Veľký lov na Slovákov sa začal. Štát zistil, ako prilákať mladšie ročníky. Čo na nich zaberá?

Kým kedysi skúšali prilákať na hru s bin Ládinom, dnes je to viac peňazí, stabilita a atraktívnejšie benefity. Náborové kampane polície a armády začínajú prinášať výsledky, no uniforma stále neláka dosť ľudí na to, aby štát zaplnil tisíce voľných miest. Kým záujemcov pribúda, personálny problém ozbrojených zložiek zostáva.  

Na Slovensku je približne 130-tisíc voľných pracovných miest a firmy sa predbiehajú v tom, ako presvedčiť potenciálnych zamestnancov. Už nestačí len zverejniť inzerát a čakať, kto sa ozve. Musia vedieť predať svoj príbeh aj pozíciu. Do súboja o ľudí výraznejšie vstúpil v posledných rokoch aj štát, ktorý chce získať viac ľudí do polície aj armády. Ako sa im darí napĺňať stavy?

Podľa informácií, ktoré Pravde poskytli ozbrojené sily, aktuálny stav je mierne nad 15-tisíc profesionálnych vojakov. Hovorca armády Štefan Zemanovič spresnil, že „nedoplnenosť“ je takmer štyritisíc vojakov a najkritickejších útvarov z pohľadu chýbajúceho personálu je deväť.

Menovite sú to 12. mechanizovaný prápor Nitra, 13. mechanizovaný prápor Levice, 21. mechanizovaný prápor Trebišov, 91. ženijný pluk Sereď, 11. brigáda vzdušných síl, 46. krídlo Kuchyňa, 11. samostatný pluk Kuchyňa, Centrum psychologických služieb a prápor poľných služieb Hlohovec.

Plán pre tento rok sa armáde naplniť ešte nepodarilo, aj keď záujem vstúpiť k ozbrojeným silám prejavilo 3300 ľudí. „Cieľový počet je plánovaný na 2 000 občanov ročne. K 1. 8. sa podarilo prijať 1555 občanov,“ uviedol pre Pravdu Zemanovič.

Ambície Policajného zboru pre tento rok sú o niekoľko stoviek nižšie. Rezort vnútra predpokladá, že opäť prijme približne 1200 policajtov. Hoci ich je viac ako vojakov – 19 831, nedostatky evidujú. Najviac ich chýba na útvaroch krajských riaditeľstiev v Košiciach (424) a Bratislave (371).

Armádu a políciu ovládli dvadsiatnici

Po vyše 30 rokoch existencie prechádzajú zložky generačnou výmenou, priemerný vek vojakov a policajtov je aktuálne zhodný – 26 rokov. Aktuálne tak stoja na dvadsiatnikoch. Inými slovami – na Generácii Z narodenej v rokoch 1997 až 2012, ktorá vyrastala výlučne v digitálnej ére s prístupom na internet.

„Za posledných 10 rokov sa priemerný vek občana prijatého do služobného pomeru v Policajnom zbore pohyboval od 24 rokov (v roku 2020) do 27 rokov (v rokoch 2017 a 2026). Celkový priemerný vek za uvedené obdobie bol 26 rokov,“ uviedol pre Pravdu hovorca rezortu Matej Neumann.

Najväčší podiel na priemernom veku majú v armáde aktuálne občania v rozmedzí 19 až 20 rokov. Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) sa nedávno pochválil, že za posledné dva roky evidujú najväčší záujem. Neobáva sa ani budúcnosti – starnutia populácie – a s tým súvisiaceho možného problému zohnať personál.

„Z pohľadu ozbrojených zložiek nesmerujeme na celú populáciu. Zaujíma nás percento, až dve, z populácie, ktorá by mohla byť účastná na našich pozíciách v ozbrojených silách. Nie je určené, že musia mať všetci 18 rokov. Máme veľa výnimiek ľudí, ktorí sa aj po 35. roku rozhodli, že chcú vstúpiť,“ povedal.

Najčastejšou motiváciou uchádzačov je podľa Zemanoviča robiť v živote niečo, kde je možné uplatniť schopnosti a pracovať na sebe, ale aj benefity akým je aktivačný príspevok či stabilné zamestnanie. V posledných rokoch je to však aj možnosť pracovať s modernými technológiami.

Ako rástli počty

Ozbrojené sily aj ministerstvo vnútra poskytli Pravde dáta o počte záujemcov a prijatých uchádzačov za uplynulých desať rokov. Vyplýva z nich, že záujem o prácu v ozbrojených zložkách rastie, no v posledných rokoch vyhráva polícia. Kým v roku 2022 poslalo žiadosť o prijatie k policajtom necelých 2 400 uchádzačov, vlani to bolo takmer 7600. Zmenu vidieť aj v prípade armády. Do vojenskej uniformy sa chce obliecť viac ľudí najmä od roku 2019.

