„Veľký Satan,“ odkázal Teherán Američanom. Po útoku na svadbu prišla odveta, Irán zasypal základne USA raketami

Po približne mesiaci relatívneho pokoja sa konflikt medzi Spojenými štátmi a Iránom opäť prudko vyostril. Americké útoky na iránske územie si podľa Teheránu vyžiadali najmenej 11 obetí, pričom jedna z rakiet mala zasiahnuť dom, v ktorom sa konala svadobná oslava. Irán odpovedal raketami a dronmi proti americkým základniam v niekoľkých arabských krajinách. Napätie zároveň rastie v strategickom Hormuzskom prielive, kde zahynuli dvaja členovia posádky saudskoarabského ropného tankera.  

Predseda iránskeho parlamentu a hlavný iránsky vyjednávač Mohammad Bágher Ghálíbáf označil Spojené štáty za „Veľkého Satana“ po tom, ako podľa iránskych úradov americký útok zasiahol dom so svadobčanmi v meste Kúhestak v juhoiránskej provincii Hormozgán.

Údaje o počte obetí útoku sa zatiaľ rozchádzajú. Iránske zdroje pôvodne informovali o štyroch zabitých účastníkoch svadby, neskôr úrady hovorili o piatich mŕtvych vrátane dieťaťa a desiatkach zranených. Podľa agentúry AP utrpelo zranenia 68 ľudí.

„Škola v Mínábe: deti zmasakrované. Športová hala v Lámerde: deti povraždené. Svadba v Kúhestaku: deti spolu s rodinami zabité,“ napísal Ghálíbáf na sociálnej sieti X. „Ak sa nejaká sila správa ako Satan, vyberá si ciele ako Satan a zabíja ako Satan, je Satanom,“ pokračoval. Spojené štáty označil tradičným výrazom „Veľký Satan“ a Izrael za „Malého Satana“. Ide o pomenovania, ktoré voči obom krajinám používal už zakladateľ Iránskej islamskej republiky ajatolláh Rúholláh Chomejní po revolúcii v roku 1979.

Ghálíbáf pripomenul aj staršie útoky z 28. februára. V Lámerde podľa údajov iránskych úradov zahynulo najmenej 21 civilistov vrátane siedmich detí. Útok na dievčenskú školu v Mínábe si mal vyžiadať 168 obetí, prevažne detí.

Teherán hovorí o vojnovom zločine

Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Baghájí zverejnil video, ktoré má zobrazovať následky útoku na dom v Kúhestaku. Americký zásah označil za vojnový zločin a za prejav „skutočnej podoby útočnej vojny“.

Podľa neho sa Washington zúfalo snaží zakryť vlastný neúspech propagandou. Narážal pritom zrejme aj na video, ktoré v pondelok zverejnil americký prezident Donald Trump. Zobrazovalo zničenie iránskeho ostrova Charg a Trump ho sprevádzal vyhlásením, že ostrov bol „rozmetaný na prach“.

Americké Centrálne velenie CENTCOM sa k údajnému zásahu svadobnej oslavy priamo nevyjadrilo. Jeho hovorca však zdôraznil, že Spojené štáty „nikdy necielia na civilistov, na rozdiel od iránskych revolučných gárd“.

CENTCOM v noci oznámil dokončenie ďalšej vlny útokov proti Iránu. Podľa amerického velenia išlo o reakciu aj na predchádzajúce pokusy iránskych revolučných gárd útočiť na obchodnú lodnú dopravu v Hormuzskom prielive a na amerických vojakov.

Iránska štátna agentúra IRNA uviedla, že pri najnovších amerických útokoch zahynulo celkovo 11 ľudí. Sedem obetí a osem zranených hlásila provincia Chúzestán na juhozápade krajiny. Ďalší ľudia zahynuli pri útoku v Kúhestaku.

Revolučné gardy zároveň oznámili smrť štyroch svojich príslušníkov a polovojenské jednotky Basídž ďalších troch. Nie je jasné, či sú zahrnutí medzi už oznámenými 11 obeťami.

Irán odpovedal raketami a dronmi

Teherán po amerických úderoch oznámil začiatok „rozhodujúcej odvetnej operácie“. Iránske ozbrojené sily zaútočili na americké vojenské objekty v Kuvajte, Bahrajne, Spojených arabských emirátoch, Jordánsku a Iraku.

Medzi deklarované ciele patrili letecká základňa Alí Sálim v Kuvajte, základňa Šajch Ísá v Bahrajne, základne Zafra a Minhád v Spojených arabských emirátoch či americké vojenské zariadenia v severoirackom Irbíle.

