vedel nasadiť týchto 49 ľudí (ukázal na dav cvičiacich vojakov pred sebou, pozn. red.). Mohli by ísť v tomto okamihu na akýkoľvek zásah, na ktorý boli vycvičení. Tí, ktorí sú vo výcviku, tých môžeme použiť hneď, ale len tých, ktorí sú vo výcviku v druhom roku a absolvovali moduly záchranár, strážca a asistent.

Čo sa stalo s tými zhruba 160 príslušníkmi bývalých záloh? Kam sa pretransformovali?

S účinnosťou Zákona č. 150 z minulého roka prešli všetci aktívni príslušníci aktívnych záloh, ktorí mali aktívnu dohodu o zaradení do aktívnych záloh, do operačných záloh.

Teraz sa v Malackách pozeráme na lezecký výcvik na simulátore, vlani sme videli na Tureckom vrchu streľby či medicínsku prípravu. Ako vyzerali tréningy bývalých záloh?

Bolo to jednoduchšie. Počet ľudí aj útvarov bol vcelku obmedzený, čiže sa to dalo oveľa jednoduchšie naplánovať. Trištvrte roka vopred vyšiel vestník s termínmi výcvikov. Všetci si nastavili svoje kalendáre na to, že v určitom čase prídu na dva týždne do Serede a budeme zhadzovať pontóny na cvičisku Váh. Výcvik bol zameraný na zdokonalenie odborných vedomostí a zručností a predovšetkým aktívne zálohy neboli otvorené pre širokú verejnosť, ale iba pre občanov s vojenskou skúsenosťou respektíve bývalých príslušníkov ozbrojených zborov.

Dnes viackrát zaznelo, že máte 13 500 registrovaných záujemcov, výcvikmi prešlo niečo cez 2200 ľudí. Na čom najčastejšie zlyhávajú záujemcovia?

Aby som to objasnil, tých 13 500 je počet ľudí, ktorí prejavili záujem. Z nich asi 4300 poslalo svoje žiadosti, ktoré postupne prichádzajú po registráciách. So žiadosťami sa zasielajú aj výpisy zo zdravotnej dokumentácie, rôzne prehlásenia o bezúhonnosti. Všetci príslušníci záloh sú postupne posielaní na psychotesty, ešte ich preverujeme z bezpečnostného hľadiska. Najväčším sitom, kde nám najviac ľudí zostáva visieť, sú psychotesty. Snažíme sa ich smerovať na to, aby sme vychytali osobnostné poruchy, je to hlavne z hľadiska bezpečnosti výcviku.

Druhá veľká časť z ľudí, ktorí nie sú schopní byť príslušníkmi NOS, nespĺňajú požiadavky zo zdravotných dôvodov. Neprechádzajú klasickou zdravotnou prehliadkou ako profesionáli, ich zdravotný stav je posudzovaný len na základe výpisu zo zdravotnej dokumentácie. Niekedy si to vyžaduje veľmi intenzívnu komunikáciu posudkového lekára s obvodným lekárom alebo so špecialistami, ktorí sú uvedení vo výpise. Často to zostane visieť na zdravotnom stave. Len veľmi malé percento ľudí má problém s bezúhonnosťou.

Oslabol záujem o zálohy po prvotnom veľkom záujme? Koľko sa k vám teraz hlási mesačne ľudí?

Od začiatku roka máme okolo 300 až 400 ľudí mesačne, ktorí sa zaregistrujú. Tento mesiac je to niečo vyše 400. Z nich plus-mínus tretina až polovica aj pošle svoju žiadosť.

Koľko ľudí dokážete vycvičiť naraz?

Pokiaľ by sme hovorili o primárnych výcvikoch, či už o prvej, alebo druhej fáze, respektíve o tom, koľko ľudí dokážeme naraz vycvičiť vo výcvikovom priestore Turecký vrch, ktorý je zatiaľ jediný, kde cvičíme, tak je to približne 150 ľudí, ktorých dokážeme spraviť naraz. Musíme rozdeliť úsilie aj na ľudí, ktorí sú zaradení druhý rok v zálohách. Momentálne je to skupina 50 cvičiacich, ďalších 79, ktorí dnes (v utorok 23. júna, pozn. red.) zložili prísahu, začali výcvik minulý týždeň. Z nich postupne štyria vypadli. Stále je to plus-mínus 150 ľudí, ktorých by sme dokázali vycvičiť v jednom behu.

Na webe NOS sú termíny na Fázu 2 len do konca júla. Kam sa rozpŕchli všetci tí vycvičení ľudia? Nemajú už záujem pokračovať?

Práve naopak, majú. Len opäť – pracujeme s občanmi, civilmi, ktorým vypísané termíny môžu kolidovať s rodinnými, alebo pracovnými záležitosťami. Keď stanovíme rámcový počet napríklad 50 ľudí na primárny výcvik druhej fázy, a aj sa nám toľko ľudí prihlási, ale potom postupne dva-tri dni pred nástupom sa odhlásia a zostane 40 ľudí. Samozrejme, stále majú záujem, len termín im nevyhovuje. Už teraz vieme, že budeme musieť upraviť a doplniť tam niekoľko ďalších termínov druhej fázy.

Témy:
ministerstvo obrany
Ozbrojené sily Slovenskej republiky
Národné obranné sily

mReportér

Zdielajte článok