Viac (lacných) zbraní? Európa a Ukrajina by mali prepojiť obranný priemysel, hoci pre Rusko to môže byť terč

Využije Európa zmrazené ruské aktíva na podporu Ukrajiny? Analytik Ondřej Ditrych si myslí, že je to scenár, ku ktorému sa EÚ vráti, keďže dáva zmysel. „Nie je veľký politický priestor na zvyšovanie finančnej podpory pre Ukrajinu, hoci je to náš základný bezpečnostný záujem,“ povedal pre Pravdu Ditrych, ktorý pôsobí v Inštitúte pre bezpečnostné štúdie Európskej únie.  

V interview hovorí o štúdii, ktorej je spoluautorom – Spoločné budovanie: Ako by mali Európa a Ukrajina prehĺbiť svoje partnerstvo v oblasti obranného priemyslu.

Aké sú hlavné dôvody na prehĺbenie partnerstva v obrannom priemysle medzi Európou a Ukrajinou?

Záujem na strane Európskej únie má minimálne dve roviny, pokiaľ ich vymedzím bezpečnostným hľadiskom. V prvom rade je to podpora schopností Ukrajiny vzdorovať ruskej agresii. Je to v bezpečnostnom záujme Európy. Zároveň je prehlbovanie tohto partnerstva nástrojom na zvyšovanie našich kapacít, aby sme dokázali účinne predísť potenciálnej budúcej ruskej agresii a Moskvu od nej odstrašili. Hlavným zámerom je prispieť k väčšej integrácii Ukrajiny do európskej vojenskopriemyselnej základne, ktorú jednoducho potrebujeme na to, aby sme boli obranyschopní. Odohráva sa to na pozadí toho, že Ukrajina už nie je iba v pozícii príjemcu európskej priamej vojenskej alebo finančnej pomoci, ktorá jej umožňuje zadávať zákazky napríklad vlastnému obrannému priemyslu. Kyjev nám toho môže tiež dosť ponúknuť. V štúdii načrtávame, ako možnosti hlbšieho partnerstva využívať naplno a ako doň investovať, pretože je to aj v našom európskom záujme.

Spomínate päť priorít, na základe ktorých by bolo možné toto partnerstvo posilniť. Prvá sa týka rozšírenia finančnej podpory pre Kyjev. Je však na to politická vôľa?

Európska únia schválila v decembri 2025 podpornú pôžičku pre Ukrajinu, ktorá má pokryť jej potreby do konca roka 2027. Vyzerá to však tak, že Kyjevu to v súčasnej situácii nebude úplne stačiť. Dôvodov je viacero. Patrí k nim menšia než predpokladaná podpora zo strany ďalších členov G7, to znamená neeurópskych krajín. Ale vplyv má aj aktuálna eskalovaná ruská vzdušná kampaň, ktorá istým spôsobom znižuje príjmy ukrajinskej ekonomiky. Európska komisia má plán na to, ako časť už schválených prostriedkov uvoľniť skôr, ale podmieňuje to reformami.

Pýtate sa na to, či je vôľa ešte zvýšiť finančnú podporu pre Kyjev, a my, samozrejme, vnímame, že fiškálny priestor v EÚ sa zužuje a že členské štáty jednoducho investujú do vlastnej obrany. Rovnako platí, že sme v období zložitých vyjednávaní o novom sedemročnom rozpočtovom rámci EÚ. Znamená to, že nie je veľký politický priestor na zvyšovanie finančnej podpory pre Ukrajinu, hoci je to náš základný bezpečnostný záujem. A je to aj otázka konkurencieschopnosti európskeho obranného priemyslu. Preto v štúdii spomíname možnosť, o ktorej sa opäť hovorí, a dá sa očakávať, že sa k nej vrátime. Je to využitie zmrazených ruských aktív.

Čiže to podporujete?

Zjednodušene možno povedať, že dáva zmysel hľadať spôsob, ktorý umožní tieto aktíva využiť v prospech Ukrajiny. Samozrejme, musí to byť nastavené tak, že s tým budú všetci nejakým spôsobom spokojní. Teda aj Belgicko (v tejto krajine sa vo finančnom depozitári Euroclear nachádza najviac zmrazených ruských aktív, pozn. red.) potrebuje záruky od iných členských štátov, že ho podporia v prípade nejakých protiopatrení, ktoré môžu prísť zo strany Ruska. To sa vlani nepodarilo dohodnúť, ale myslím si, že sa táto téma vráti do diskusie. Možno to nakoniec bude niečo ako z núdze cnosť, že sa nájde nejaké riešenie, ktoré umožní využitie ruských aktív. A to teda nielen v rámci vojenskopriemyselnej spolupráce alebo vojenskej pomoci Ukrajine, ale všeobecne na isté pokrytie dlhodobejších záväzkov, ktoré EÚ na podporu Kyjeva prijala. Aj súčasná pôžička sa týka makroekonomickej pomoci Ukrajine a únia jej pomáha s bežnými rozpočtovými výdavkami.

