Vnukov nevidel šesť rokov. Keď sa konečne vrátili vo vlasti, začal sa báť, že ich odvedú do vojny

Kyaw Myint prišiel k bráne námornej základne ešte za úsvitu. Päťdesiatpäťročný muž tam čakal na troch svojich vnukov. Naposledy ich videl pred šiestimi rokmi. Posledný rok a pol strávili v imigračnom zariadení v Malajzii a odkedy sa tam dostali, rodina s nimi podľa jeho slov stratila kontakt. V nedeľu však mali byť opäť doma.  

Spolu s Kyaw Myintom stáli pred základňou v Thanlyine pri Rangúne stovky ďalších ľudí. Niektorí držali v rukách papierové tabuľky s menami svojich príbuzných, iní ich fotografie. Pred bránou čakali autá, taxíky a autobusy pripravené odviezť navrátilcov ďalej.

Tri lode mjanmarského námorníctva priviezli z Malajzie 1 476 ľudí. Ich návrat však neznamenal iba koniec dlhého odlúčenia. Kyaw Myint už premýšľal nad tým, čo bude nasledovať.

Bojí sa, že jeho vnukov môžu po návrate odviesť – či už mjanmarská armáda, alebo niektorá z ozbrojených etnických skupín bojujúcich v krajine.

Čakali pri bráne, no mnohí si príbuzných odviezť nemohli

Lode dorazili do vojenskej základne v Thanlyine v nedeľu krátko pred 7.30 h miestneho času. Niektorých príbuzných bezpečnostné zložky pustili dovnútra. Väčšina rodín však na okamžité stretnutie čakala márne.

„Nemôžete si ich hneď odviezť,“ kričal podľa reportérov AFP predstaviteľ námorníctva do megafónu. Navrátilcov mali najskôr autobusmi rozviezť na viaceré miesta v okolí Rangúnu, kde sa s nimi mohli rodiny stretnúť neskôr.

Jedna žena prišla hľadať svojho 19-ročného brata. Do Malajzie sa dostal iba pred troma mesiacmi a krátko nato ho tam zadržali. Rodina našla jeho meno na zozname ľudí, ktorí sa majú vrátiť, no žena sa cez bránu k nemu nedostala. Z bezpečnostných dôvodov nezverejnila svoje meno.

Navrátilcov napokon odviezli zo základne mestské autobusy. Niektorí mali na sebe tričká s nápisom „We love Myanmar“ – „Milujeme Mjanmarsko“.

Päť dní predtým sedeli v autobusoch v Malajzii

Ich cesta domov sa začala 29. septembra stovky kilometrov južnejšie. Desiatky autobusov pod policajným dozorom priviezli ľudí z 14 imigračných detenčných zariadení na štadión pri malajzijskej námornej základni Lumut. Odtiaľ ich odviezli do prístavu a menšími plavidlami presunuli na tri mjanmarské lode.

Na záberoch z videa, ktoré zverejnila agentúra Reuters, vidno autobusy prichádzajúce k štadiónu, ľudí sediacich za ich oknami, policajný sprievod a následne člny prevážajúce navrátilcov k veľkým lodiam zakotveným na základni.

V skupine bolo 1 370 mužov, 79 žien a 27 detí – 20 chlapcov a sedem dievčat. Najmladší mali osem rokov. Malajzia tvrdí, že všetci súhlasili s návratom dobrovoľne. Práve tu sa však príbeh rodín čakajúcich pred bránou mení na oveľa väčší spor.

„Nevieme, aký bude jeho život“

Sestra ďalšieho z navrátilcov zostala v Malajzii. Pred odchodom lodí stratila s bratom kontakt „Vôbec netušíme, aký bude jeho život po návrate do Mjanmarska,“ povedala 25-ročná žena. Najväčšou obavou rodiny podľa nej bolo, či sa vôbec dostane domov bezpečne.