Jedna vec je však deklarovaný záujem, druhá úspešnosť uchádzača a prijatie do služobného pomeru. V poslednej dekáde viac prijímala armáda. Výrazné rozdiely, nie v desiatkach, ale stovkách, vidieť od roku 2022, keď Rusko veľkoformátovo zaútočilo na Ukrajinu. Kým do policajných radov prijali vtedy 784 osôb, armádnu rovnošatu si v tom roku prvýkrát oblieklo až 1323 ľudí. Tabuľky však ukazujú aj to, že sitom neprejde automaticky každý.

Policajný zbor

Zdroj: MV SR

Policajný zbor sa rozrastal každý rok približne rovnako, no zápasil s personálnou podvýživou. Výrazný skok nastal až minulý rok. Kým v roku 2024 prijal 840 ľudí, vlani to bolo až 1221. K vyššiemu záujmu evidentne pomohlo trio príspevkov. Policajti dostávajú viac na bývanie a majú náborový a stabilizačný príspevok 5 000 eur.

Rezort vnútra tvrdí, že príťažlivá môže byť aj obmena techniky, nárok na otcovskú dovolenku, nájomné byty či výhodnejšia verejná doprava. Lákať však môžu aj upravené požiadavky na telesnú a zdravotnú kondíciu.

Pokračujúci nárast počtu profesionálnych vojakov je definovaný aj v návrhu, ktorý predstavilo ministerstvo obrany v prvej polovici tohto roka pod názvom Dlhodobý plán rozvoja ministerstva obrany s výhľadom do roku 2040. Ako sa v dokumente uvádza, predpokladá sa schopnosť zvýšiť personálnu naplnenosť priemerne o 800 vojakov ročne.

„Celková cieľová veľkosť OS SR je stanovená na 25 670 profesionálnych vojakov a 4 600 civilných zamestnancov. Pri civilných zamestnancoch OS SR je ambíciou ministerstva obrany smerovať k takému počtu civilných zamestnancov v prepočte na jedného vojaka, ktorý bude zodpovedať maximálne priemeru v rámci NATO,“ uvádza sa v návrhu.

Ozbrojené sily

Zdroj: OS SR

Treba dramaticky viac vojakov

Bezpečnostný analytik Vladimír Bednár považuje náborové kampane polície aj armády z posledných rokov za úspešné. Problém s nízkym záujmom o vstup do služby vlasti sa podľa neho začal riešiť práve v roku 2022, pričom riešenia sa realizovali v dvoch oblastiach.

„Prvé boli uvoľnené dostatočné finančné prostriedky na vytvorenie nových tabuľkových miest a postupné zväčšovanie ozbrojených síl. Zároveň došlo k zmene podmienok prijatia príslušníkov ozbrojených síl. Zmenila sa celá koncepcia personálneho manažmentu v rezorte ozbrojených práve v tomto období za predchádzajúcej vlády,“ priblížil analytik.

Napriek každoročne rastúcemu počtu novoprijatých vojakov však podľa Bednára nedochádza k zásadnému zväčšeniu ozbrojených síl. „Ak si pozrieme koncepciu rozvoja ozbrojených síl do roku 2040, konštatuje sa v nej, že na prelome tohto a minulého roku bol počet príslušníkov ozbrojených síl na úrovni 14-tisíc vojakov. Je to len mierne vyššie ako sme boli svedkami aj na začiatku približne desaťročného obdobia. Dokumentuje to, že drvivá väčšina nových nástupov ide do zníženia priemerného veku príslušníka ozbrojených síl, čo je veľmi dôležitá vec,“ povedal.

Čísla však bude podľa neho potrebné do budúcna dramaticky posilniť. Nárast z posledných piatich rokov stačiť nebude, keďže sú obsadené len približne dve tretiny tabuľkových miest ozbrojených síl. „Ak by sme chceli obsadiť všetky tabuľkové miesta, tak by sme by sme museli o polovicu navýšiť počet príslušníkov ozbrojených síl. Priemerný vek personálu je napriek zníženiu je stále veľmi vysoký, to znamená, že do budúcnosti by sme potrebovali dlhodobo hovoriť o približne dvojnásobnom navýšení, kde by sa ročné nástupy mali pohybovať okolo 3000 vojakov ,“ poznamenal.

„Doplnenie tabuliek“ sa podľa neho týka predovšetkým síl vo vysokom stupni pripravenosti, primárne v deklarovanej ťažkej mechanizovanej brigáde, ktorá by mala byť plne nasaditeľná. Po príklad zašiel do USA. „Jednotky prechádzajú pred nasadením do takzvaného procesu overloading, kde je počet personálu priradenému k tej jednotke dokonca väčší, ako je počet tabuľkových miest v tej príslušnej jednotke zhruba o päť percent. Keď hovoríme, že vysoké percento tabuliek je neobsadených, tak to dokumentuje, že sú to najviac slabé miesta, ktoré je potrebné doplniť personálom,“ poukázal.

