Veľká investícia v Šuranoch odhalila karty. Základný plat robotníkov v prvom inzeráte mnohých určite sklamal
obchodnyregister
2026.05.27.
Sľuby o nadpriemerných platoch v novej baterkárni v Šuranoch narazili na tvrdú realitu slovenského trhu práce. Zverejnený inzerát spoločnosti GIB EnergyX Slovakia na pozíciu operátora výroby so základnou mzdou okamžite vyvolal vlnu pochybností a otázok, či investor namiesto lukratívnych miest neprináša podpriemerné ohodnotenie.
Výstavba novej baterkárne v Šuranoch spoločnosti GIB EnergyX Slovakia od začiatku priťahuje veľkú pozornosť verejnosti. Kým pri ohlasovaní tejto významnej investície sa hovorilo najmä o vzniku moderných a dobre platených pracovných miest, aktuálna realita v inzerátoch vyvoláva u ľudí skôr otázky.
Na portáli Profesia.sk totiž firma pre kľúčovú pozíciu operátora výroby ponúka základnú mzdu na úrovni necelých 1100 eur (obrázok nižšie, pozn. red.). Konkrétne ide o 1 050 eur, čo spolu s dochádzkovým a výkonnostným bonusom predstavuje niečo vyše 1 200 eur v hrubom. Mnohí sa preto pýtajú, či táto ponuka nie je príliš nízka vzhľadom na slovenský mzdový priemer a či investor skutočne plní to, čo na začiatku sľuboval.
Sľuby verzus realita a argumenty investora
Zverejnený inzerát uvádza základnú zložku mzdy presne vo výške 1 050 eur mesačne. Zástupcovia spoločnosti však upozorňujú, že reálne mesačné finančné ohodnotenie je vyššie, pretože je potrebné pozerať sa na celkový príjem a nielen na základnú sumu uvedenú v inzeráte. Okrem základu firma ponúka pravidelný dochádzkový bonus vo výške 50 eur a výkonnostný bonus do výšky 125 eur.
Súčasťou odmeňovania sú aj ďalšie mimomzdové benefity, medzi ktoré patrí vianočná odmena, príspevok na dopravu, príspevok na stravovanie, Benefit Plus Cafetéria či Multisport karta. Po absolvovaní zaškolenia navyše investor garantuje operátorom výroby, tím lídrom aj vedúcim zmien postupný garantovaný rast mzdy po šiestich mesiacoch, po jednom roku a následne po roku a pol.
Vedenie spoločnosti dôrazne odmieta, že by slovenské mzdové podmienky podliezalo. „Pri nastavovaní mzdových podmienok vychádzame predovšetkým z podmienok trhu práce v regióne, v ktorom pôsobíme,“ vysvetľuje Juraj Récky, Corporate Affairs Manager spoločnosti GIB EnergyX.
Zároveň v oficiálnom stanovisku dodáva, že situácia nie je taká čiernobiela, ako sa na prvý pohľad zdá: „Ak porovnáme ponuky spoločností v regióne na obdobných výrobných pozíciách, naše finančné ohodnotenie patrí medzi konkurencieschopné a pohybuje sa nad regionálnym priemerom.“
Récky zároveň spresnil, že pri ohlasovaní projektu hovorili o celkovej mzdovej úrovni naprieč celou spoločnosťou a rôznymi typmi pozícií. „Je prirodzené, že iné finančné ohodnotenie majú vstupné operátorské pozície a iné špecializované technické, odborné alebo manažérske role,“ objasňuje s tým, že ponuka závisí od náplne práce a zodpovednosti. V súčasnosti firma podľa neho eviduje primeraný záujem uchádzačov a na dvadsiatich troch otvorených pozíciách hľadá viac ako päťdesiat nových zamestnancov.
Pracovný inzerát firmy GIB EnergyX Slovakia
Zdroj: Profesia.sk
Čo hovoria tvrdé dáta z mzdových prieskumov
Štatistiky personálnych agentúr a platových portálov však ukazujú, že ponuka investora naráža na realitu rozvinutého priemyslu na západe krajiny. Situáciu otvorene pomenoval Martin Malo, riaditeľ personálnej agentúry Grafton Recruitment a Gi Group Czech Republic & Slovakia.
