
Na slovenskom trhu s nehnuteľnosťami sa v posledných dvoch desaťročiach odohral masívny nárast cien, keď sa hodnoty bytov a domov viac ako zdvojnásobili. Tento vývoj stvoril mýtus o nehnuteľnostiach ako o bezrizikovej investícii, ktorá majiteľom garantuje neustály zisk. Ekonóm Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV hovorí, že aktuálne majú na trhu práce navrch zamestnanci, ktorí si môžu pýtať zvýšenie platu. Slovensko dováža pracovnú silu a títo cudzinci nám ročne zaplatia do štátneho rozpočtu miliardu, ktorá vystačí napríklad na trináste dôchodky.
V rozhovore sa dočítate:
- prečo nominálny nárast ceny bytu neznamená automaticky reálny zisk;
- ako trvalo trhu s nehnuteľnosťami, kým sa zotavil z krízy v roku 2008;
- prečo vyľudňovanie niektorých okresov povedie k ďalšiemu poklesu cien nehnuteľností;
- aký finančný prínos má 160-tisíc zahraničných pracovníkov pre slovenský dôchodkový systém;
- prečo starnutie populácie prinesie zníženie kriminality aj nižšiu ekologickú záťaž;
- prečo slovenské univerzity v medzinárodných rebríčkoch zaostávajú a klesajú;
- aké politicky nepopulárne reformy v daniach a školstve sú nevyhnutné pre budúcnosť krajiny.
Tento rozhovor si môžete pozrieť ako reláciu NA ROVINU, alebo nižšie prečítať ako editovaný a krátený prepis.
Byty a domy sú drahé. Mnohí ľudia majú problém kúpiť si ich, pretože nedostanú hypotéku. Za 20 rokov sme videli niekoľkonásobný nárast cien. To, čo kedysi stálo 100 000 eur, dnes stojí 200 000. Objavujú sa však analytici, ktorí tvrdia, že tento trend nepotrvá navždy, a spoliehať sa na to, že vlastný byt bude majiteľovi večne zarábať peniaze, sa nedá. Ako sa v tom zorientovať?
My ekonómovia sa nepozeráme na takzvané nominálne ceny, ktoré vidíte na výveskách, ale na reálne ceny po započítaní inflácie. Ak si zoberiete roky 2021 až 2025, spotrebiteľské ceny kumulatívne narástli o 38 %. To je obrovské číslo.
Predstavte si, že ste v roku 2021 kúpili byt za 100 000 eur a v roku 2025 ste ho predali za 120 000 eur. Na prvý pohľad ste zarobili 20 000 eur, teda 20 %, ale v skutočnosti ste prišli o peniaze, pretože inflácia bola rýchlejšia. Vždy sa musíme pozerať na to, čo si za tie peniaze môžete v skutočnosti kúpiť.
Vladimír Baláž
Zdroj: Aktuality/Štefan Kurilla
Po vstupe do Európskej únie vládla eufória a všetci si mysleli, že Rakúšania či Holanďania vykúpia naše panelákové poklady. Ceny vtedy prudko vzrástli, no v roku 2008 prišla kríza. Zrazu sa ukázalo, že sú nepredajné. Prišiel pád a trvalo jedenásť rokov, kým sa nominálne ceny bez započítania inflácie dostali na pôvodnú úroveň.
Keď sa pozrieme na históriu trhu s nehnuteľnosťami na Slovensku, minimálne polovicu času bol v recesii. Našou vlastnosťou však je, že si najlepšie pamätáme veci z posledných dvoch rokov. Môžeme si však spomenúť aj na pokles cien počas pandémie, keď Európska centrálna banka začala zvyšovať úrokové sadzby. Ľudia mali problém splácať vysoké úvery s trojpercentným úrokom, čo zafungovalo ako samoregulačný mechanizmus, ktorý ceny upravil.
Tvrdíte, že ľudia si to zle pamätajú, no oni sa na to pozerajú cez vlastnú peňaženku. Kedysi si mohli kúpiť byt z výplaty, zatiaľ čo dnes sa mnohí mladí ľudia v Bratislave sťažujú, že si z priemernej mzdy nevedia zabezpečiť bývanie. Nie je toto podstatný rozdiel?
Tie čísla sú veľmi dôležité. Našťastie, aj na Slovensku stúpajú reálne mzdy, čo je nárast mzdy po odpočítaní inflácie. Kvôli demografickej kríze dnes trh praje zamestnancom, nie zamestnávateľom. Tí musia mzdy dvíhať, na čo následne reaguje aj trh nehnuteľností. Keď predávajúci vidia, že ľudia majú viac peňazí a sú ochotní zaplatiť viac, zvýšia ceny.
