Vláda stratila legitimitu, je čas jej dať najavo, že už naozaj stačilo, tvrdí Richard Rybníček (rozhovor)

Táto krajina je v katastrofálnej situácií. Bohužiaľ, myslím si, že je to udržateľné maximálne dva roky. Potom skrachujeme ako Grécko, hovorí v rozhovore pre Aktuality primátor Trenčína Richard Rybníček. Podľa neho jedinou silou, ktorá môže prinútiť túto vládu vyvolať predčasné voľby alebo priznať, že nevládze, je ulica a obrovská masa ľudí, ktorí mierumilovne vyjdú do ulíc a dajú najavo, že stačilo.  

V rozhovore sa dočítate:

• prečo považuje kroky a rétoriku premiéra Roberta Fica za zradu bytostných záujmov Slovenskej republiky;
• čo konkrétne znamená, že ako krajina nezvládame vlastnú štátnosť;
• prečo označuje lídrov koalície za komunistov a červených ľudákov;
• aký radikálny rez by spravil v prebujnenom štátnom aparáte, aby ušetril stovky miliónov eur;
• prečo by mala opozícia prekonať svoje egá a vytvoriť spoločný blok po vzore SDK;
• kedy podľa neho Slovensko ako štát skrachuje;
• prečo považuje ulicu za jedinú silu, ktorá môže súčasnú vládu prinútiť k predčasným voľbám.
• kedy – a či vôbec, sa budeme mať lepšie.

Tento rozhovor si môžete pozrieť i ako reláciu Aktuality Nahlas, alebo nižšie prečítať ako editovaný a krátený prepis.

O chvíľu je tu opäť 17. november. Kam sme sa to vlastne dostali, keď sa tu otriasajú najzákladnejšie piliere – od demokracie a súťaže politických strán namiesto ústavne zakotvenej vlády jednej strany, až po naše bezpečnostné ukotvenie? Zatiaľ čo od českého šéfa BIS, švédskeho šéfa tajnej služby či poľského premiéra počúvame, že eskalácia hrozieb je otázkou týždňov až mesiacov, slovenský premiér Fico si umýva ruky. Ako to vidíte vy?

Mám pocit, že už chýba len to, aby si pán predseda SNS s pánom premiérom sadli k stolu, podpísali pozývací list a pozvali ruské vojská, aby sem prišli obsadiť územie a viesť bratovražedný súboj so západnou civilizáciou, do ktorej zatiaľ stále patríme.

Ukazuje sa skutočná podstata a vnútorné myslenie predsedu Slovenskej národnej strany aj predsedu Smeru-SD. Sú to kovaní komunisti. Alexandr Vondra to nazval úplne fantasticky: na Slovensku vznikla takzvaná novodobá ideológia, ktorá sa volá červené ľudáctvo. Sú to klasickí červení ľudáci vyznávajúci diktátorské režimy a vládu jednej strany, ktorá likviduje iné názory, netoleruje diskusiu a ľudí s iným názorom bude sledovať, ničiť im životy, zatvárať ich alebo robiť to, čo robia v Rusku, Severnej Kórei, Číne či Iráne. Vyznávajú vládu diktátorov potláčajúcich iný názor.

Komunisti sa nám vrátili naspäť, akurát sa dnes spájajú aj s neofašistami – bežne už funguje koalícia Smer-SD, SNS a Republika.

Vidíme to napríklad v komunálnych voľbách.

Áno, pospájali sa červení socialisti a komunisti s hliadkarmi či ľudákmi.

Mne sa však ešte viac páči diagnóza, ktorou to pomenoval František Mikloško ako „komulíci“ – teda komunisti-katolíci, ktorí mali v sobotu schôdzu KSS aby v nedeľu stihli omšu. To je taká slovenská Polnočná omša: jeden brat gardista, druhý partizán, aby bol niekto na každej strane frontu, ak sa to zvrtne. Má to dva aspekty. Ten prvý pomenoval Ivan Štulajter: Premiér si z nás robí dobrý deň. Máme tu obrovskú kauzu – premiér hovorí o mieri a o českom prezidentovi tvrdí, že chce vojnu, no v skutočnosti sme doslova vojnovou ekonomikou. Pri Robertovi Kaliňákovi sa prevalilo, že bol lobistom pána Strnada a dnes ako minister mu prihráva zákazky. Sme obrovskou vojnovou ekonomikou, ktorá zásobuje Ukrajinu delostreleckou muníciou, lebo peniaze nesmrdia. Podstatné však je, ako to vníma verejnosť, keďže prieskumy ukazujú stále celkom slušnú podporu vlády. Čím si to vysvetľujete?

Je to dôkaz toho, čo tu v ľuďoch zanechala vláda jednej strany a komunizmus. Som hlboko presvedčený, že generácia ľudí, čo za komunizmu žila, prispôsobila sa, bola ticho, mala prácu a pocit, že sme si rovní, neriešila, že 250-tisíc ľudí zavreli alebo zastrelili. Zrazili päty a poslúchali. Mali pocit, že sa majú dobre, a dnes sa nevedia vysporiadať so slobodou a demokraciou. Boli málo vzdelaní alebo sa nedokážu v konkurencii presadiť, trpia, majú smutné životy, cítia sa stratení, a tak sa utiekajú k spomienkovému optimizmu a k vodcovi, ktorý sa o nich postará.

Búšia sa do prsníkov, tvária sa ako najväčší Slováci a bojujú s niečím, čo nedokážu ovplyvniť. Tých 30 až 35 % ľudí na Slovensku sa nechá takto oklamať. Naprotz tomu, že majú drahší benzín aj potraviny a žije sa im horšie, Robert Fico a vládna koalícia v nich dokážu vzbudiť pocit falošnej slovenskej hrdosti, ktorá sa stavia svetu na zadné, hoci v rámci sveta sme úplne nepodstatná krajina.

