Vojna o 43 miliárd eur z ETS: Brusel chce peniaze pre firmy, štáty sa bránia. Skolabuje pre ne európska jednota?
obchodnyregister
2026.07.01.
Po energetických otrasoch sa desiatka štátov búri proti emisnému systému, ku ktorému sa upína jadro klimatickej politiky EÚ. Írsko má udržať blok pokope.
Radikálna zmena klimatickej politiky, rozhodovanie o tom, kto a kedy sa stane 28. členom európskeho klubu, ale aj prepisovanie pravidiel európskeho rozpočtu. Írsko od 1. júla 2026 preberá po Cypre rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ. Krajina tradične vnímaná ako neutrálny mediátor bez postranných úmyslov teraz bude musieť navigovať 27 členských štátov cez politické mínové pole.
Ak totiž existuje jedna téma, ktorá má v nasledujúcich šiestich mesiacoch potenciál kriticky ohroziť európsku jednotu, je to plánovaná revízia Systému obchodovania s emisiami (ETS). Tento dvadsaťročný mechanizmus, ktorý núti najväčších priemyselných znečisťovateľov platiť za každú tonu vypusteného uhlíka, čaká v polovici júla kritické hodnotenie Európskej komisie.
A táto európska jednota sa začína štrbiť už teraz. Krátko po tom, čo americké a izraelské bomby dopadli na Irán a na dlhé týždne poškodili trhy s energiami, sa sformovala skupina desiatich členských štátov vedená Poľskom, Talianskom, Českom a Rakúskom. Súčasnú podobu ETS označujú za mor, ktorý likviduje konkurencieschopnosť podnikov a neúmerne zaťažuje účty domácností.
Na druhej strane stoja neochvejní zástancovia ochrany klímy – Švédsko, Dánsko, Fínsko a Holandsko. A tí akékoľvek ústupky odmietajú. Medzi nimi sa pohybuje umiernený blok na čele s Francúzskom, Nemeckom a Španielskom, ktorý žiada reformy, aby súkromný sektor získal aspoň minimálny finančný priestor na nadýchnutie.
„Do tohto procesu nevstupujeme so žiadnou batožinou z minulosti. Budeme fungovať ako efektívny a čestný sprostredkovateľ,“ tvrdí írsky minister pre klímu, energetiku a dopravu Darragh O’Brien. Poukazuje pri tom na fakt, že Írsko nie je ťažkou priemyselnou veľmocou a úpravy ETS sa ho dotýkajú menej priamo.
Prečítajte si tiež:
Miliardy, o ktoré sa strhne vojna
V centre sporu je obrovská suma peňazí. Len v minulom roku vygeneroval systém ETS tržby vo výške 43 miliárd eur, informuje Politico. Od svojho vzniku priniesol z predaja povoleniek už viac ako 250 miliárd. Podľa súčasných pravidiel ide približne 20 percent z týchto príjmov do európskych programov, ako je Sociálny klimatický fond či Inovačný fond, no zvyšných 80 percent putuje priamo do štátnych pokladníc členských krajín.
Klimatický komisár Wopke Hoekstra už naznačil plán Komisie. Tá zvažuje, že podstatne väčšie percento týchto peňazí by sa malo priamo vracať podnikom, aby dokázali financovať svoju dekarbonizáciu. Tento návrh však takmer určite narazí na tvrdý odpor ministrov financií. Napríklad v Poľsku, kde výdavky na obranu aktuálne dosahujú takmer päť percent HDP, sa štát nevzdá príjmov z ETS bez boja.
Wopke Hoekstra
Zdroj: AP
Rovnako kontroverzné je aj tempo znižovania emisií. Súčasný plán počíta s tým, že celkový strop emisií v rámci ETS klesne na absolútnu nulu do roku 2039. Zástupkyňa riaditeľa pre uhlíkové trhy pod vedením Hoekstry Mette Quinnová však šokovala odbornú verejnosť, keď pripustila, že Komisia by mohla rýchlosť znižovania zredukovať a predĺžiť platnosť povoleniek až do 40. rokov tohto storočia.
