Vetá, výnimky a boj o miliardy. Ako národné záujmy preriedili nový sankčný balík proti Rusku
obchodnyregister
2026.07.23.
Nový sankčný balík EÚ s rekordným počtom postihnutých cieli na ruské banky, ropu aj tieňovú flotilu. Kompromisy členských štátov ho však citeľne oslabili.
Diplomati členských štátov Európskej únie dosiahli vo štvrtok ráno v Bruseli politickú dohodu na v poradí už dvadsiatom prvom balíku sankcií proti Ruskej federácii. Tento kľúčový krok prichádza po dlhých týždňoch mimoriadne náročných a vlečúcich sa vyjednávaní. V jednej chvíli dokonca hrozilo úplné stroskotanie celého sankčného balíka.
Príčinou bol predovšetkým tvrdý odpor jednotlivých členských štátov. Tie totiž využili princíp jednomyseľnosti, aby chránili svoje národné a ekonomické záujmy. Nové opatrenia zasiahnu desiatky ruských bánk, problematickú ruskú tieňovú flotilu, ako aj domáci vojenský priemysel.
No konečná podoba dohodnutých reštrikcií je v porovnaní s pôvodným ambicióznym návrhom, ktorý Európska komisia predstavila v júni tohto roka, výrazne oklieštená.
Prečítajte si tiež:
Silné grécke veto
Najhlasnejším kritikom a dlhodobou hlavnou prekážkou pri schvaľovaní tohto balíka bolo Grécko. Atény, ktoré v celosvetovom meradle disponujú najväčšou obchodnou flotilou vrátane najväčšej kapacity na prepravu skvapalneného zemného plynu (LNG), celé týždne vytrvalo blokovali dohodu.
Ich hlavným cieľom bolo uchrániť strategické záujmy vlastného lodného priemyslu. Pôvodný návrh sankcií totiž explicitne počítal so zákazom pre európske spoločnosti prepravovať ruský plyn zákazníkom nachádzajúcim sa mimo územia Európskej únie, čo by grécku námornú flotilu tvrdo zasiahlo.
Grécka vláda od začiatku argumentovala, že takýto prísny zákaz presahuje rámec toho, na čom sa lídri EÚ v minulosti dohodli. Okrem toho by bol podľa Atén absolútne neefektívny a kontraproduktívny – lode by sa podľa nich s najväčšou pravdepodobnosťou jednoducho preregistrovali pod vlajky iných krajín mimo Európy, čím by Únia definitívne prišla o akýkoľvek regulačný dohľad.
Tanker s LNG – ilustračné foto
Zdroj: reuters
Gréci tiež zdôrazňovali, že plošný zákaz by zničil obrovské množstvo pracovných príležitostí, nenapraviteľne by poškodil európsky námorný priemysel a posilnil zahraničnú konkurenciu, pričom by v konečnom dôsledku vôbec neviedol k želanému oslabeniu Moskvy.
Boj o lukratívny trh so skvapalneným plynom
Tento silný grécky tlak bol navyše do veľkej miery podporený komerčnými záujmami spoločnosti Dynagas, ktorú vlastní grécky miliardár George Prokopiou. Práve spoločnosť Dynagas a jej dcérska firma totiž prenajímajú jedenásť plavidiel, z ktorých je sedem špeciálnych ľadoborcov schopných plavby v náročných arktických podmienkach, pre najväčšie ruské plynárenské zariadenie Yamal LNG.
Patovú situáciu nakoniec vyriešil až návrh kompromisu, ktorý predložilo Írsko ako krajina aktuálne predsedajúca Rade EÚ. Spočíva v udelení cielenej výnimky pre gréckych prepravcov. Európske lode tak budú môcť aj naďalej v dohľadnej dobe prepravovať ruský LNG zákazníkom do tretích krajín, avšak výhradne len v rámci kontraktov, ktoré boli oficiálne podpísané ešte pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.
Prečítajte si tiež:
Prísny zákaz uzatvárať akékoľvek nové zmluvy s Ruskou federáciou zostáva naďalej v platnosti. Táto výnimka však podlieha každoročnému prehodnocovaniu, vďaka čomu si Gréci ponechávajú možnosť veta aj do budúcich rokov, aby si mohli prípadne vynútiť jej predĺženie a vyhnúť sa konečnému termínu plánovanému na január 2027.
