Voda sa stáva luxusom? Väčšinu Slovenska zasiahlo extrémne sucho, odborníci bijú na poplach

Sucho na Slovensku už nespôsobuje nedostatok dažďa, ale atmosféra, ktorá doslova vysáva vodu z krajiny. Najnovší report varuje, že extrémne suché epizódy sa u nás viac než zdvojnásobili a môžu sa stať bežnou realitou.  

Slovensko vysychá aj v rokoch, keď prší normálne. Vinníkom nie je chýbajúci dážď, ale smädnúca atmosféra. Vyplýva to z najnovšej analýzy, ktorú pre Greenpeace Slovensko vypracoval Regionálny klimatologický inštitút.

Slovensko má za sebou najsuchší začiatok roka za viac než šesť desaťročí meraní. Extrémne sucho pokrýva takmer 60 % územia, vysychajú potoky aj na severe krajiny, obec Cabov na východe vypína vodu každý večer a Dunaj mal v júli najnižší prietok za júl od začiatku meraní v roku 1901. Nová analýza ukazuje ešte niečo oveľa znepokojivejšie: sucho na Slovensku prestalo byť výnimočnou udalosťou a stalo sa novým klimatickým režimom.

Report Slovensko vysychá: Štúdia o suchu na Slovensku na prahu globálneho oteplenia o 1,5 °C prináša pre verejnú debatu o suchu zásadné zistenie: sucho u nás nespôsobuje menej dažďa, ale viac výparu. Zatiaľ čo zrážky nad Európou klesli za posledných štyridsaťpäť rokov o hodnotu, ktorá je prakticky nemerateľná, „smäd“ atmosféry — sýtostný deficit vodných pár — vzrástol šesťnásobne rýchlejšie. Otepľujúci sa vzduch aktívne odsáva vodu z pôdy, listov a vodných hladín, takže krajina vysychá aj vtedy, keď zrážok neubudlo.

„Roky sme sa pýtali, či na Slovensku pribúda sucha, a hľadali sme odpoveď v zrážkových úhrnoch. Tam ju nenájdeme — a to je presne dôvod, prečo nás sucho opakovane zaskočí. Keď tie isté dáta prepočítame cez vodnú bilanciu, najdlhšia suchá epizóda sa u nás za šesťdesiat rokov viac než zdvojnásobila. Nie je to názor, je to štatisticky významný trend,” uviedol klimatológ Jozef Pecho z Regionálneho klimatického inštitútu, jeden z autorov štúdie.

Od marca do začiatku augusta spadlo u nás približne 203 milimetrov zrážok. Výpar si za ten istý čas z krajiny zobral 503 milimetrov. Deficit zhruba 300 milimetrov nedoženie ani séria letných búrok – prudký dážď zvlhčí najmä povrch a väčšina vody stečie, kým hlbšie vrstvy pôdy sa dopĺňajú počas pomalších jesenných a zimných zrážok. To, čo dnes vidieť na povrchu, je výsledkom vodného dlhu, ktorý sa hromadil celé mesiace.

So suchom súvisia aj vlny extrémnych horúčav a teplotné rekordy, ktoré padali najmä v auguste. Nejde pritom o dve nezávislé fenomény, ktoré sa náhodou stretli v tom istom lete. Kým je v pôde dosť vody, krajina sa chladí sama – voda sa odparuje a odparovanie spotrebuje teplo. Keď vlaha klesne pod kritickú hranicu, táto prírodná klimatizácia sa vypne a slnečná energia sa mení priamo na teplo.

Epizóda júnových horúčav bola intenzívnejšia o 3,1 °C, než ako keby ku klimatickej zmene nedošlo. Horúčava, ktorú sme zažili v júni 2026, by sa v predindustriálnej dobe vyskytla raz za dvetisíc rokov. V súčasnom oteplení o 1,13 °C je to raz za 27 rokov, to znamená raz za generáciu. Pri oteplení o 2 °C je to raz za štyri roky, čiže každé volebné obdobie. Bratislava má dnes približne 16 horúcich dní ročne, na konci storočia by ich mohla mať 48 až 71; Košice sa posunú z 13 na 46 až 68 horúcich dní – to všetko podľa toho ako budeme schopní znižovať emisie.

„Vláda sa snaží prezentovať Slovensko ako nízkoemisnú krajinu vďaka jadrovým a vodným elektrárňam. Zamlčuje však, že fosílne palivá stále tvoria takmer 15 % nášho energetického mixu. Premiér pritom rád poukazuje na to, čo robia alebo nerobia iné štáty, no Slovensko má pred sebou ešte dlhú cestu. Vláda naďalej umelo podporuje fosílne palivá, brzdí plný rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a politikami stále významne prispieva ku klimatickej kríze, a teda aj k zhoršovaniu sucha,” uviedla koordinátorka energeticko-klimatickej kampane Greenpeace Slovensko Dorota Osvaldová.

Zároveň dodala, že sucho je jednou z mála klimatických hrozieb, pri ktorej má miestne konanie okamžitú odozvu. Ak by ho spôsoboval len úbytok zrážok, riešením by boli väčšie nádrže. Keďže ho spôsobuje výpar, účinné sú opatrenia, ktoré vodu v krajine udržia.

Vláda by preto mala podľa nej začať podnikať konkrétne kroky, pokiaľ ide o manažment sucha, tiež by mala urobiť všetko preto, aby zastavila odvodňovanie a udržala vodu v krajine napríklad obnovou mokradí, mala by pracovať na obnovovaní pôdy ako najväčšej vodnej nádrže, “prestavať” lesy zo smrekových monokultúr na druhovo rôznorodé a zároveň by mala začať skutočne pracovať na znižovaní emisií, rozvoji obnoviteľných zdrojov a energetických spoločenstiev.