Očakáva sa tiež hľadanie realistickejšieho prideľovania bezplatných povoleniek ťažkému priemyslu pracujúcemu s oceľou, cementom či hliníkom. Ten však v Bruseli spustil masívnu lobistickú ofenzívu.
Balkánsky šprint a ukrajinské prekážky
Hoci je klíma prioritou číslo jeden, rozširovanie Únie bude pod írskym velením podobne dominantnou témou. Írsko má v tejto oblasti veľkú mieru dôveryhodnosti – práve počas ich predsedníctva v roku 2004 zažila EÚ svoj najväčší rozmach, kedy prijala desať nových členov vrátane Slovenska.
Najväčším favoritom na rýchly vstup je momentálne Čierna Hora. Z 33 prístupových kapitol už uzavrela 16. Írsky premiér Micheál Martin má ambiciózny cieľ uzavrieť zvyšných 17 kapitol do konca tohto roka. Ak sa to podarí, Čierna Hora by sa mohla stať plnoprávnym členom už v roku 2028, po nevyhnutnom roku vyhradenom na ratifikáciu všetkými 27 členmi EÚ.
Albánsko koncom mája splnilo kritické priebežné kritériá v oblasti právneho štátu, teda kapitoly 23 a 24. Počas leta by tak mohla definitívne uzavrieť vyjednávania v oblastiach vedy, výskumu a vonkajších vzťahov.
Prečítajte si tiež:
Čo sa však týka Ukrajiny a Moldavska, dvoch najnovších adeptov na vstup do EÚ, tu sa začína európska jednota narúšať. Hoci Kyjev aj Kišiňov v júni slávnostne otvorili prvý klaster piatich kapitol, ich rýchly postup je neistý. Nový maďarský premiér Péter Magyar vymazal zo samitového komuniké frázu o prijatí „čo najskôr“ a hovorí o 10 až 15-ročnom horizonte.
Prekvapivou brzdou pre Ukrajinu však prestáva byť len Maďarsko či Slovensko, ktorého premiér Robert Fico hovorí o „veľmi dlhodobom procese“. Európski diplomati upozorňujú na postupnú zmenu postoja aj v Poľsku.
Prečítajte si tiež:
Poľský prezident Karol Nawrocki nedávno odobral Volodymyrovi Zelenskému Rad bielej orlice kvôli pretrvávajúcim historickým krivdám, medzi ktoré patrí pomenovanie ukrajinskej vojenskej jednotky po UPA, obviňovanej z volyňských masakrov. Poľská vláda pod vedením Donalda Tuska odmieta zrýchlený proces a preferuje otváranie kapitol jednu po druhej.
Do hry sa po rokoch môže vrátiť aj Island, ktorý v roku 2013 prerušil svoje prístupové rokovania pre otázku rybolovu – paradoxne tiež počas írskeho predsedníctva. Koncom augusta 2026 čaká krajinu referendum o ich obnovení.
Jedna Európa, jeden trh
Správy expremiérov Maria Draghiho a Enrica Lettu z roku 2024, ktoré si vyžiadali európski lídri, odhalili Európsku úniu sužujúci nedostatok konkurencieschopnosti. Blok s Írskom na čele sa tak bude snažiť pretlačiť nové zákony.
Dublin preto predstaví ofenzívu v podobe iniciatívy One Europe, One Market. Zásadným problémom EÚ je fakt, že Európania držia na svojich bankových účtoch približne 33 biliónov eur namiesto toho, aby ich investovali do ekonomiky. Odpoveďou má byť Únia úspor a investícií.
Aby sa peniaze uvoľnili, írsky eurokomisár Michael McGrath pretláča koncept „EU Inc“ (28. režim). Tento návrh by umožnil založiť celoeurópsku spoločnosť plne legálnu vo všetkých 27 štátoch v priebehu 48 hodín a s poplatkom len 100 eur. Obišlo by sa tak 27 rôznych byrokratických systémov, ktoré dnes odrádzajú investorov od expanzie.