Balistické rakety mierili aj na základňu americkej námornej pechoty pri jordánskej Akabe. Podľa amerických predstaviteľov si útok nevyžiadal obete medzi americkými vojakmi.

Jordánska armáda uviedla, že z 13 iránskych balistických rakiet dokázala desať zneškodniť. Zvyšné tri dopadli do odľahlých oblastí.

Drony a rakety zasiahli aj Kuvajt. Tamojšia armáda oznámila, že je pripravená na ďalšie hrozby reagovať.

V Bahrajne sa rozozvučali varovné sirény a ministerstvo vnútra opakovane vyzvalo obyvateľov, aby zostali pokojní a presunuli sa na najbližšie bezpečné miesto. Irán tvrdí, že jeho drony útočili na radarové zariadenia a leteckú základňu Šajch Ísá.

Z arabských krajín zatiaľ neboli hlásené obete. V Bahrajne a Kuvajte však podľa miestnych úradov útoky vyvolali požiare aj v obývaných oblastiach.

Revolučné gardy zároveň avizovali, že odvetné operácie budú pokračovať.

Hormuzský prieliv sa opäť stáva bojiskom

Nová eskalácia sa neodohráva iba vo vzduchu. Čoraz nebezpečnejšia je situácia aj v Hormuzskom prielive, jednej z najdôležitejších námorných tepien svetového obchodu s energiami.

Pri pondelkovom útoku na saudskoarabský ropný tanker SIDR zahynuli dvaja filipínski členovia posádky. Informoval o tom majiteľ plavidla, saudskoarabská štátna spoločnosť Bahrí.

Britská námorná služba UKMTO už v pondelok oznámila, že tanker v Hormuzskom prielive zasiahli tri projektily neznámeho pôvodu. Irán sa k útoku neprihlásil, jeho režim však opakovane varoval lode, aby sa úžinou nepokúšali preplávať bez súhlasu iránskych úradov.

SIDR nie je prvým tankerom spoločnosti Bahrí, ktorý sa počas súčasnej regionálnej vojny stal terčom.

V júli bol zasiahnutý supertanker Wedyan pri plavbe južnou trasou pozdĺž ománskeho pobrežia. Teherán túto cestu považuje za nelegálnu a tvrdí, že plavidlá môžu prielivom prechádzať iba určenou severnou trasou pri ostrove Lárak a po koordinácii s iránskymi ozbrojenými silami.

Ďalšie dva tankery spoločnosti Bahrí, AMZAN a MASA, sa v predchádzajúcich mesiacoch stali terčom útokov v Červenom mori. Jemenskí húsíovia, spojenci Teheránu, tam vyhlásili námornú blokádu Saudskej Arábie, ktorá patrí medzi blízkych partnerov Washingtonu.

Iránske revolučné gardy navyše oznámili, že v Hormuzskom prielive narazili dva ďalšie ropné tankery na námorné míny. Podľa Teheránu sa plavidlá pokúšali preplávať trasou, ktorú iránsky režim považuje za nepovolenú. Míny ich mali vyradiť z prevádzky.

Práve ostrov Lárak bol pritom jedným z prvých cieľov najnovšej americkej útočnej vlny. Washington tvrdí, že na ostrove zničil odpaľovacie zariadenia, ktoré chcel Irán použiť na rozmiestňovanie námorných mín v úžine.

Krehká dohoda nevydržala

Súčasná regionálna vojna sa začala 28. februára spoločnými americko-izraelskými útokmi na Irán. Konflikt si odvtedy podľa dostupných údajov vyžiadal tisíce životov, najmä v Iráne a Libanone, a jeho dôsledky pocítila aj svetová ekonomika.

Teherán v reakcii výrazne obmedzil dopravu cez Hormuzský prieliv. Kombináciou vyhrážok, mín a útokov na tankery či nákladné lode prakticky ochromil jednu z kľúčových trás pre vývoz ropy a plynu z Perzského zálivu. Narušenie lodnej dopravy prispelo aj k rastu svetových cien energií a pohonných látok.

Spojené štáty neskôr pristúpili k námornej blokáde Iránu, ktorej deklarovaným cieľom je obmedziť príjmy teheránskeho režimu z vývozu ropy.

Washington a Teherán sa síce v polovici júna dohodli na memorande o porozumení, ktoré malo vojnu ukončiť, prímerie však zostalo mimoriadne krehké. Obe strany sa odvtedy opakovane obviňujú z jeho porušovania.

Témy:
vojna s Iránom

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.