Prečo je dôležité, aby mal európsky obranný priemysel produkčné prevádzky na Ukrajine, ale zároveň to má platiť aj opačne?

V prvom rade je dôležité povedať, že na Ukrajine už v nejakej miere funguje európska obranná produkcia. Či už sa to týka opravy a údržby, ale aj výroby. Preniesť moderné produkčné linky na Ukrajinu je zložité, ale aj v tejto oblasti sa posúvame k pokročilejším systémom. V štúdii spomíname licencie pre systémy SCALP alebo Aster. A opačne to už funguje tiež. Ukrajinské firmy vyrábajú napríklad drony v Nemecku a je to dôležité preto, lebo to umožňuje zvyšovať kapacitu produkcie. Z hľadiska Kyjeva je, samozrejme, podstatná aj bezpečnosť týchto výrobných liniek. Na Ukrajine je to veľká téma. Je to teda otázka zvyšovania zabezpečených kapacít produkcie. Ale rovnako je to aj záležitosť bezpečného transferu technológií. Duševné vlastníctvo je v tomto ohľade jedna z kľúčových otázok.

Čiže ide tiež o budovanie takpovediac spoločnej európskej základne a prekonávanie prekážok, ktoré s tým súvisia, napríklad v oblasti regulácií, povolení a tak ďalej. Tu vidíme nevyužitý potenciál joint ventures, ktoré majú krajinu pôvodu registrovanú v niektorom členskom štáte EÚ, ale prepájajú európsky a ukrajinský obranný priemysel. Pre Ukrajinu má zmysel, aby európska výroba bola čo najbližšie pri bojisku. To je jasné. A pre európske firmy je veľmi podstatný ukrajinský trh a technologické transfery. Istá časť ukrajinského obranného priemyslu je schopná veľmi rýchlo produkovať efektívne inovácie, know-how a technológie, ktoré sú pre nás zaujímavé.

Keď sa pozrieme na možnú ukrajinskú produkciu na území krajín EÚ či NATO, dá sa predpokladať, že by sa takéto prevádzky či firmy stali primárnym cieľom ruských sabotážnych aktivít?

Samozrejme, možné to je, a už sme videli prípady toho, čo by to mohlo znamenať. Musíme realisticky vnímať, že spolupráca s Kyjevom na území členských štátov je spojená aj s určitým rizikom. Či už je to samotná výroba vojenských systémov, alebo ich vývoz na Ukrajinu. Ako vravím, jednoducho platí, že podpora pre Kyjev je do istej miery aj riziková. Teraz je to ešte akútnejšie vzhľadom na to, že Rusko stupňuje svoje sabotážne aktivity. Je to však predovšetkým na členských štátoch, aby si vyhodnotili, aké riziká sú ochotné znášať.

Píšete o celom inovačnom ekosystéme a priemyselnej základni Ukrajiny, kde pôsobí veľa spoločností. Nie je trochu problém v tom, že je to na jednej strane decentralizované, no na druhej strane je možno niekedy zložité nájsť správnych partnerov a vyskytujú sa aj prípady korupcie?

Je to určitá dilema, pretože ten inovačný ekosystém, ktorý opisujeme, je veľmi decentralizovaný. Ale zároveň je pomerne efektívne prepojený s konkrétnymi jednotkami a umožňuje zabezpečovať ich potreby. Samozrejme, toto všetko sa odohráva v podmienkach pokračujúcej vojny. Otázky napríklad štandardov či bezpečnosti systémov sú istým spôsobom odsunuté do úzadia, lebo zbrane je potrebné nasadiť na bojisku. No na trhu v EÚ je, pochopiteľne, miera regulácie a štandardizácie veľmi vysoká. Možno niekedy až príliš, ale to je otázka pohľadu.

