Vodovody tikajú ako časovaná bomba. Obce nemajú na opravy a dlh do obnovy je viac ako 10 miliárd eur

Slovenské vodovody sú v zlom stave a investičný dlh presiahol 10 miliárd eur. Niekde sú opotrebované na 70 percent, neúmerné sú aj straty vody. NKÚ varuje, že dlh bude ďalej rásť. Podľa ministerstva životného prostredia sem smeruje vyše 800 miliónov eur, obciam však peniaze na “vodu” stále chýbajú.  

Slovenské vodovody tikajú ako časovaná bomba. V niektorých obciach sú potrubia opotrebované takmer na 70 percent, peniaze na ich obnovu chýbajú a samosprávy prevádzkujú vodovody či kanalizácie so stratou. Ak sa systém nezmení, investičný dlh sa bude narastať. Niektoré obce môžu mať problém zabezpečiť pre svojich obyvateľov pitnú vodu a nebude to len kvôli suchu.

Vo štvrtok odpovedal na Hodine otázok o únikoch vody z vodovodov minister životného prostredia Tomáš Taraba. Len na východnom Slovensku dosahovali straty približne20,1 % a vlani to bolo 20,6 %. Ide o údaje, ktoré Slovensko poslalo Európskej komisii.

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR už v roku 2024 upozorňoval na vysoké opotrebovanie infraštruktúry štyroch najväčších vodárenských spoločností. Pohybovalo sa od 42,75 percenta v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti až po takmer 54 percent vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti. Pri malých obecných vodárňach je však stav ešte horší.

Mestá a obce nemajú z čoho

Na vážne problémy upozornil NKÚ po najnovšom prierezovom audite vodárenskej infraštruktúry. Kontrolóri preverili 12 samospráv v Nitrianskom, Trnavskom, Trenčianskom a Žilinskom kraji, ktoré svoje verejné vodovody, kanalizácie a čistiarne odpadových vôd nielen vlastnia, ale aj samy prevádzkujú. Isté je, že obce a mestá nemajú na výstavbu nových, ani opravu starších vodárenských sietí, dostatok peňazí.

Na Slovensku je to asi 700 miest a obcí, ktoré vodárenskú infraštruktúru spravujú vo vlastnej réžii. Ostatné samosprávy sú združené v regionálnych vodárenských spoločnostiach, ktorých akcionármi sú verejné inštitúcie, predovšetkým mestá a obce.

Kontrolované samosprávy mali ku koncu roka 2025 vodárenskú infraštruktúru za približne 32 miliónov eur. Výsledky NKÚ ukázali vážne problémy pri správe tohto majetku, ale hlavne pri plánovaní obnovy aj financovaní investícií. Vodovodné siete v týchto obciach boli opotrebované v priemere až na 68 percent. Kanalizačné siete boli v lepšom stave, opotrebovaných bolo 33 percent, čo súvisí hlavne s tým, že boli budované neskôr.

Na obnovu treba miliardy

Problém malých obecných vodární je však len časťou oveľa väčšieho problému. NKÚ upozorňuje, že modernizačný dlh celého slovenského vodárenského sektora už presiahol 10 miliárd eur. „Zodpovedné štátne inštitúcie, nielen rezort životného prostredia, ale aj okresné úrady či vláda ako celok rezignovali na zodpovednosť za udržateľný rozvoj strategickej vodárenskej infraštruktúry a dlhodobo sa nevenovali rizikám spojeným s rozvojom, údržbou vodovodov a kanalizácie,“ uviedol predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Podľa neho je výsledkom aj obrovský investičný dlh a vysoké straty pitnej vody. Na Slovensku sa podľa NKÚ priemerné straty vody pohybujú okolo 30 percent.

Z eurofondov 800 miliónov

Práve na obnovu vodovodov a kanalizácií však smerujú eurofondy z Programu Slovensko 2021 – 2027) a z Environmentálneho fondu. Budovanie kvalitnej vodárenskej infraštruktúry je podľa ministerstva životného prostredia ich “vlajkovou loďou”. “Za 3 roky smerujeme vyše 800 miliónov eur z eurofondov aj Envirofondu do výstavby vodovodov a kanalizácií. Rovnako majú poslanci parlamentu na stole reformu vodárenstva, ktorú podporuje aj ZMOS a ktorá ešte viac zvýši tempo budovania vodárenskej infraštruktúry,” uvádza sa v stanovisku ministerstva. V stanovisku sa uvádza, že “stovky milióny eur z eurofondov aj Environmentálneho fondu smerujú do odkanalizovania oblastí, akými sú Orava, Kysuce, východné či južné Slovensko, vrátane kúpeľných miest.

Obce dotujú straty vody

Najnovšia kontrola NKÚ odhalila v 12 samosprávach spolu 78 nedostatkov. Týkali sa najmä nakladania s majetkom, jeho evidencie, neplnenia plánov obnovy či vytvárania finančných rezerv. Viaceré obce pritom nemali riadne pripravené ani základné dokumenty, podľa ktorých by mali vodárenskú infraštruktúru obnovovať. Zle dopadla kontrola finančných rezerv určených na budúce opravy.

Ďalším problémom sú ceny vodného a stočného. V niektorých obciach boli nastavené tak nízko, že nepokrývali ani náklady na prevádzku systému. Výsledkom je, že väčšina kontrolovaných samospráv prevádzkovala vodovody a kanalizácie dlhodobo so stratou. Peniaze potom museli dopĺňať z iných príjmov obecného rozpočtu. Tie, ktoré mohli smerovať do opráv ciest, škôl, verejných priestorov alebo samotnej obnovy vodárenskej siete.

„Z pohľadu národnej autority pre externú kontrolu nie je dlhodobo udržateľné, aby miestne samosprávy financovali straty vody či úniky vody z obecného rozpočtu,“ upozornil Andrassy.

Strategická komodita

NKÚ upozorňuje aj na neprehľadnú a rozdrobenú legislatívu. Úrad požaduje jasnejšie oddelenie vlastníka vodovodu a kanalizácie od jej prevádzkovateľa. „Voda nie je bežná komodita, ale strategická služba vo verejnom záujme, preto jej rozvoj a udržateľnosť nemôžu zostať len na rozhodnutiach jednotlivých subjektov,“ uviedol predseda NKÚ. Vyzýva vládu a parlament na systémové zmeny.

Jedným z návrhov je vytvorenie osobitného útvaru splnomocnenca vlády pre vodárenský sektor. NKÚ zároveň navrhuje zvážiť využitie takzvanej zlatej akcie štátu vo verejných vodárenských spoločnostiach. Takýto nástroj by mal podľa kontrolórov pomôcť chrániť verejný záujem pri strategických rozhodnutiach a zároveň obmedziť riziko skrytej privatizácie alebo ovládnutia dôležitej infraštruktúry súkromnými záujmovými skupinami. Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy preto zaslal vláde aj parlamentu súhrnnú správu o výsledkoch kontrol vodárenského sektora, ktoré úrad vykonával od roku 2019.

Témy:
NKÚ
Tomáš Taraba
ZMOS
Ľubomír Andrassy
vodárenská infraštruktúra

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.