Vlaky vs. lietadlá do Košíc. Minister priznal problém, železnice hovoria o plných spojoch
obchodnyregister
2026.05.23.
Rážovi sa mali sťažovať železničiari na úbytok cestujúcich kvôli letom do Košíc.
Iba pol roka po tom, ako ministerstvo dopravy obnovilo leteckú linku z Bratislavy do Košíc, sa podľa Ráža železnice kriticky vyjadrili voči úbytku cestujúcich vo vlakoch smerom do metropoly východu. Trasa obsluhuje množstvo miest a obcí keďže krajinou prechádza od západu na východ. Sťažnosti železničiarov mali údajne smerovať k tomu, že ľudia začali preferovať rýchlejšie letecké spojenie.
V porovnaní s lietadlom cesta vlakom trvá okolo piatich hodín, záleží to od výluk aj typu rušňov. Letecky sa cestujúci dostane do Košíc za necelú hodinu, no k tomu musí prirátať príchod v predstihu, bezpečnostnú kontrolu a presun z letiska do centra. Časový rozdiel medzi vlakom a lietadlom nie je taký dramatický, no niekoľko hodín človek stratí. Lietadlo je výrazne rýchlejšie najmä pre ľudí letiacich na otočku – napríklad v rámci práce.
Foto: Ivan Majerský
Lístok na vlak stojí v najdrahšej možnosti 20 eur, letenky sú samozrejme značne drahšie a rozdiely v ich cenách sú citeľnejšie. Mimo špičky sa predávajú už od necelých 20 eur, no pri vyťažených časoch ich cena rastie na 35 až 80 eur. Hoci štát sľuboval zastropovanie ich ceny, keďže na linku poskytuje dotáciu, má svoje limity.
Štát linku Bratislava – Košice dotuje cez model služby vo verejnom záujme, teda podobne ako niektoré regionálne vlaky či autobusy. Dopravca má garantovanú finančnú podporu za prevádzku linky do roku 2028, pričom maximálny vláda zadotuje asi 5,2 milióna eur.
Strop bol nastavený na 150 eur, no závisí od vyťaženosti letu, termínu či toho, ako skoro si letenku cestujúci pred odletom kupuje. Lacnejšie letenky sa vypredajú ako prvé a pri vysokom dopyte zostávajú tie drahšie, preto sa pred vlaňajšími sviatkami objavili letenky aj za necelých 200 eur. Z tohto vychádza, že oba druhy dopravy sú zamerané na iné typy ľudí.
Ak chcú cestujúci ušetriť, dokážu letieť aj za 20 eur, ani tu však vlak reálne nestráca výhodu. „Vďaka zľavám pre študentov, seniorov či rodiny zostáva vlak finančne najdostupnejšou možnosťou pre široké skupiny obyvateľstva. Preto zostáva základom mobility na trase Bratislava – Košice,” vysvetlil hovorca ZSSK, Ján Baček.
Ľudia preferujú vlaky
Samotná Železničná spoločnosť Slovenska (ZSSK) slová ministra vyvracia s tým, že nižší dopyt po zavedení linky nepociťujú. Dôvodom je aj to, že vlakové spojenie nejde iba medzi Bratislavou a Košicami, množstvo ľudí ho využíva najmä preto, že má zastávky po ceste. Značná časť pasažierov tak ani nejde do Košíc.
„Aj v minulosti bol spravidla v rýchlikoch Bratislava – Košice (dnes už expresoch) počet ľudí, ktorí cestovali priamo z Bratislavy do Košíc, alebo naopak, len zlomkom celkového počtu cestujúcich v týchto vlakoch,” potvrdila hovorkyňa ministerstva dopravy, Petra Poláčiková.
Priestory letiska sú pomerne malé v porovnaní s okolitými krajinami, no je dôležitým leteckým bodom mesta
Zatiaľ čo lietadlá sú rýchle, vlaky jazdia každú hodinu, celý deň. ZSSK na trase prepraví rádovo tisíce cestujúcich, pričom významná časť z nich cestuje medzi mestami a obcami na trase. „Pri započítaní celkového času cesty od dverí k dverám je rozdiel medzi vlakom a lietadlom výrazne menší, keďže letecká doprava vyžaduje presun na letisko, bezpečnostné kontroly a rezervu pred odletom. Cestujúci vlakom môžu flexibilne meniť svoje plány a využiť skorší alebo neskorší spoj bez zložitých procesov,” objasnil Baček.
Linka z Bratislavy do Košíc patrí dlhodobo medzi najvyťaženejšie železničné spojenia na Slovensku a využívajú ju každodenne študenti, rodiny aj turisti. Po tom, ako od vlaňajška chodí vlak každú hodinu, sa nápor ešte viac zvýšil. Vlozne sú kapacitnejšie ako lietadlo, preto v tomto lety neobstoja.
Baček však priznal, že motiváciu využiť vlak zhoršujú výluky, ktoré cestujúcich odrádzajú tým, že predlžujú trvanie cesty – dokonca dvojnásobne. Ak pasažier prestupuje na ďalší vlak či iný spoj, stratí aj dve hodiny.
