Vojtaššákovo blahorečenie nepatrí iba do cirkevnej kuchyne (komentár Ľubomíra Jaška)

Príbeh blahorečenia biskupa Jána Vojtaššáka sa podľa KBS a súčasného spišského biskupa dostáva do novej fázy. Prichádza ďalšie vydanie polemík, ktoré odkrývajú neschopnosť vyrovnať sa s vlastnými dejinami.  

Už to zaznelo tisíckrát. Môže byť mučeník komunistického režimu, ktorý bol v inom totalitnom štáte členom Štátnej rady a pasívne prihliadal protižidovskej politike, vzorom pre dnešné i ďalšie generácie slovenských katolíkov?

Jedna časť veriacich a kléru má v tom jasno: do našich blahoslavených a svätých sa nestarajte! To sa deje doma v našej kuchyni. Ak my niekoho vyhlásime za mučeníka, ostatní sa môžete iba prizerať (alebo tým pohŕdať). A riešiť si svoje dúhové úchylky, hriešny život a hodnotovú prázdnotu…

Bolo by skvelé, keby veci fungovali takto jednoducho. Slovenská katolícka cirkev však pravidelne vstupuje do vecí verejných.

Čaká od štátu, že nebude akceptovať zväzky ľudí rovnakého pohlavia. Zorganizovala časť štátnych sviatkov. Vraj stráži národu hodnoty, mravnosť a vzácne tradície. Často a rada asistuje politickej moci a poskytuje jej ornamenty či alibi svojím mlčaním alebo priamou podporou.