Michael McGrath v reláciii Na rovinu s Petrom Hanákom
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk
S týmito inováciami prichádza na rad najťažšia matematická úloha: schválenie nového sedemročného rozpočtu EÚ na roky 2028 až 2034. Štruktúra rozpočtu sa dramaticky zmení. Doterajších 52 výdavkových programov sa scvrkne na 16. Najviac utrpí kohézia a Spoločná poľnohospodárska politika, kde sa očakávajú škrty vo výške až 20 percent. Peniaze sa vo veľkom presunú do obrany a priemyselnej politiky. Pre írskeho premiéra Martina to bude doma mimoriadne citlivé, keďže silná írska farmárska lobby už teraz bije na poplach.
Rozpočet si bude vyžadovať nové zdroje príjmov. Na stole sú tak rôzne kontroverzné návrhy: priame využitie 30 percent tržieb z ETS pre centrálnu pokladnicu EÚ, odvody dve eurá za každý kilogram nezrecyklovaného elektroodpadu, či špeciálna daň z hazardných hier.
Najdrahšie predsedníctvo v tieni bezpečnostných hrozieb
Tieto plány sa však nepodarí zrealizovať zadarmo a írskych daňových poplatníkov vyjdú poriadne draho. Odhaduje sa, že polročné šéfovanie Rade EÚ bude stáť takmer 300 miliónov eur. Na porovnanie – je to viac než trojnásobok toho, koľko zaplatil predchádzajúci Cyprus (95 miliónov) či pred ním Dánsko (80 miliónov eur). Írska opozícia už varuje, aby sa z výdavkov nestal „utrhnutý vagón“.
Dôvodom tohto obrovského účtu je paradoxne írska neutralita. Takmer polovicu rozpočtu, až 125 miliónov eur, zhltne polícia a bezpečnosť. Írsko je totiž dlhodobo vnímané ako bezpečnostne slepé miesto Európy. Krajine chýba zmysluplná protivzdušná, námorná či kybernetická obrana. Šok prišiel minulý rok počas návštevy Volodymyra Zelenského, keď írsky vzdušný priestor narušil roj neidentifikovaných dronov. Vláda preto narýchlo investovala 19 miliónov eur do antidronových systémov, a to výslovne s ohľadom na európske predsedníctvo.
Skúškou ohňom pre túto narýchlo plátanú obranu bude najmä november. Dublin bude hostiť samit Európskeho politického spoločenstva, na ktorý sa zíde 47 lídrov. Pôjde o vôbec najväčšie politické podujatie, aké sa kedy na írskej pôde uskutočnilo. Minister pre európske záležitosti Thomas Byrne síce priznal, že hrozby a incidenty sa dajú očakávať, no tvrdí, že Írsko je na ne absolútne pripravené.
Koniec návykových aplikácií
Technologický sektor, pre ktorý je Írsko európskou centrálou a ich úrad na ochranu osobných údajov je zároveň terčom častej kritiky za laxný prístup k gigantom, neostane bokom. Írsko si dalo za cieľ stanoviť európske pravidlá pre takzvaný digitálny vek plnoletosti. Témou číslo jeden bude povinné overovanie veku pri prístupe detí k online službám a sociálnym sieťam.
V druhej polovici predsedníctva bude predstavený Akt o digitálnej spravodlivosti (Digital Fairness Act), ktorý má definitívne zakázať tzv. temné vzorce a návykový dizajn aplikácií cielený na neplnoletých.
Prečítajte si tiež:
Netreba však zabúdať ani na európsku zahraničnú politiku. Dublin dlhodobo patrí k najhlasnejším kritikom Izraela, pričom požaduje tvrdé sankcie za vojnu v Gaze a budovanie nelegálnych osád na Západnom brehu. Zákaz dovozu tovaru z týchto osád už podporuje približne 20 členských štátov. V EÚ však zahraničná politika vyžaduje jednomyseľnosť a ako priznal írsky minister pre európske záležitosti Thomas Byrne, presadiť radikálne kroky pri vetujúcej menšine bude prakticky nemožné.
Ak teda Dublin počas najbližšieho polroka zlyhá v hľadaní kompromisov pri ETS a nedokáže naštartovať európsky kapitálový trh, EÚ hrozí nielen ekonomické stagnovanie, ale aj strata jej najdôležitejšieho klimatického nástroja.