Vojna v Tatrách o slobodu slova: Primátor chcel aktivistu kvôli kritike umlčať, na súde tvrdo narazil

obchodnyregister 2026.05.27.

Vysoké Tatry nie sú len centrom turistického ruchu, ale najnovšie aj dejiskom boja o slobodu slova. Súd vyslal politikom jasný signál.  

VYSOKÉ TATRY: Právnik a občiansky aktivista Peter Dzurilla z Tatranskej Lomnice môže aj naďalej pokračovať vo verejnej kontrole tatranskej samosprávy, hoci s primátorom Vysokých Tatier Jozefom Štefaňákom si “do oka” pravdepodobne už nikdy nepadnú.

Tatranský primátor sa začiatkom apríla obrátil na popradský súd a požadoval, aby “Petrovi Dzurillovi zakázal kontaktovať žalobcu Jozefa Štefaňáka a jeho manželku osobne, písomne, telefonicky alebo inými technickými prostriedkami a to až do času skončenia výkonu mandátu primátora mesta Vysoké Tatry”.

Okrem toho ešte primátor Vysokých Tatier žiadal súd o vydanie zákazu priblíženia Petra Dzurillu k Jozefovi Štefaňákovi a jeho manželke na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov. Potrebu súdneho zákazu zdôvodňoval “reálnym strachom o život a zdravie“. K obavám ho viedlo viacero indícií.

Návrh primátora Vysokých Tatier na vydanie neodkladného opatrenia napokon Okresný súd v Poprade v celom rozsahu zamietol. Jozef Štefaňák sa voči rozhodnutiu neodvolal. „Nebudem to komentovať, pretože ide len o jednu z vecí. Ešte bežia trestné konania, tak si počkám, ako to celé dopadne a potom sa vyjadrím,” hovorí primátor Vysokých Tatier Jozef Štefaňák.

Sloboda slova má prednosť

Verdikt súdu však vysiela jasný signál všetkým voleným zástupcom na Slovensku, ktorí by chceli využívať súdne inštitúty na umlčanie aktívnych občanov, že úradnými zákazmi verejnej kontrole nezamedzia. Peter Dzurilla rozhodnutie súdu považuje za víťazstvo pre slobodu slova, aj keď očakáva, že sa zrejme s tatranským primátorom na súdoch ešte stretnú.

„Rozhodnutie nevnímam ako osobné víťazstvo, ale ako potvrdenie, že občianska kontrola verejnej moci nemôže byť umlčiavaná procesnými návrhmi, ktoré by v praxi viedli k zákazu účasti na verejnom živote. Naďalej budem komunikovať vecne, úradne a verejne tam, kde ide o verejný záujem. Nenechám sa zastrašiť,“ hovorí Peter Dzurilla.

Peter Dzurilla (v popredí) informoval o žalobe primátora Vysokých Tatier na mestskom zastupiteľstve.image
Prečítajte si tiež:

Celý spor odštartoval po tom, čo primátora Vysokých Tatier polícia vypočula ako podozrivého v súvislosti s podaným trestným oznámením za nebezpečné vyhrážanie. Peter Dzurilla z pozície poškodeného v neverejnej svedeckej výpovedi pred políciou primátora Vysokých Tatier označil “za zlého človeka a grázla”.

Peter Dzurilla, ktorý pôsobí ako predseda občianskeho združenia Iniciatíva Vráťme život Tatrám, na súd predložil rozsiahle vyjadrenie, v ktorom vyvrátil argumenty žalobcu a súdu odkryl skutočné pozadie celého prípadu – práve dlhodobú kontrolnú činnosť občianskeho združenia voči tatranskej samospráve.

Zákaz by aktivistu paralyzoval

Iniciatíva Vráťme život Tatrám totiž dlhodobo poukazuje na prešľapy samosprávy, čo už viedlo aj k zásahom z popradskej prokuratúry. Organizovala tiež petície proti zvyšovaniu cestovného či proti svojvoľnému odvolaniu riaditeľky Základnej školy v Tatranskej Lomnici. Iniciatíva rovnako odštartovala vyšetrovanie tatranského primátora pre podozrenia zo zneužitia právomoci verejného činiteľa.

„Cieľom žaloby nie je ochrana práv, ale pokus o cenzúru verejnej kritiky zo strany primátora, ktorý z titulu svojej funkcie musí strpieť oveľa väčšiu mieru verejnej kontroly,“ argumentoval pred súdom občiansky aktivista z Tatier s tým, že ide o akt pomsty a snahu politika paralyzovať aktívnych občanov pred blížiacimi sa komunálnymi voľbami.

Ak by súd 100-metrový zákaz schválil, aktivista by v horskom mestečku napríklad nemohol chodiť na mestské zastupiteľstvá, posielať úradné žiadosti, komunikovať s úradníkmi, navštevovať mestský úrad, zúčastňovať sa komunálnych podujatí a obmedzil by sa aj jeho bežný život v malej komunite ľudí vo Vysokých Tatrách.

Verejná moc sa kritikov nezbaví

Okresný súd Poprad dal aktivistovi plne za pravdu a návrh primátora v celom rozsahu zamietol. Sudkyňa Iveta Jenčová v odôvodnení na 28 stranách zrozumiteľne vysvetľuje, že verejná moc sa takýmto spôsobom kritikov nezbaví.

Pripomenula ustálenú judikatúru, podľa ktorej sú verejní činitelia povinní znášať oveľa vyššiu mieru kritiky, ostrých prejavov, takzvanej hyperbolizácie aj emotívnych hodnotení. Slová o „grázlovi“ pred políciou v neverejnom svedeckej výpovedi označila za chránený prejav názoru, nie vyhrážku.

Skutočnosť, že sa o tomto výroku dozvedel Jozef Štefaňák a predložil ho súdu, považuje za pravdepodobne nezákonne získaný dôkaz v rozpore s Trestným poriadkom – “dôkazom v civilnom konaní môže byť iba to, čo bolo získané zákonným spôsobom”. Sudkyňa otvorene skonštatovala, že návrh bol podaný „čisto špekulatívne, aby zamedzili verejnej kontrole primátora zo strany občianskeho združenia … v predvolebnom čase“.

„Od začiatku som tvrdil, že celý návrh je postavený na hlavu. Osoba, ktorá upozorňuje na možné pochybenia vo verejnej správe a vykonáva občiansku kontrolu, mala byť zrazu vykreslená ako hrozba. Súd jasne povedal, že nebola preukázaná ani reálna, ani bezprostredná hrozba,“ dodáva Peter Dzurilla.