U nás výroba existuje vo veľmi odlišných regulačných podmienkach než na Ukrajine. Je potrebné nájsť nejakú mieru a rovnováhu v tom, ako nastaviť systém, aby mohol fungovať transfer ukrajinských technológií a mohli byť integrované do európskej vojenskopriemyselnej základne. Aby jednoducho vopred splnili napríklad minimum regulačných požiadaviek. V tomto práve vidíme potenciál už spomenutých joint ventures, ktoré by s podporou členských štátov a prostriedkov z EÚ mohli vyriešiť niektoré dilemy spoločných európsko-ukrajinských integračných programov.

Vojna ukázala dilemu aj v tom, že Ukrajinci zbrane potrebujú hneď. Čiže niekedy menej riešia technologickú dokonalosť vojenských systémov a viac sa zameriavajú na to, aby ich vyrobili veľa, lacnejšie a čo najrýchlejšie. Ako sa táto dilema týka spolupráce medzi európskym a ukrajinským obranným priemyslom?

Myslím si, že európska debata sa posúva smerom, ktorý ste opísali. Že nemusíme mať vždy tie najpokročilejšie systémy, ktoré sa dlho vyrábajú a testujú. Ukrajinci ich jednoducho skúšajú v bojových podmienkach. Napríklad strelu Flamingo. V Európe už tiež minimálne uvažujeme nad kolektívnou potrebou zvýšiť výrobné kapacity. A netýka sa to len moderných systémov či dronov, ale stále aj munície. Ale paradigmatická zmena, tento obrat v myslení, si vyžaduje istý čas. V tomto ohľade môže byť spolupráca s Ukrajinou tiež prínosná.

V akom zmysle?

Príklad, ktorý spomíname v štúdii, je projekt obrany proti balistickým strelám Freya. Uvidíme, kedy sa ho podarí úspešne dokončiť, asi to bude trvať dlhšie, ako bol pôvodný zámer. Ale je to systém, ktorý kombinuje rôzne prvky. Ukrajinci ponúkli, že vytvoríme platformu, ktorá naplní zámer koalície budujúcej protiraketovú obranu. Jej jadrom budú adaptované odpaľovacie systémy a rakety od ukrajinskej spoločnosti Fire Point, ale na ne budú nadväzovať radarové technológie, ktoré sú pri protiraketových systémoch úplne kľúčové. Zapája sa nemecký Hensoldt, sú tam Švédi, teda je to celé konzorcium potenciálnych dodávateľov. Myslím si, že je to niečo, čo ukazuje istý smer úvah, o ktorých sa rozprávame. No tá debata je, samozrejme, zložitá, pretože sa týka veľkých strategických rozhodnutí. Tie musia byť nejakým spôsobom založené na tom, ako si predstavujeme bojisko budúcnosti, na ktorom sa sami môžeme niekedy ocitnúť ako členské štáty. S tým súvisí aj posun, o ktorom hovoríte. Čiže od výroby zameranej na veľmi pokročilé, sofistikované systémy smerom napríklad k nejakým lacnejším systémom produkovaným vo väčšom množstve. V tom prípade kvantita istým spôsobom doručí kvalitu. Ale je zložité dosiahnuť na tom nejakú zhodu.

Prečo?

Na jednej strane je tu pomerne veľká zotrvačnosť v rámci priemyslu a strategických úvah. Na druhej strane sledujeme fascináciu tým, ako momentálne vyzerá bojisko na Ukrajine, na ktorom bezpilotné systémy spôsobujú veľkú väčšinu strát na oboch stranách. Zároveň je však otázne, či to, čo vidíme na Ukrajine teraz, bude platiť aj o 10 alebo 20 rokov. Myslím si, že to nie je vôbec isté. Dnes je situácia taká, že je nemožná manévrovacia vojna s nasadením ťažkej techniky, tankov a podobne. Ale to neznamená, že v budúcnosti to už nikdy nebude možné a že by sme mali všetky kapacity nasmerovať na budovanie bezpilotných systémov. A ak sa vrátim k otázke o kladení väčšieho dôrazu na kvantitu, tak sa to práve napríklad týka aj protivzdušnej obrany. Jeden z možných scenárov budúceho konfliktu je, že nás zahltí väčšie množstvo relatívne lacno vyrábaných ruských diaľkových dronov a budeme sa musieť voči nim brániť efektívnym spôsobom aj z ekonomického hľadiska. Projekty ako Freya nám ukazujú istý smer, ale zmena bude zrejme postupná. A jej súčasťou musí byť diskusia o tom, ako budú vyzerať budúce konflikty.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Európa
Európska únia
EÚ
Rusko
Ukrajina
Putinova vojna
vojna na Ukrajine

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.