„Vo Francúzsku prebieha občianska vojna.“ Moskva udrela na Macrona, nepokoje spája aj s Ukrajinou

Rozsiahle protesty a násilné nepokoje vo Francúzsku vyvolali výraznú odozvu v Rusku. Predstavitelia Kremľa hovoria o hlbokej kríze Európy, kritizujú francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a nepokoje spájajú s migračnou politikou či podporou Ukrajiny. Ruské štátne médiá zároveň venujú značnú pozornosť násilnostiam a stretom demonštrantov s políciou.  

Francúzsko počas víkendu zasiahli rozsiahle protesty súvisiace s problémami v školstve a rastúcimi životnými nákladmi. Časť demonštrácií prerástla do násilností, rabovania a stretov s bezpečnostnými zložkami. Informuje o tom denník The Moscow Times.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok označil situáciu za prejav vážnych problémov, ktorým európske krajiny čelia.

„Ťažko povedať, či ide o systémovú alebo nesystémovú krízu, ale je zrejmé, že ide o veľkú krízu. Sú to nepokoje, ktoré už v podstate hraničia s chaosom,“ vyhlásil Peskov.

Zároveň odmietol obvinenia z možného ruského zasahovania do protestov. Podľa neho takéto tvrdenia už nikto neberie vážne, dokonca ani v samotnej Európe. Zdôraznil tiež, že situácia je vnútornou záležitosťou dotknutých krajín.

Moskva obviňuje Západ z dvojakého metra

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová využila francúzske nepokoje na kritiku prístupu západných krajín k demonštráciám.

Poukázala na vyjadrenie prezidenta Macrona, ktorý prisľúbil nekompromisný postup proti násilným výtržníkom. Zacharovová následne spochybnila konzistentnosť európskeho prístupu k ľudským právam a slobode prejavu.

„Keď Francúzi ničia Paríž, vyžaduje si to nekompromisné odsúdenie a tvrdé opatrenia. Keď však demonštranti ničia mestá v iných krajinách, máme sa len nečinne prizerať,“ napísala na Telegrame.

Podľa Zacharovovej Západ používa odlišné pravidlá pri hodnotení zásahov proti protestom vo vlastných krajinách a v zahraničí.

Ruská diplomatka zároveň spojila nespokojnosť francúzskych študentov s finančnou podporou Ukrajiny. Francúzsku vládu obvinila, že namiesto investícií do školstva posiela miliardy eur Kyjevu. Ukrajinské vedenie pritom opäť označila za neonacistický režim, čím zopakovala nepodložené tvrdenie ruskej propagandy.

Ruskí predstavitelia vinia migračnú politiku

Osobitne ostrú reakciu zvolil osobitný vyslanec Kremľa Kirill Dmitrijev, ktorý udalosti označil za „samovražedný pád Európy“.

Na sociálnej sieti X tvrdil, že západné krajiny doplácajú na dlhodobé chyby v migračnej, energetickej a zahraničnej politike. Svoje vyjadrenia doplnil videami zachytávajúcimi horiace budovy, násilnosti a strety s políciou.

Podobne reagoval aj ruský senátor Alexej Puškov, predseda komisie Rady federácie pre informačnú politiku a vzťahy s médiami. Situáciu vo Francúzsku dokonca označil za občiansku vojnu.

„Vo Francúzsku prebieha občianska vojna. S voľnou migráciou sa dostali do slepej uličky,“ napísal Puškov na Telegrame.

Macrona zároveň obvinil, že neustále vykresľuje Rusko ako hrozbu, hoci podľa senátora by Francúzi mali hľadať svojich nepriateľov inde.

Rabovanie a požiare

Francúzskym nepokojom sa intenzívne venujú aj ruské štátne a provládne médiá.

Šéfredaktorka televízie RT Margarita Simonianová zverejnila zábery protestov vo Francúzsku, Taliansku a Albánsku. Ironicky pritom poznamenala, že ide o prosperujúce krajiny, ktorých obyvatelia spokojne financujú Kyjev a využívajú demokratické slobody.

Denník Kommersant sa sústredil na násilnosti zo 17. októbra. Jeho spravodajca Alexej Tarchanov upozornil, že polícia síce dokáže rozohnať dav a obnoviť poriadok v uliciach, ale oveľa ťažšie je presvedčiť občanov, že prezident počúva ich každodenné problémy.

Denník Vedomosti zase citoval Arnauda Dubiena z francúzsko-ruského analytického centra Observo, podľa ktorého nepokoje odrážajú úpadok Macronovej politiky. Upozornil tiež na možnosť ďalších rozsiahlych protestov pred odchodom francúzskeho prezidenta z funkcie.

Agentúra TASS priniesla vyjadrenia politológa Iľju Graščenkova, ktorý protesty označil za dôsledok dlhodobo nahromadených sociálnych a ekonomických problémov. Podľa neho môžu signalizovať začiatok hlbších zmien európskeho politického systému.

Prokremeľský denník Izvestija informoval o rozhodnutí francúzskeho premiéra Sébastiena Lecornua zaviesť vo vybraných mestách čiastočný zákaz vychádzania. Venoval sa aj údajnému odcudzeniu dresu Lionela Messiho a kapitánskej pásky z parížskeho múzea.

Ruské štátne médiá zverejnili tiež zábery demonštrantov blokujúcich vstup do Louvru.

V televíznom programe Vesti novinárka Jelena Kondratievová-Salgerová pripísala násilnosti migrantom. Tvrdila, že rabovanie a útoky na políciu sprevádzajú najmä skupiny s palestínskymi, marockými či alžírskymi vlajkami, zatiaľ čo demonštranti s francúzskymi vlajkami sa podľa nej správajú pokojne.

Takéto rozlišovanie však predstavuje hodnotenie ruskej komentátorky, nie nezávisle potvrdený obraz všetkých účastníkov protestov.

Reakcie ruských predstaviteľov a médií tak ukazujú, ako Moskva využíva francúzske nepokoje na kritiku európskej politiky, migrácie a podpory Ukrajiny. Samotný Kremeľ pritom odmieta akúkoľvek účasť Ruska na organizovaní alebo podnecovaní demonštrácií.

Témy:
Francúzsko
Moskva
Rusko
protesty
násilnosti

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.