Viac než „len“ autoportrét: Emócie skryté za farbami a pohľadmi Andrey Mirjanskej Nociarovej

Nechajte sa vtiahnuť do sveta, kde farby rozprávajú príbehy a línie odrážajú emócie. Výstava obrazov Andrey Mirjanskej Nociarovej v Dolnom Kubíne potrvá do konca mája, vstup je voľný.  

Dolný KubínAko môže vyzerať žena – umelkyňa na autoportrétoch v čase nablýskaných instagramových profilov a vyprázdnených clickbaitových headlinov? Môže cez intenzívne farby a oči, ktoré sa otáčajú nielen smerom von, ale aj dovnútra, priznať neistotu, úzkosť či zraniteľnosť?

Umelkyňa Andrea Mirjanská Nociarová má jasno. Nepotrebuje sa zapáčiť publiku ľúbivými obrazmi prvoplánovej krásy, ktoré nedráždia, neprovokujú, nekladú žiadne znepokojujúce otázky.

Naopak, nastavuje zrkadlo sebe i svetu cez sériu autoportrétov, ktoré môžete vidieť vo výstavnej sieni Mestského kultúrneho strediska v Dolnom Kubíne. Výstavu si môžete pozrieť do 31. mája, vstup je zdarma.

Sila, zraniteľnosť aj odstup

Séria autoportrétov ako denník, v ktorom sa zrkadlia emócie, stav mysle i neustále hľadanie vlastnej identity. Aj tak by sa dala v skratke zhrnúť prehliadka obrazov Andrey Mirjanskej Nociarovej, ktoré vznikali počas jedného roka a predstavujú autentický záznam jej vnútorného prežívania.

Rodáčka z Dolného Kubína, ktorá v súčasnosti žije, učí a tvorí v Ružomberku, skúma vo svojej tvorbe samu seba primárne cez farbu a výraz tváre. Prostredníctvom svojich autoportrétov vyvoláva v návštevníkoch a návštevníčkach otázky, ktoré si v obave z odpovedí nechcú položiť.

„Silným výrazovým prostriedkom je farba, ktorá tu nie je len estetická, ale je nositeľkou emócií. Farby sú vrstvené, nahromadené, akoby bez priestoru na oddych. Žltá môže byť svetlom i nepokojom. Červená môže byť silou aj zraniteľnosťou. Modrá je zase tichým odstupom, ktorý to všetko pozoruje. A tam, kde sa objaví ľahkosť, cítiť krátky okamih pokoja ako potrebu nachvíľu prestať,“ hovorí kurátorka výstavy Diana Urbanová.

Ženská tvár na autoportrétoch Andrey Mirjanskej Nociarovej sa často rozkladá na fragmenty. „Každá časť nesie vlastnú emóciu, iný postoj, inú verziu tej istej osoby. Oči na žiadnom z vystavených obrazov nie sú rovnaké, aj keď patria tej istej tvári. Niekedy hľadia von, inokedy sa strácajú vo vnútri. V každom jednom pohľade vidíme iný stav, iné napätie, inú pravdu,“ dodáva Diana Urbanová.

Autentická a bez póz

Autoportréty nie sú len pomyselným zrkadlom – obrazom duše umelkyne, ktorá je rovnako ako my aj „obyčajnou“ ženou, matkou a manželkou v turbulentnom svete poznačenom polarizáciou či populizmom. Jej emócie sú nám dôverne známe, jej neistota a hľadanie pozná každý a každá z nás. Jej autoportréty nás nútia zastaviť sa uprostred každodennej hektiky a v tichom, bezpečnom svete výstavnej siene nazrieť aj do vlastného vnútra.

Andrea Mirjanská Nociarová je autentická – sama voči sebe i voči diváctvu. Nepózuje, nevytvára instagramovú sériu pekných ľudí s vizuálne dokonalým životom. Ponúka denníkový záznam so všetkými odtieňmi, farbami a výrazmi, ktoré život prináša.

„Sú to obrazy, ktoré nás všetkých majú nachvíľu zastaviť. Neponúkajú jednoznačné odpovede, ale pripomínajú, že aj hľadanie, neistota, zmena či ticho majú svoje miesto a význam v živote každého z nás,“ uzatvára kurátorka Diana Urbanová.

Výstavu autoportrétov Andrey Mirjanskej Nociarovej si môžete pozrieť v priestoroch Mestského kultúrneho strediska (MsKS) v Dolnom Kubíne do konca mája od pondelka do piatka v čase od 7:30 do 15:30. Vstup je voľný.

Židia v Dolnom Kubíne

V priestoroch MsKS Dolný Kubín nájdete aj stálu expozíciu židovskej kultúry. Najstaršie stopy po Židoch v Dolnom Kubíne siahajú podľa informácie na domovskom webe MsKS Dolný Kubín do roku 1720. Prevažná časť Židov sa do regiónu presťahovala v 18. storočí z moravskej obce Holešov.

Náboženskú obec založili roku 1770, prvú synagógu si v meste postavili v roku 1775. Keď ju v roku 1893 zničil požiar, na rovnakom mieste postavili novú klasicistickú budovu. Pri sčítaní obyvateľov v roku 1900 sa uvádza 394 židovských obyvateľov. Židia v Dolnom Kubíne mali nielen vlastnú synagógu a rabína, ale aj cintorín a triedy pre školákov. Počas druhej svetovej vojny bola väčšina zo židovského obyvateľstva mesta deportovaná do koncentračných táborov.