Veľký krach a hrozí, že protiruské sankcie prestanú úplne platiť. Štáty sa v pondelok nedohodli
obchodnyregister
2026.09.21.
Členské krajiny Európskej únie dnes večer formálne nepotvrdili skôr avizovanú dohodu veľvyslancov na predĺžení protiruských sankcií, z ktorých majú byť vyškrtnutí ruskí miliardári Michail Fridman a Ališer Usmanov. Uviedli to dnes diplomatické zdroje ČTK a ďalších médií. Veľvyslanci sa kvôli predĺženiu sankcií, ktorých platnosť má skončiť v utorok, znova stretnú ráno.
Písomná procedúra bola v pondelok večer predĺžená z 20. až do 22. hodiny. Ani to nestačilo. Už predĺženie lehoty celej procedúry naznačovalo, že kompromis, ktorý počíta aj s vyradením Usmanova a Fridmana zo zoznamu, nemal medzi krajinami jednoznačnú podporu.
Sankcie proti viac ako 3000 jedincov a subjektov uvalené kvôli ruskej agresii proti Ukrajine predlžujú krajiny EÚ každých šesť mesiacov. Veľvyslanci sa dnes po niekoľkoročnom rokovaní za posledné týždne dohodli, že zo zoznamu vypadnú dvaja spomínaní oligarchovia a ako kompromis budú sankcie platiť namiesto šiestich mesiacov tri roky.
Podľa zdroja ČTK však mala s vyškrtnutím problém jedna z pobaltských krajín a dohoda nakoniec nebola schválená. Krajiny EÚ teraz tlačí čas, pretože musia predĺženie sankcií formálne schváliť do utorkovej polnoci. Veľvyslanci majú o konečnej podobe kompromisu rokovať od 8.00 h.
Sankcie mali pôvodne vypršať už v utorok 15. septembra, dosiahla sa však aspoň zhoda o predĺžení o sedem dní, aby mohla prebiehať ďalšie rokovania.
Vyradenie Usmanova a Fridmana zo sankčného zoznamu dlhodobo presadzovalo Slovensko, uviedla stanica Euronews. Francúzsko sa v uplynulých dňoch pripojilo k požiadavke na vyradenie Usmanova, pričom svoju pozíciu odôvodňovalo otázkami národnej bezpečnosti. Luxembursko zasa požadovalo, aby v prípade vyradenia Usmanova bol zo zoznamu vyradený aj Fridman.
Popoludňajšiu dohodu eurobloku kritizovala Ukrajina. Minister zahraničných vecí Andrij Sybiha označil ich vyradenie za neprijateľné a uviedol, že by vyslalo Moskve nesprávny signál. Podľa neho by mala EÚ naopak sankcie sprísniť a rozšíriť zoznam sankcionovaných osôb. „Usmanov a Fridman boli na sankčný zoznam zaradení preto, že sú súčasťou ruského agresívneho režimu, ktorý vedie agresívnu vojnu proti Ukrajine. Čo sa zmenilo? Nič,“ napísal Sybiha na sociálnej sieti X.
Podľa vysokopostaveného ukrajinského predstaviteľa sa o návrhu s Kyjevom nikdy nerokovalo. Uviedol, že rozhodnutie vyvoláva obavy z vytvorenia nebezpečného precedensu, ktorý by v budúcnosti mohol priniesť neistotu pri uplatňovaní sankčnej politiky EÚ.
Podľa medializovaných informácií súvisela francúzska požiadavka s rokovaniami o prepustení francúzskych občanov zadržiavaných v Azerbajdžane.
Jednotlivé členské krajiny EÚ využívajú rokovania o prijímaní a predlžovaní reštriktívnych opatrení proti Rusku čoraz častejšie na presadzovanie svojich národných záujmov. Analytik Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO) to považuje za problematické.
Ako jedno z možných riešení do budúcnosti vidí prechod od jednomyseľného rozhodovania ku kvalifikovanej väčšine (súhlas aspoň 55 percent členských štátov, ktoré predstavujú minimálne 65 percent celkového počtu obyvateľov EÚ) v oblasti sankcií a celkovo v zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ.
„Štáty vrátane Slovenska by nemohli blokovať a podmieňovať predĺženie celého tohto balíka sankcií niekoľkými konkrétnymi menami, ktoré by chceli vyradiť zo zoznamu, ak by sa skutočne nenašla určitá blokujúca menšina. Takže toto je oblasť, kde vidím zásadnú príležitosť na určitý posun,“ uviedol analytik. Zároveň však zdôraznil potrebu užšej koordinácie medzi členskými štátmi, výmeny názorov a hľadania spoločného postupu.
Poznamenal, že situácia v Únii podľa neho zostáva lepšia ako pred koncom vlády premiéra Viktora Orbána v Maďarsku. „Existuje väčšia miera jednoty a zároveň tiež to, že skutočne hľadáme určité limity možného. Tým viac potom do popredia vystupuje egoistický prístup jednotlivých štátov, ale z môjho pohľadu je situácia všeobecne lepšia než pred pol rokom. Došlo napríklad k predĺženiu veľkých sektorových protiruských sankcií z hľadiska ich obnovovania zo šiestich na 12 mesiacov a k ďalším krokom, ktoré skutočne boli predtým nemysliteľné,“ dodal Havlíček.
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili
Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.