Foto:
Pravda
Ľuboš Pilc

Pilierom sú sociálne siete

Rezort vnútra zveril prvýkrát náborovú kampaň do rúk profesionálom minulý rok. Intenzívne prebiehala tri mesiace – od marca do mája. „Išlo o podlimitnú zákazku, realizoval ju dodávateľ, ktorý ponúkol najnižšiu cenu za požadované služby – 139 600 eur bez DPH. Kampaň, ktorá prebieha v tomto roku, zabezpečuje dodávateľ, ktorý za služby ponúkol 138 650 eur bez DPH,“ priblížil Neumann.

Prvá vlna priniesla výsledky, aké nikto vraj neočakával. Model je podľa Neumanna niekoľkonásobne lacnejší, ako keby mali využiť služby personálnych agentúr. „Na začiatku roka 2025 mal Policajný zbor 18 761 príslušníkov, chýbalo 3 840 policajtov. Koncom roku 2025 slúžilo 19 523 policajtov a počet neobsadených miest klesol na 3 078 miest. V priebehu roka tak pribudlo 762 policajtov – podarilo sa zlomiť negatívny desaťročný trend,“ zhodnotil.

Pilierom kampane je komunikácia na sociálnych sieťach. „Rádioreklama v rámci kampane je cielená primárne na skupinu od 18 do 30 rokov, čiže na potenciálnych policajtov, ale aj na ich rodičov, teda na osoby od 40 rokov,“ vysvetlil hovorca. Časť prostriedkov sa vyčleňuje aj na nákup mediálneho priestoru. Kampaň však ráta aj s klasickými formami, ako sú promo stany, v ktorých sa policajti či personalisti ujímajú záujemcov.

Koľko financií išlo na nábor vojakov za posledné roky sme sa pýtali aj ministerstva obrany. Na naše otázky do vydania článku neodpovedalo.

Foto:
Polícia SR / FB

Expert: Na štát to nie je zlé

Na nové tváre poľujú aj „náborové“ weby, kde polícia a armáda prezentujú paletu uplatnenia či výhody. „Na štátne inštitúcie to vôbec nie je zlé, naopak. Podľa mňa môže dobre fungovať, že najmä tie vojenské profesie apelujú na hodnoty a ponúkajú prácu ako spôsob, ako tie hodnoty naplniť. Myslím si, že tým celkom jasne vymedzuje cieľovú skupinu, ktorá sa tak stáva aspiratívnejšou,“ zhodnotil odborník na marketing Róbert Slovák.

Pomer uchádzačov a prijatých v prípade Policajného zboru hodnotí skôr pozitívne. „Vyzerá to tak, že trafili cieľovú skupinu dobre a nehlásil sa neúmerný počet nevhodných kandidátov,“ povedal. V prípade hodnotenia ceny kampane je však podľa neho otázkou, v akých médiách a ako bola kampaň nasadená. „Vo všeobecnosti tá suma za náborovú kampaň nie je vysoká,“ skonštatoval.

Uniforma dnes musí súperiť o pozornosť rovnako ako automobilky či IT sektor. Vojaci sa už dnes bežne so svojím stánkom objavujú aj na festivaloch, naposledy aj na LoveStreame. Presvedčiť môžu aj cez výcviky záloh. Propagácia však armáde nie vždy celkom vyšla. Na stránke rezortu sa v roku 2005 objavila počítačová hra Vojna proti teroru, kde mal hráč postrieľať teroristov s turbanmi a zaboxovať si do tváre bin Ládina.

Foto:
Štefan Puškáš
TASR
Postrieľať teroristov s turbanmi na hlavách v ich tábore či zaboxovať si do tváre bin Ládina – aj takúto zábavu ponúkala stránka slovenského rezortu obrany, ktorá mala prilákať mladých ľudí k povolaniu vojaka.

Foto:
Štefan Puškáš
TASR
Postrieľať teroristov s turbanmi na hlavách v ich tábore či zaboxovať si do tváre bin Ládina – aj takúto zábavu ponúkala stránka slovenského rezortu obrany, ktorá mala prilákať mladých ľudí k povolaniu vojaka.

Bednár sa domnieva, že pri ozbrojených silách sme stále svedkami konzervatívnych kampaní. Považuje ich dokonca za pasívne, pretože podľa jeho mienky chýba oslovovanie potenciálnych príslušníkov na stredných školách.

„Ozbrojené sily nevyužívajú momentálny potenciál generačnej zmeny. Mladá generácia hľadá úplne iné zamestnanie, iné benefity ako predchádzajúce generácie. Je omnoho viac náchylná vstúpiť do ozbrojených síl, pretože hľadá prácu, ktorá by bola niečím neobvyklá, zaujímavá a nestereotypná, čo bezpochyby práca v ozbrojených silách je,“ dodal.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Policajný zbor SR
Ozbrojené sily Slovenskej republiky
nábor
kampaň

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.