Zmrazenie cenového stropu na ropu ako poistka pred trhovými šokmi
Druhým kľúčovým bodom balíka je zmrazenie cenového stropu na ruskú ropu. Súčasný cenový strop, ktorý je stanovený na úrovni 44,10 dolára za barel, sa mal na základe vopred dohodnutého mechanizmu automatického prepočítavania, ktorý sa uplatňuje každých šesť mesiacov, opäť zvyšovať. V dôsledku pretrvávajúcej neistoty a rastúcich cien na svetových trhoch, ktoré vyvolal vojenský konflikt v Iráne, sa očakávalo, že by sa tento strop mohol v najbližšom období vyšplhať až na hodnotu 58 dolárov za barel.
Predstavitelia EÚ však považovali takýto scenár za politicky i strategicky absolútne neprijateľný. Tento nárast by totiž Kremľu poskytol vítanú finančnú úľavu a zvýšené príjmy presne v čase, keď vojna na Ukrajine vstupuje do svojho piateho roka. Dosiahnutá dohoda tak jasne garantuje zmrazenie maximálnej ceny ropy na pôvodnej úrovni 44,10 dolára na celých nasledujúcich dvanásť mesiacov, čo znamená až do 14. júla 2027.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo svojom štvrtkovom rannom vyhlásení toto kľúčové rozhodnutie privítala a dodala, že cieľom je zabezpečiť, aby ruská vojnová mašinéria už viac neprofitovala z cenových šokov na medzinárodných trhoch.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová
Zdroj: reuters
Úder na banky, kryptomeny a ruskú tieňovú flotilu
Hoci bola finálna dohoda podmienená početnými diplomatickými kompromismi, nový sankčný balík prináša podľa európskych politikov viaceré zásadné opatrenia, ktoré naďalej oslabujú ekonomické základy ruskej vojnovej snahy.
Na čierny sankčný zoznam po novom pribudne viac ako 250 nových fyzických a právnických osôb, ktoré sú priamo obviňované z aktívnej podpory vojenskej invázie na Ukrajine, zo šírenia pro-vojnovej propagandy či z priameho napomáhania pri obchádzaní už zavedených európskych sankcií. Balík sa vďaka tomu vyznačuje najvyšším počtom sankcionovaných jednotlivcov za štyri roky trvania konfliktu.
Tvrdý úder opäť pocíti aj ruský finančný sektor. Z medzinárodného platobného systému SWIFT bude definitívne odpojených ďalších 32 ruských bánk, pričom nové reštrikcie priamo mieria aj na technologické firmy obchodujúce s kryptomenami, na platformy slúžiace na obchodovanie s ropou a na viaceré strategické kovy, ktoré nachádzajú využitie na ukrajinskom bojisku.
Vôbec prvýkrát vo svojej histórii sa Únia v rámci sankčných opatrení priamo a explicitne zamerala aj na konkrétne plavidlá, ktoré nepretržite asistujú takzvanej ruskej tieňovej flotile v obchádzaní cenových stropov a európskych zákazov. Už v súčasnosti má vďaka európskym krokom viac ako 600 týchto starých a často technicky nevyhovujúcich lodí odopretý prístup do všetkých prístavov a k námorným službám na území Európskej únie.
Prečítajte si tiež:
Kto zo sankcií napokon vyviazol?
Napriek deklarovanej formálnej jednote európskej dvadsaťsedmičky konečný text štvrtkovej dohody odhaľuje, do akej miery dokážu jednotlivé členské štáty zneužiť legislatívne právo veta na presadenie vlastných požiadaviek.
Okrem spomínaného Grécka si výrazné ústupky na poslednú chvíľu dokázali vyrokovať aj ďalšie európske krajiny. Zákaz dovozu ruských morských plodov z konečného návrhu úplne odstránili po tom, čo k nemu vzniesli ostré výhrady zástupcovia Portugalska a Nemecka.