Dnes je takmer 40 rokov od Novembra 89, teda skoro rovnako dlho, ako tu vládli boľševici, tu máme demokraciu. Nie je to dôsledok toho, že demokratické strany nedokázali ľudí presvedčiť? Vidíme to aj v Nemecku, nie je to len slovenský fenomén.

Áno, nie je to len slovenský fenomén. Americký politológ Ralf Dahrendorf však napísal, že prechod od totality k slobodnej spoločnosti trvá približne 60 až 62 rokov. Sme teda niekde za polovicou transformačného procesu.

Dahrendorf tým myslel hlavne sociálne štruktúry a hodnoty – teda to, ako sa ľudia cítia existenčne istí. Podľa Maslowovej pyramídy, pokiaľ človek nemá zabezpečenú istotu a bežné prežitie, nebude riešiť politiku, ak musí robiť v dvoch prácach, aby uživil deti.

Problém je, že tou politikou žiť musí, lebo mu každý deň lezie do spálne aj obývačky. Štát nefunguje, človek nedostáva servis a služby, za ktoré si platí daňami, má sa stále horšie, a tak si to ospravedlňuje tým, že sa cíti byť hrdým Slovákom bojujúcim proti Západu či progresivizmu. Pritom naša krajina nemá v medzinárodnej politike žiadny výtlak ani význam. To je na tom najsmutnejšie.

Dnes je kľúčovou otázkou rozpočet a my vôbec netušíme, ako bude vyzerať. Kedysi sa diskutovalo o nastavení príjmov, výdavkov, rovnej či progresívnej dani. Dnes, krátko pred schvaľovaním rozpočtu, Robert Fico vyhlási, že zruší transakčnú daň, potom to odvolá a povie, že ju možno nezruší, ale čím ju nahradí, nikto nevie. Nevieme, kde sa bude šetriť ani aké nové dane prídu. Vy ako primátor Trenčína a predstaviteľ Únie miest Slovenska znášate dopady – vládnej koalícii trvalo sedem mesiacov, kým hlasovala o dôvere, hoci Ústavný súd jasne povedal, že bezodkladne znamená hneď, a nie keď sa Robert Fico dobre vyspí. Teraz má byť rozpočet vyrovnaný, opäť hľadajú kľučky a samosprávam premiér odkazuje, aby si nerobili starosti. Ako to vnímate vy ako šéf mesta, ktorý musí zostaviť rozpočet s prísnymi limitmi? Dá sa takto fungovať?

Nedá. Nedá sa takto fungovať. Treba si jasne povedať, že čo sa týka rozpočtu, rútime sa rýchlosťou Formuly 1 do gréckej cesty. Už necválame na bielom koni, zrýchlili sme na Formulu 1 a pomaly sme v cieľovej rovinke. Čítal som, že sme si požičali za 4,8 % úrok.

Chceli sme si požičať miliardu, ale dokázali sme si požičať len 600 miliónov, aj to s úrokom cez 4 %.

Áno, a za chvíľu nebudeme vedieť, z čoho splácať úroky. Jediná šanca, ako ich splatiť, budú radikálne a brutálne škrty. Presne ako v Grécku, kde po krachu okamžite znížili dôchodky o 30 % a nikto sa s nikým nebavil. Veritelia nám nedajú ďalší čas, budú peniaze vyžadovať a my ich nebudeme mať odkiaľ vziať. Štát je naozaj v cieľovej rovinke gréckej cesty.

Robert Fico bol zvolený aj preto, že si množstvo obyvateľov myslelo, že na rozdiel od Igora Matoviča vie vládnuť. Dnes sa ukazuje, že v ťažkej medzinárodno-politickej situácii – kedy ho vonkajšie okolnosti prvýkrát počas jeho štyroch vlád prinútili ukázať, ako vie vládnuť v zlých časoch – Fico a jeho ľudia nedokážu vládnuť. Vládnu rovnako zle, ak nie horšie než Matovič počas covidu.

Fico vôbec nie je premiérom do zlých časov. Cíti sa bezradný a nešťastný, lebo na jednej strane by chcel ľuďom dávať, ale na druhej strane mu všetci hovoria, že už nie je z čoho. Stratil kontrolu nad tým, čo bude s krajinou, a bojuje už len o vlastné prežitie.

Pripomína to príbehy ruských spisovateľov o bohatých ľuďoch v Rusku, ktorí bývajú pri letisku s kufríkom plným hotovosti vedľa postele, aby mohli rýchlo ujsť. Máme tu rozostavané štyri nemocnice s odhadovaným nákladom 3 miliardy eur, tisíce mostov v kritickom stave, kanalizácie s investičným dlhom 10 miliárd eur podľa NKÚ. To je neufinancovateľné a nikto nemá žiadne riešenie.

Táto vláda určite nemá žiadne riešenie. Mám overenú informáciu, že vďaka dobehu z minulosti majú slovenské automobilky pred sebou ešte dva až tri roky, ale potom to môže celé padnúť. Možno s tým Robert Fico počíta – že tu už nebude, alebo bude Slovensko pod absolútnym vplyvom Ruska, Číny a štátov osi zla, ktoré to tu budú nejako dotovať. Fico sa so svojimi kumpánmi správa tak, akoby vplyv nad krajinou už Rusku a Číne predal a odovzdal. Mám pocit, že neurobí nič bez toho, aby to neodkonzultoval s Rusmi alebo Čínou.