„Pravidelnosť spojení je jedným z dôležitých faktorov, ktorý verejnosť oceňuje. Dopyt po doprave tak ovplyvňuje viacero faktorov ako ekonomická situácia, výluky na infraštruktúre, zmeny v mobilite obyvateľstva či dostupnosť alternatívnych foriem dopravy,” dodal.
Vlaky stoja štát viac
Vlaky sa však podľa hovorcu nesnažia konkurovať lietadlám, dopĺňajú ich ako flexibilnejšiu možnosť. ZSSK si dokonca dala vypracovať prieskum medzi cestujúcimi, ktorí do Košíc lietajú. Podľa výsledku preferujú let najmä pre ušetrenie času. „Až 74 percent respondentov označilo rýchlosť cestovania ako hlavný dôvod využívania leteckého spojenia,” objasnil Baček.
Z prieskumu vyplynulo aj to, že vlak má pre ľudí prirodzenú výhodu voči lietadlu. Za silné stránky cestovania po železnici považujú možnosť pracovať počas cesty (55 percent opýtaných), väčší komfort čo sa batožiny týka (50 percent), jednoduchosť cestovania bez kontrol a nutnosti prísť v predstihu, či stabilitu cien lístkov alebo možnosť ísť pohodlne aj vo väčšej skupine, či s rodinou.
Podľa železničiarov však netreba grafikon meniť – nie je to ani reálne pri toľkých spojoch. Cestujúci však nikdy nevedia, či a ako dlho budú meškať.
Lety do Košíc podľa ministerstva dopravy zvyšujú možnosti cestovania medzi dvoma najväčšími mestami krajiny, pričom kúpa letenky podporuje ekonomiku. Podľa Poláčikovej bratislavskému a košickému letisku aj touto linkou narastá počet cestujúcich. „Z čoho jednoznačne profituje ekonomika celej krajiny a aj oboch miest,” dodala.
Podľa ministra sa Slovensko stalo medzinárodným centrom nízkonákladových leteckých dopravcov v regióne v rámci Európy, čo potvrdzujú dáta z Viedne. Spoločnosť Wizz Air aj Ryanair totiž svoje základne postupne presunuli do Bratislavy.
Bratislavské letisko výrazne rozšírilo ponuku liniek a za apríl hlásilo rekordný nárast o 145 percent, čo sa vyťaženosti týka – a to ešte nie je ani oficiálne obdobie dovolenkovej sezóny. Aktuálne z hlavného mesta lietajú spoje do 77 krajín. „ Rast je výnimočný, rád by som to porovnal s výsledkami z Viedne. Po 20 rokoch viedenské letisko hlási prepad o osem percent, čo sa týka počtu cestujúcich. Chodia totiž k nám,” zdôraznil Ráž.
Pred pár dňami taktiež rezort spustil priame autobusové spojenie medzi bratislavským letiskom a centrom Viedne, čím sa motivácia ľudí letieť z týchto dvoch metropol ešte viac zvýšila. „To nám zasa prinesie viac pasažierov, ale samozrejme je to služba aj pre ľudí na Slovensku, ktorí priletia z Košíc a sadnú na autobus, ktorý ich zoberie rovno do centra Viedne. Môžu si vyslovene iba spraviť výlet a doviezť sa naspäť.
Bratislavské Letisko M.R. Štefánika ma aktuálne kapacitu odbaviť päť miliónov pasažierov, pričom podľa Ráža sa tento rok dostane na štyri až 4,5 milióna ľudí. „Generálny riaditeľ dostal pokyn (od rezortu dopravy, pozn.red.), aby začal kresliť rozšírenie terminálov, alebo nový terminál, pretože ak by to takto išlo ďalej, terminál bude potrebný,” vysvetlil šéf ministerstva s tým, že všetky úpravy stoja peniaze, no tie prichádzajú s nárastom cestujúcich.
Čítajte viac Slovenské železnice v kríze: meškanie rýchlikov už nie je výnimkou, ale štandardom. Odborník vysvetľuje, čo to spôsobuje Ani vlaky však nedokážu na Slovensku (a ani inde v únii) fungovať bez dotácií – dôvodom, prečo krajiny na dopravu doplácajú je, že sa snažia po tlaku Bruselu dostať ľudí z áut na ekologickú železnicu a samotná cena lístkov nemá šancu pokryť reálne náklady na cestu.
„Ak by mala byť samofinancovateľná, lístky by boli násobne drahšie ako dnes a bola by absolútne nekonkurencieschopná. Podpora železničnej dopravy je teda aj podporou ochrany životného prostredia,” vysvetlila Poláčiková. Hovorkyňa rezortu tiež zdôraznila, že dotácia vlakov a lietadiel do Košíc je rozdielna.
„Železničná doprava je síce jednou z najekologickejších foriem dopravy, ale zároveň je jej prevádzka pomerne nákladná, preto musí byť výrazne dotovaná zo strany štátu. Taký je aktuálne trend v rámci celej Európy. Naopak, dotácie na leteckú linku BA – KE sú relatívne nízke,” uzavrela.
Ponúka sa tak aj otázka, či sú vlaky zadarmo pre študentov a seniorov vhodným riešením v čase konsolidácie. „Na Slovensku niet lepšieho nástroja ako vlaky zadarmo, rušiť ich by znamenalo zrušiť celoeurópsky systém,” zareagoval Ráž.