Bulharsku sa zasa podarilo vyškrtnúť zo zoznamu sankcionovaných osôb dve prominentné ruské mená. Z pôvodného zoznamu tak vypadol patriarcha Kirill, ktorý je hlavou ruskej pravoslávnej cirkvi aktívne podporujúcej vojnu, a tiež ruský miliardár Vagit Alekperov, zakladateľ medzinárodnej ropnej spoločnosti Lukoil.
Patriarcha Kirill (vľavo) a prezident Vladimir Putin (vpravo)
Zdroj: AP
Pôvodne plošný návrh na zákaz vstupu ruských vojakov a bývalých bojovníkov na územie schengenského priestoru taktiež výrazne zmiernili. Namiesto tvrdého zákazu sa európske štáty zhodli len na všeobecnom záväzku, že budú aj naďalej pokračovať v práci na jeho úspešnej implementácii. Stalo sa tak najmä po tom, čo štáty ako Francúzsko a Taliansko vyjadrili obavy z prílišnej administratívnej záťaže a z komplikovanej právnej zodpovednosti úradov.
Podobne kontroverzným ústupkom je v súčasnosti aj situácia okolo Rakúska. To dosiahlo politické víťazstvo po tom, čo ostatné členské štáty nakoniec súhlasili s tým, že sa v blízkej budúcnosti budú zaoberať jeho formálnou žiadosťou o zrušenie európskych sankcií voči ruskej investičnej spoločnosti Rasperia.
Rakúsko si týmto krokom chce kompenzovať obrovskú finančnú stratu vo výške 2,1 miliardy eur, ktorú na ruskom trhu vinou konfliktu utrpela známa rakúska banka Raiffeisen Bank International. Na rozdiel od minulého roka, kedy bola táto požiadavka z rakúskej strany okamžite zmietnutá zo stola, tentoraz veľvyslanci EÚ prisľúbili hľadanie kompromisného riešenia.
Raiffeisen Bank v Moskve
Zdroj: REUTERS/Tatyana Makeyeva
Hľadanie cesty z patovej situácie
Schválenie tohto historicky náročného európskeho balíka sankcií prichádza práve v čase, keď sa opäť zintenzívňujú debaty o možnom ukončení konfliktu na Ukrajine. Zatiaľ čo Brusel sprísňuje obmedzenia voči Moskve, americký minister zahraničných vecí Marco Rubio sa vo filipínskej Manile nečakane osobne stretol so svojím ruským kolegom Sergejom Lavrovom. Išlo o ich prvé priame stretnutie od septembra 2025.
Podľa slov amerického šéfa diplomacie bude na prelomenie aktuálnej patovej situácie v mierových rokovaniach nevyhnutné priniesť na stôl úplne „nové myšlienky“ a neopozerané „nové koncepty“. Doterajšie návrhy mieru z oboch strán boli totiž pre Ukrajinu absolútne neprijateľné, pričom nové návrhy by pre ňu mohli byť podľa Rubia ešte menej prijateľné.
Rubio zástupcom médií zdôraznil, že USA chcú dosiahnuť udržateľnú mierovú dohodu a koniec vojny, ktorú súčasný prezident Donald Trump podľa jeho slov priamo považuje za „hlúpu“ a nesmierne „nezmyselnú“. Minister otvorene dodal, že Spojené štáty sú pripravené zohrať svoju pozitívnu úlohu pri hľadaní kompromisnej strednej cesty hneď, ako sa na to vytvoria vhodné podmienky.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa 23. júla 2026 stretol s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom na okraji zasadnutia ministrov zahraničných vecí Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) v Pasay v Manile.
Zdroj: REUTERS/Brendan Smialowski
Na druhej strane však ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov využil toto prvé bilaterálne stretnutie predovšetkým na to, aby Spojené štáty americké dôrazne a nekompromisne varoval pred pokračovaním v dodávkach moderných vojenských zbraní pre Ukrajinu. Tieto kroky označil za úplne „neprijateľné“.
Lavrov okrem toho ostro odsúdil politiku európskych krajín, ktoré sa podľa neho aj napriek reálnemu vývoju na bojisku stále snažia o to, aby uštedrili Ruskej federácii totálnu „strategickú porážku“. Hoci teda Európa pokračuje v rozširovaní sankčného tlaku na Kremeľ, dosiahnutie reálneho mieru zostáva v nedohľadne.