Vodca sekty dostal 200 rokov väzenia za vraždy 190 detí. Sudkyňa odmietla trest smrti z pozoruhodného dôvodu

obchodnyregister 2026.11.08.

Dvesto rokov väzenia za vraždu 190 detí a jedného dospelého. Takýto trest dostal vodca kenskej náboženskej sekty Paul Mackenzie, ktorý svojim nasledovníkom prikazoval vyhladovať sa na smrť. Rozsudok však ani po viac než troch rokoch od objavenia masových hrobov neuzatvára celý prípad. Mnohé pozostatky zostávajú neidentifikované a rodiny stále nevedia, čo sa stalo s ich blízkymi. Navyše sa ukázalo, že polícia dostávala varovania o nebezpečnom kazateľovi už od roku 2017.  

Stephen Mwiti má doma fotografie svojich šiestich detí a niekoľko ich školských uniforiem. Sú to jedny z posledných vecí, ktoré mu po nich zostali. Jeho manželka ich v roku 2022 odviedla do odľahlej oblasti Shakahola na východe Kene, kde pôsobila náboženská skupina vedená samozvaným pastorom Paulom Mackenziem.

Mwiti je presvedčený, že všetkých šesť detí v sekte zomrelo. Identifikovať sa však podarilo iba pozostatky jeho syna Samuela, ktorý mal pri príchode do lesa približne sedem rokov.

Keď muža začiatkom novembra navštívili reportéri agentúry Reuters, ukázal im miesto, kde syna pochoval. Na cintorín priniesol fotografie a školské uniformy, ktoré chcel uložiť k svojim deťom.

Video

Vodcu sekty odviezli do väzenia, jeho syn rozsudok privítal

Pri ďalších piatich však zatiaľ túto možnosť nemá. Príbeh jeho rodiny je súčasťou jednej z najrozsiahlejších tragédií spojených s náboženským extrémizmom v novodobých dejinách Kene.

V piatok 6. novembra súd v prístavnom meste Mombasa odsúdil Mackenzieho na 200 rokov väzenia. Pre pozostalých to predstavuje zásadný krok, no nie odpoveď na všetky otázky.

Deti mali zomrieť ako prvé

Paul Mackenzie, bývalý taxikár a zakladateľ náboženského spoločenstva Good News International, presviedčal svojich nasledovníkov, že svet sa blíži ku koncu.

Cestou do neba podľa jeho učenia malo byť dobrovoľné hladovanie až do smrti. Svojich stúpencov vyzýval, aby opustili bežný život a presťahovali sa do izolovanej oblasti Shakahola neďaleko mesta Malindi.

Podľa súdnych zistení však nešlo iba o presviedčanie dospelých veriacich. V osade vznikol organizovaný systém, ktorý zabezpečoval dodržiavanie smrteľných pôstov. Strážcovia bránili ľuďom v úteku a trestali tých, ktorí sa pokúšali získať jedlo alebo vodu.

Foto:
Brian Inganga
SITA/AP
Vodca kenskej náboženskej sekty Paul Mackenzie (vľavo dole) na súde v meste Mombasa, 6. novembera 2026

Deti mali podľa rozhodnutia súdu zomierať ako prvé. Po nich mali nasledovať mladí ľudia, ženy a napokon muži. Vyšetrovatelia po odhalení sekty nachádzali telá v plytkých hroboch, ale aj na ďalších miestach v jej rozsiahlej osade.

Nie všetky obete pritom zomreli hladom. Z 191 vrážd, ktorými sa zaoberal skončený súdny proces, sa 183 týkalo smrti spôsobenej vyhladovaním. V ďalších ôsmich prípadoch, ktoré sa týkali detí, súd rozhodol o priamom násilnom usmrtení. Mackenzie tvrdil, že nikoho nenútil hladovať. Súd však jeho obhajobu odmietol.

Prečo sudkyňa neuložila trest smrti?

Vyšší súd v Mombase uznal Mackenzieho a ďalších 28 obžalovaných za vinných už 19. októbra. V piatok si odsúdení prišli vypočuť tresty.

Sudkyňa Diana Kavedzaová uložila vodcovi sekty storočný trest za vraždy vyhladovaním a ďalších sto rokov za priame násilné usmrtenia. Obe skupiny trestov sa majú vykonať postupne, takže výsledný trest predstavuje 200 rokov. Ostatní odsúdení dostali podľa miery svojej zodpovednosti tresty od desať do 160 rokov.

Prokuratúra pritom požadovala aj trest smrti. Sudkyňa ho však odmietla z pozoruhodného dôvodu. Podľa jej vysvetlenia by ľudia presvedčení, že smrť ich privedie do neba a opäť spojí s Ježišom, nemuseli popravu vnímať ako trest.

Foto:
Brian Inganga
SITA/AP
Sudkyňa Diana Kavedzaová vynáša rozsudok nad vodcom kenskej náboženskej sekty Paulom Mackenziem v meste Mombasa, 6. novembera 2026

Mohla by sa pre nich stať potvrdením vlastnej viery či dokonca mučeníctvom. Sudkyňa tiež upozornila na potrebu zachovať možnosť, aby odsúdení pomohli objasniť osud ďalších nezvestných ľudí. Obhajoba oznámila, že sa proti rozsudku odvolá.