Mjanmarsko totiž nie je krajinou, do ktorej sa ľudia vracajú po skončení vojny. Vojna tam stále pokračuje.

Armáda prevzala moc pri prevrate vo februári 2021 a odvtedy bojuje proti ozbrojeným odporcom aj etnickým armádam v rôznych častiach krajiny. Milióny ľudí museli opustiť svoje domovy.

Práve preto má Kyaw Myint obavu, že jeho vnuci sa po šiestich rokoch síce konečne vrátia k rodine, no zároveň sa dostanú do krajiny, kde môžu čeliť úplne novému nebezpečenstvu.

Malajzia hovorí o dobrovoľnom návrate, OSN má pochybnosti

Malajzijská vláda označuje operáciu za dobrovoľnú repatriáciu. Prvých 1 476 ľudí je iba začiatkom programu, v rámci ktorého sa má do Mjanmarska vrátiť až 5-tisíc ľudí z imigračných detenčných zariadení. Kuala Lumpur tvrdí, že návraty koordinuje s mjanmarskými úradmi a že účastníci s odchodom súhlasili.

Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov však upozorňuje na zásadný problém. UNHCR nemal k zadržaným prístup a nemohol posúdiť, či niektorí z nich potrebujú medzinárodnú ochranu.

Skutočnosť, že rozhodnutie o návrate robili počas pobytu v imigračnom zadržiavaní, podľa agentúry zároveň vyvoláva otázku, či išlo skutočne o slobodné a informované rozhodnutie.

„Máme obavy z týchto návratov v čase, keď ľudia posielaní späť do Mjanmarska môžu čeliť vážnym rizikám,“ uviedla námestníčka vysokého komisára UNHCR pre ochranu Edem Wosornuová.

OSN: Bezpečný návrat nemožno zaručiť

Kľúčová otázka teda neznie iba, či sa ľudia chceli vrátiť. Je ňou aj to, kam sa vracajú.

UNHCR upozorňuje, že pre pokračujúci ozbrojený konflikt a vážnu humanitárnu a ľudskoprávnu situáciu nemožno v Mjanmarsku zaručiť podmienky potrebné na bezpečný návrat.

Len deň pred začiatkom malajzijskej operácie pritom podľa OSN zabil nálet v mjanmarskom štáte Rakhine približne 50 ľudí. Generálny tajomník OSN António Guterres po útoku opäť upozornil, že podmienky na bezpečný návrat utečencov a vnútorne vysídlených ľudí stále neexistujú.

Nie je zároveň jasné, koľko príslušníkov prenasledovanej menšiny Rohingov sa nachádzalo medzi 1 476 navrátilcami. Malajzijské ani mjanmarské úrady presné údaje nezverejnili.

Malajzia pritom hostí viac než 215-tisíc utečencov registrovaných UNHCR, z ktorých približne 126-tisíc tvoria Rohingovia. Krajina nie je zmluvnou stranou Dohovoru OSN o právnom postavení utečencov a utečencov vo svojom vnútroštátnom systéme formálne nerozlišuje od iných migrantov bez platných dokladov.

Po šiestich rokoch sa vracajú. Otázkou je, čo ich čaká

Pre rodiny stojace v nedeľu ráno pred vojenskou základňou však veľká politika mala oveľa konkrétnejšiu podobu.

Fotografie na papierových tabuľkách. Mená príbuzných. Autobusy vychádzajúce spoza brány. A neistotu, či človek, ktorého čakali roky, bude po návrate skutočne v bezpečí.

Kyaw Myint svojich troch vnukov nevidel šesť rokov. Teraz sú opäť v Mjanmarsku. Úľavu z ich návratu však okamžite sprevádza ďalšia otázka: či ich krajina, do ktorej sa vrátili, nestrhne priamo do občianskej vojny, pred ktorou milióny ďalších ľudí utekajú.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Mjanmarsko
Malajzia
armáda

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.