„Na západe Slovenska sa dnes hrubá mzda operátorov vo výrobe bežne pohybuje medzi 1 200 až 1 500 eurami mesačne, pri technicky náročnejších pozíciách a v lepšie platených prevádzkach, napríklad v automotive, to môže byť aj viac,“ uvádza na rovinu Malo.
Rozdiely sú zreteľné aj pri pohľade na dáta portálu Platy.sk, ktoré poskytla Ľubica Melcerová z portálu Profesia.sk. Z ich údajov vyplýva, že priemerný základný mesačný plat operátorov výroby v priemysle je v Bratislavskom kraji 1 590 eur, v Trnavskom a Nitrianskom kraji 1 420 eur a v Trenčianskom kraji 1 310 eur. Šurany pritom spadajú pod Nitriansky kraj, kde priemerný základ dosahuje spomínaných 1 420 eur, zatiaľ čo inzerát ponúka základ 1 050 eur.
Mzda ako filter a ochota zamestnancov meniť prácu
Nižší základný plat môže pre investora predstavovať komplikáciu pri hľadaní ľudí, keďže robotníci majú jasné očakávania. Malo upozorňuje na psychológiu uchádzačov o zamestnanie a hovorí: „Mzda je vstupný filter. Ak je ponuka citeľne pod trhom, veľa kandidátov sa ňou vôbec nebude zaoberať.“ P
Prieskum JobsIndex z jari tohto roka potvrdzuje, že najsilnejším motivátorom na zmenu zamestnania u pracovníkov z kategórie nižších modrých golierov je práve vyššia mzda. Viac ako tretina z nich sa vyjadrila, že ponúkaný plat by musel byť minimálne o dvadsať percent vyšší, aby vôbec uvažovali o zmene práce, a štvrtina požaduje nárast dokonca o tridsať percent.
Podobne aj dáta agentúry Grafton ukazujú, že na zotrvanie u súčasného zamestnávateľa by približne štvrtinu zamestnancov presvedčilo zvýšenie mzdy aspoň o dvadsať percent. K takému vysokému navýšeniu sú však ochotné pristúpiť len tri percentá zamestnávateľov, hoci v priemysle je tridsaťpäť percent firiem pripravených zvýšiť odchádzajúcemu pracovníkovi mzdu o viac ako desať percent.
Ak sú ponuky mzdovo podobné, začínajú rozhodovať praktické faktory ako vzdialenosť pracoviska, zabezpečená doprava, štruktúra zmien či fyzická náročnosť práce. Pre ľudí je nesmierne dôležitá aj stabilita a kariérny rast, pričom až štyridsať percent ľudí uvažuje o odchode zo súčasnej práce kvôli absencii kariérneho postupu a tridsaťšesť percent kvôli nemožnosti odborného rastu alebo učenia sa.
Budú v Šuranoch pracovať domáci ľudia alebo cudzinci?
Nižšia ponúkaná mzda prirodzene vyvoláva špekulácie, či spoločnosť namiesto domácich pracovníkov neplánuje zamestnať skôr lacnejšiu zahraničnú silu. Spoločnosť GIB EnergyX Slovakia však takéto plány rázne odmieta a deklaruje dlhodobý cieľ obsadiť pozície lokálnymi zamestnancami. „Od začiatku deklarujeme náš záujem zamestnávať približne 90 – 95 % pracovníkov priamo zo Slovenska,“ ubezpečuje Récky s tým, že v budúcnosti chcú vytvoriť približne 1 300 trvalých pozícií.
Zahraniční experti budú v továrni pôsobiť iba v určitých špecializovaných alebo úvodných pozíciách pri spúšťaní výroby a ich hlavnou úlohou bude odovzdať know-how a pomôcť so zaškoľovaním lokálneho tímu.
Malo dopĺňa, že samotná nižšia mzda nie je automatickým dôkazom snahy doviezť robotníkov z cudziny, keďže nízka mzda môže byť výsledkom tlaku odberateľov či nízkej pridanej hodnoty. Zároveň však dvíha varovný prst pred prílišným šetrením na mzdách: „Navyše, ak firma stavia svoju konkurencieschopnosť len na tom, že nájde ľudí ochotných pracovať za podpriemernú mzdu, je to veľmi krátkozraké.“
Podľa neho sa takýto zamestnávateľ vystavuje vážnemu riziku zvýšenej fluktuácie, čo sa môže v konečnom dôsledku premeniť na pomerne nákladnú a nepríjemnú komplikáciu pre chod celej fabriky.