Polícia dostávala varovania už od roku 2017

Keď sa v apríli 2023 začali v lese Shakahola odkrývať prvé masové hroby, kenskú verejnosť šokoval nielen rozsah tragédie. Postupne sa ukázalo, že Mackenzie nebol pre bezpečnostné orgány neznámym človekom.

Podľa Kenskej národnej komisie pre ľudské práva ho polícia prvýkrát zadržala už v roku 2017. Vyšetrovanie sa týkalo okrem iného podozrení z radikalizácie a odopierania vzdelania deťom.

V nasledujúcich rokoch sa dostal do ďalších konfliktov so zákonom. V roku 2019 úrady zakročili proti jeho náboženskému spoločenstvu v meste Malindi. Mackenzie následne presunul svoje pôsobenie do odľahlej oblasti Shakahola. Ani tam však varovania neprestali.

Komisia pre ľudské práva zdokumentovala opakované oznámenia miestnym policajným a administratívnym orgánom. Podľa jej zistení bezpečnostné zložky nereagovali dostatočne na informácie, ktoré mohli viesť k skoršiemu zásahu.

Podobné závery prinieslo aj vyšetrovanie kenského úradu ombudsmana. Ten upozornil, že medzi rokmi 2021 a 2023 dostávali viaceré miestne úrady a bezpečnostné výbory informácie o podozrivých aktivitách Mackenzieho skupiny. Napriek tomu neprijali dostatočné opatrenia, aby tragédii zabránili.

V roku 2023 vtedajší prezident William Ruto priznal zodpovednosť štátu za to, že úrady nedokázali úmrtiam predísť.

Stovky tiel a rodiny bez odpovedí

Zatiaľ čo piatkový rozsudok sa týkal 191 obetí, v oblasti Shakahola sa našlo viac než 400 tiel. Presný počet sa v priebehu vyšetrovania menil spolu s ďalšími exhumáciami a forenzným skúmaním.

Mnohé pozostatky boli v čase objavenia vo veľmi zlom stave. Ich identifikácia prostredníctvom DNA sa preto ukázala ako mimoriadne náročná.

Už v auguste 2025 kenské médiá upozorňovali, že stovky tiel stále neboli priradené ku konkrétnym rodinám. Proces komplikoval nedostatok materiálu na testovanie, náklady aj skutočnosť, že nie všetci príbuzní poskytli porovnávacie vzorky.

Foto:
Brian Inganga
Vodca kenskej náboženskej sekty Paul Mackenzie (uprostred) na súde v meste Mombasa, 6. novembera 2026

Na ďalšie odpovede čaká aj Stephen Mwiti. Podľa jeho slov pitva jediného identifikovaného syna Samuela odhalila známky udusenia. Preto odmieta tvrdenie, že všetci členovia sekty sa sami a slobodne rozhodli nejesť. Jeho manželka pritom patrí medzi osoby odsúdené v súvislosti s tragédiou.

Mackenzieho rozsudok nezahŕňa všetky úmrtia spojené s jeho náboženským spoločenstvom. Vyšetrovatelia ho obviňujú aj zo zodpovednosti za ďalších 52 úmrtí na inom mieste neďaleko Shakaholy. V tejto samostatnej kauze vinu odmieta a konanie pokračuje.

Súd nariadil štátu, aby pomohol preživším

Piatkový rozsudok má aj menej nápadný, ale podstatný rozmer. Sudkyňa nariadila štátnym inštitúciám pokračovať v poskytovaní zdravotnej, psychologickej a vzdelávacej pomoci ľuďom, ktorí sektu prežili.

Mnohí totiž prišli o rodiny, možnosť chodiť do školy aj bežné doklady totožnosti. Súd preto požadoval urýchlené vydávanie rodných listov a občianskych dokladov, prístup k zdravotnej starostlivosti či podporu pri ďalšom štúdiu a zamestnaní.

Preživším má byť umožnená aj zmena mena, ak im spojenie so sektou spôsobuje stigmatizáciu. Vyšetrovatelia majú zároveň pokračovať v identifikácii nájdených pozostatkov a ich odovzdávaní rodinám. Súd tak nepriamo upozornil na rozsah následkov, ktoré nezmiznú ani po odsúdení zodpovedných osôb.

Paul Mackenzie strávi podľa rozsudku zvyšok života vo väzení. Pre rodičov, ktorí nevedia, kde sú ich deti, však spravodlivosť stále znamená aj niečo oveľa konkrétnejšie: zistiť, čo sa s nimi stalo, a môcť ich dôstojne pochovať.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
keňa
náboženstvo
sekta
vražda
deti
hladovanie
trest
väzenie

debata

zdielať

zdielať

tlačiť

odoberať

mReportér

Zdielajte článok

Ľutujeme

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.