Vláda riskuje ústavnú krízu pre miliardy eur: Skončí štátny rozpočet na súde?

Vláda opakovane nerešpektuje povinnosti vyplývajúce z dlhovej brzdy. Približujeme, čo by sa mohlo diať v prípade, že spor skončí pred Ústavným súdom.  

Je to len administratívna vec, podstatné je, aký rozpočet je schválený, povedal po stredajšom rokovaní podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD). Takýmto spôsobom reagoval na otázku Aktuality.sk, či sa neobáva rozpočtového provizória.

Opozícia totiž avizuje, že sa obráti na Ústavný súd, ak sa vláda rozhodne nerokovať o vyrovnanom rozpočte. Táto povinnosť jej vyplýva z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, takzvanej dlhovej brzdy.

Vláda tento týždeň poverila ministra financií Ladislava Kamenického, aby predložil deficitný rozpočet. Koaliční predstavitelia pritom hovoria, že na budúci rok chcú odovzdať nižší deficit, ako prevzali.

Ústavný zákon pritom vláda porušila v uplynulom roku už dvakrát. Najprv odmietala požiadať parlament o vyslovenie dôvery. Táto povinnosť vznikla dva roky po schválení programového vyhlásenia vlády, teda 22. novembra 2025.

Vláda napokon Národnú radu požiadala o vyslovenie dôvery a tá tak urobila 18. júna, teda so sedemmesačným oneskorením. K tomuto kroku však prišlo až po tom, ako Ústavný súd skonštatoval, že vláda má konať bez zbytočných prieťahov.

„Tak nám Ústavný súd znova povie, že sa mýlime,“ povedal Kaliňák s tým, že si nemyslí, že by hrozilo rozpočtové provizórium.

Ďalšou povinnosťou vlády bolo predstaviť oficiálny dokument, v ktorom by vysvetlila, ako chce dosiahnuť ozdravenie verejných financií. Ako poukázala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, túto povinnosť si vláda zatiaľ nesplnila.

Prinášame vám prehľad kľúčových otázok, ktoré vysvetľujú, čo sa v súvislosti s uplatňovaním dlhovej brzdy deje.

Prečo by vláda mala zostaviť vyrovnaný rozpočet?

Verejný dlh je vysoký a presahuje všetky sankčné pásma, ktoré sú stanovené v dlhovej brzde. Povinnosť zostaviť rozpočet bez deficitu je pre tento rok stanovená v prípade, ak dlh prekročí 49 percent hrubého domáceho produktu (HDP). V skutočnosti bol však vlani dlh 61 percent HDP. Tento rok zrejme presiahne úroveň 64 percent.

Prečo si vláda myslí, že nemusí predložiť vyrovnaný rozpočet?

V ústavnom zákone existujú aj výnimky či únikové klauzuly, ktoré majú vláde uľahčovať fungovanie. Nová vláda napríklad nečelí najprísnejším sankciám dlhovej brzdy (povinnosť zostavovať vyrovnaný rozpočet či povinnosť žiadať o opätovné vyslovenie dôvery) prvé dva roky od svojho nástupu. To jej dáva čas na to, aby sa vyrovnala napríklad s nehospodárnym správaním predošlej garnitúry.

Okrem toho sa v dlhovej brzde ráta aj s nečakanými udalosťami. Ako približuje člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster, mohla by nastať situácia, kedy by sa niektorá z krajín Európskej únie dostala do finančných problémov a bolo by potrebné aktivovať Európsky stabilizačný mechanizmus, teda euroval.

„Povedzme, že na záchranu Španielska je potrebných 500 miliárd eur a Slovensko má poslať päť miliárd. Úniková klauzula z dlhovej brzdy by sa aktivovala, aby vláda nemusela na splnenie tohto medzinárodného zmluvného záväzku pristúpiť k náhlym škrtom v domácich výdavkoch,“ vysvetľuje Šuster.

Zákon spresňuje, že výdavky vyplývajúce z medzinárodných záväzkov musia prekročiť tri percentá HDP, aby sa mohla klauzula aktivovať. Vláda tvrdí, že výdavky na obranu či príspevky do rozpočtu EÚ túto podmienku naplnili.