Venezuela počíta vyše 43‑tisíc nezvestných po ničivom zemetrasení. Šanca na prežitie pod troskami rýchlo klesá

Vo Venezuele po ničivom zemetrasení zostávajú desaťtisíce nezvestných a čas na ich záchranu sa neúprosne kráti. Experti opisujú, čo ešte drží ľudí pri živote.

Vo Venezuele je po minulotyždňovom zemetrasení naďalej vyše 43-tisíc nezvestných ľudí, upozornila agentúra AP, na ktorú sa odvoláva tlačová služba TASR. Informácia vychádza z údajov webovej stránky, kde sú zverejnené fotografie a základné dáta o osobách, po ktorých pátrajú príbuzní. Odborníci, ktorých AP oslovila, zdôrazňujú, že šanca na prežitie ľudí uväznených pod troskami závisí od viacerých faktorov, najmä od počasia a dostupnosti vody a vzduchu.

Vo Venezuele je po nedávnom zemetrasení stále vyše 43 tisíc nezvestných ľudí.
Dvojité zemetrasenie magnitúdy 7,2 a 7,5 spôsobilo najmenej 1700 potvrdených obetí.
Satelitné snímky NASA ukazujú poškodenie alebo zničenie viac než 58 870 budov.
Väčšinu preživších spod trosiek nachádzajú záchranári počas prvých dvadsiatich štyroch hodín.
Šance na prežitie výrazne ovplyvňujú voda vzduch teplota následné požiare a chemikálie.

Počet nezvestných mierne klesol oproti pondelku, keď sa hovorilo približne o 46-tisíc osobách. Samotné zemetrasenie s dvoma silnými otrasmi o magnitúde 7,2 a 7,5 zasiahlo krajinu v noci na štvrtok a podľa oficiálnych údajov si doteraz vyžiadalo viac než 1700 potvrdených obetí.

Rozsiahle škody

Predbežné zhodnotenie satelitných snímok, ktoré zverejnil americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA), naznačuje mimoriadny rozsah deštrukcie. Otrasy podľa týchto dát poškodili alebo úplne zničili viac ako 58.870 budov v zasiahnutých oblastiach.

Predseda venezuelského parlamentu Jorge Rodríguez v pondelok upozornil, že čas na záchranu ľudí spod sutín sa rýchlo kráti. AP s odvolaním sa na expertov doplnila, že ak zranenia uväznených nie sú kritické, dokážu prežiť aj týždeň alebo dlhšie, za predpokladu, že nie sú vystavení extrémnemu chladu alebo horúčave.

Kľúčové prvé hodiny

Záchranári podľa odborníkov väčšinu preživších nájdu počas prvých 24 hodín po katastrofe. S každým ďalším dňom potom pravdepodobnosť, že ľudia pod troskami zostanú nažive, postupne klesá. Mnohé obete sú vážne zranené alebo ich drvia ťažké stavebné konštrukcie a iný spadnutý materiál.

Podľa geofyzika Victora Tsaia z Brownovej univerzity majú uväznení lepšiu šancu, ak sa nachádzajú v relatívne chránenom priestore, kde ich nezasiahli ťažké trosky. Ako príklad uviedol situáciu, keď človek prežije vďaka robustnému stolu či inej pevnej konštrukcii, ktorá ho ochráni pred najväčším náporom sutín.

Riziko požiarov a chemikálií

Odborník na reakcie pri mimoriadnych situáciách Joseph Barbera z Univerzity Georga Washingtona upozornil, že šance na prežitie zásadne znižujú následné požiare po zrútení budov, prípadne únik dymu alebo nebezpečných chemických látok.

S postupujúcimi dňami zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu prístup k vode a dostatku vzduchu. Barbera pripomenul, že človek síce dokáže určitý čas prežiť aj bez jedla, no bez vody sa vyhliadky rýchlo zhoršujú. Významný faktor predstavuje aj teplota prostredia – extrémne teplo alebo chlad môžu situáciu uväznených dramaticky zhoršiť.

Lekári sú už pri troskách

Barbera zároveň zdôraznil, že prežitie nemusí závisieť iba od vyslobodenia spod sutín, ale aj od rýchlej lekárskej pomoci. Pre mnohých môže byť rozhodujúce, či sa im zdravotníci dostanú k telu ešte pred samotným vyprostením.

Na záchranných prácach sa podľa TASR a AP v celej Venezuele podieľa viac ako 2600 profesionálnych záchranárov z rôznych krajín sveta, ktorí pracujú aj s pátracími psami špeciálne vycvičenými na vyhľadávanie živých osôb.

Zriedkavé zázraky

Agentúra AP pripomenula, že aj po mnohých dňoch od katastrofy sa občas podarí objaviť preživších. Po zemetrasení a následnej vlne cunami v Japonsku v roku 2011 takto z trosiek po deviatich dňoch vytiahli tínedžera a jeho 80-ročnú starú mamu. Rok predtým na Haiti záchranári zachránili 16-ročné dievča, ktoré pod ruinami prežilo až 15 dní.