Takže byty sú drahé preto, že si ľudia môžu dovoliť zaplatiť vysoké ceny, a nie preto, že je ich nedostatok?
Platí oboje a záleží na lokalite. Tu sa dostávame k téme regionálnych rozdielov, ktoré sú na Slovensku aj v európskom meradle veľké. Máme tu Bratislavu, ktorá výrazne vyčnieva. Je tu práca, blízkosť Viedne, letisko a množstvo možností. Je to úplne iný život ako v Revúcej alebo vo Svidníku. Pre mladého človeka s nízkym nástupným platom je nepredstaviteľné vziať si 200-tisícovú hypotéku. Jeho najväčším spojencom je rast miezd a inflácia, ktorá dlh časom zmaže.
Na rast miezd sa však nedá úplne spoliehať. V číslach to síce vyzerá dobre, ale v živote jednotlivca, napríklad učiteľa či zdravotnej sestry, závisí rast platu od politického rozhodnutia, ktoré kvôli konsolidácii nemusí prísť. V súkromnej sfére to zasa závisí od vôle nadriadeného, alebo od situácie v konkrétnom sektore.
Pred vstupom do Európskej únie, napríklad v roku 2000, sme mali 20-percentnú nezamestnanosť a pol milióna ľudí bez práce. Dnes je nezamestnanosť na úrovni 5,2 % a nezamestnaných je približne 150 000. Dnes je pánom na trhu práce zamestnanec, ktorý si môže vypýtať vyšší plat, a zúfalí zamestnávatelia mu ho často priplatia. Samozrejme, záleží na tom, či ste v Rimavskej Sobote alebo v Bratislave, a či pracujete v gastre alebo v IT. Faktom však zostáva, že s prehlbujúcou sa demografickou krízou bude sila zamestnancov rásť, čo potlačí nahor aj mzdy a následne ceny nehnuteľností.
Je investícia do nehnuteľností stále investíciou na istotu, alebo sa to zmení?
Záleží na tom, čo pod investíciou rozumiete. Ak si kupujete vlastné bývanie, je to skôr spotreba. Potrebujete niekde bývať, podobne ako potrebujete auto, televízor či mobil. Výhodou je, že neplatíte nájom niekomu inému. Iná situácia nastáva, ak chcete na byte zarábať cez prenájom alebo špekulovať na zmene ceny. Ak však potrebujete bývať, je rozumné byt kúpiť a príliš sa nepozerať na momentálnu cenu, pretože inflácia rozdiely časom zmaže.
Niektorí analytici tvrdia, že sa neoplatí brať vysoké hypotéky, pretože nás čaká demografická kríza a byty nebude mať kto obývať. Je to realistický pohľad?
Všade počúvame, že vymierame a Slovensko starnie najrýchlejšie v Európe. Pozrime sa však na konkrétne čísla. Ja som ročník 1961 a vtedy na Slovensku žilo 4,2 milióna ľudí. Dnes je to 5,5 milióna, čo je značný nárast. Aj pri zlom demografickom vývoji bude v roku 2060 na Slovensku žiť 5 miliónov ľudí, teda stále o 800 000 viac než pri mojom narodení. Slovensko nevymrie, len zostarne. Bude tu väčší podiel ľudí nad 60 rokov, čo je v rozvinutých spoločnostiach bežné. Nečakajú nás žiadne demografické horory.
Často sa hovorí, že ak ľudia nemajú na drahé hypotéky, mali by ísť radšej do nájmu. Avšak pri dnešných dôchodkoch a demografickej kríze, kde sa na dôchodky bude skladať menej mladých ľudí, je s ich výškou problém už dnes. Ako si dôchodca v budúcnosti dovolí platiť nájomné v Bratislave bez toho, aby sa musel presťahovať do lacnejšieho okresu?
Medzi východnou a západnou Európou je veľký rozdiel v type bývania. Postkomunistické krajiny sú typické obrovským podielom vlastníctva nehnuteľností. V Rakúsku býva v nájme približne 50 % ľudí, ale je tam rozvinutá sociálna demokracia a regulované nájomné. Na Slovensku vlastní alebo spoluvlastní nehnuteľnosť 92 až 93 % ľudí. Kúpa nehnuteľnosti sa týka najmä mladých ľudí, ktorí migrujú zo zaostalejších regiónov do Bratislavy alebo krajských miest za prácou.
Budú títo ľudia v starobe čeliť problému s bývaním, ak im banka pre vysoké ceny nedá hypotéku?