
Arménsko volí nový parlament na pozadí ostrej domácej konkurencie a geopolitického napätia. Favoritom je premiér Pašinjan so stranou Občianska zmluva.
V Arménsku sa v nedeľu konajú parlamentné voľby, v ktorých je podľa tlačovej agentúry TASR a agentúry AP favoritom úradujúci premiér Nikol Pašinjan so svojou stranou Občianska zmluva. Hlasovanie prebieha na pozadí ostrej domácej politickej konkurencie aj zvýšeného zahraničného záujmu o smerovanie krajiny.
- Premiér Nikol Pašinjan vstupuje do parlamentných volieb v Arménsku ako favorit.
- Šesť členov strany Silné Arménsko čelí zatykačom za kupovanie hlasov.
- Do arménskych volieb kandiduje sedemnásť strán a dva volebné bloky.
- Pašinjan zdôrazňuje vyváženú zahraničnú politiku medzi Západom, Ruskom a susedmi.
- Rusko podľa uniknutých dokumentov organizuje kampane na oslabenie Pašinjana a prozápadného smerovania.
AP upozornila, že arménske orgány činné v trestnom konaní deň pred voľbami vydali šesť zatykačov na členov opozičnej strany Silné Arménsko. Tých obvinili z kupovania hlasov. Ústredná volebná komisia následne potvrdila, že napriek podozreniam sa strana môže volieb zúčastniť, hoci predstaviteľ opozičnej strany Republika žiadal jej vylúčenie pre volebnú korupciu.
Pravidlá volieb
O hlasy voličov súperí celkovo 17 strán a dva volebné bloky. Na vstup do Národného zhromaždenia, ktoré má podľa ústavy najmenej 101 poslancov, musia samostatne kandidujúce strany prekročiť štvorpercentnú hranicu. Volebné bloky potrebujú v závislosti od počtu zúčastnených strán získať osem až desať percent hlasov.
Ústredná volebná komisia plánuje začať zverejňovať prvé priebežné výsledky v nedeľu neskoro večer. Arménske médiá očakávajú, že základný obraz o rozložení síl bude jasnejší počas noci, keď budú spracované dáta z najväčších miest.
Dohľad nad voľbami
Na monitorovanie hlasovania bolo akreditovaných 13 domácich a osem medzinárodných pozorovateľských misií, dodala agentúra AP. Volebný proces tak prebieha pod pomerne rozsiahlym dohľadom, ktorý má posilniť dôveru v jeho priebeh.
Pašinjan po odovzdaní svojho hlasu deklaroval, že krajina bude pokračovať v posilňovaní nezávislosti, štátnosti, demokracie a princípov právneho štátu. Európsku úniu označil za hlavného partnera pri realizácii demokratických reforiem a avizoval pokračovanie tejto línie.
Vzťahy s Moskvou
Premiér zároveň zdôraznil, že medzi Arménskom a Ruskom podľa neho nepanuje napätie. Vzťahy s Moskvou opísal ako inštitucionálne a založené na vzájomnom rešpekte, citovala ho agentúra Armenpress. V posledných týždňoch však ruské úrady zaviedli sériu obmedzení na export niektorých komodít z Arménska a ruské politické špičky, vrátane prezidenta Vladimira Putina, vysielali Jerevanu nepriamo formulované varovania, pričom proeurópske smerovanie Arménska prirovnávali k vývoju na Ukrajine.
Pašinjan dlhodobo, vrátane predvolebnej kampane, hovorí o potrebe vyváženej zahraničnej politiky. Podľa neho má umožniť udržiavanie dobrých vzťahov so Spojenými štátmi, Európou, Ruskom aj regionálnymi mocnosťami, akými sú Turecko a Irán.
Západ verzus Rusko
Napriek tomu má v zahraničnej rovine výrazne väčšiu podporu na Západe než v Moskve. Podporili ho viacerí európski lídri aj bývalý americký prezident Donald Trump. V domácej politike však čelí silnej kritike táborov, ktoré presadzujú tesnejšie zväzky s Ruskom.
Väčšina opozičných subjektov uprednostňuje prehlbovanie vzťahov s Moskvou. Strana Silné Arménsko zdôrazňuje rozvoj obchodných väzieb s Ruskom a obviňuje Pašinjana, že svojou politikou smeruje ku konfliktu s Moskvou. Jej predseda Samvel Karapetjan stojí pred súdom pre údajné výzvy na zvrhnutie vlády, čo odmieta a vyšetrenie označuje za politicky motivované. Predvolebnú kampaň riadil z domáceho väzenia prostredníctvom synovca Nareka Karapetjana, pričom v deň volieb ho do volebnej miestnosti dopravili príslušníci bezpečnostných síl.
Silní opoziční hráči
Medzi kľúčových súperov Pašinjana patrí aj bývalý prezident Robert Kočarjan, ktorý stojí na čele bloku Arménska aliancia. Pašinjana obviňuje z vážneho narušenia vzťahov s Ruskom. Ďalšou významnou opozíciou je strana Prosperujúce Arménsko vedená proruským podnikateľom Gagikom Carukjanom.
Tieto subjekty kritizujú premiéra aj za jeho snahu o normalizáciu vzťahov so susedným Azerbajdžanom. Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v auguste 2025 v Bielom dome za prítomnosti Donalda Trumpa parafovali dokument smerujúci k mierovej dohode.
Zahraničný vplyv
Významné západné médiá krátko pred arménskymi voľbami upozornili, že Rusko sústredené na vojnu proti Ukrajine momentálne nemá kapacity na rýchle posilnenie svojej prítomnosti na južnom Kaukaze. Podľa článku v magazíne Forbes sa preto parlamentné voľby v Arménsku stali terčom intenzívnych snáh o politické ovplyvňovanie.
Investigatívna sieť OCCRP (Projekt na sledovanie korupcie a organizovaného zločinu) a web The Insider informovali o kampaniach zameraných na ovplyvňovanie verejnej mienky v Arménsku, diskreditáciu vlády Nikola Pašinjana a podporu síl, ktoré presadzujú užšie väzby s Ruskom. V uniknutých dokumentoch sa spomínajú aj pokusy mobilizovať arménsku diaspóru v Rusku a práca s voličmi s dvojitým – arménskym a ruským – občianstvom.
Kontroverzné videá
Zverejnené materiály obsahovali odkazy na videonahrávky, na ktorých sa objavuje bývalý hlavný prokurátor Medzinárodného trestného súdu Luis Moreno Ocampo a jeho syn Tomás. Podľa autorov článkov Ocampovci využívali svoje kontakty a reputáciu na získavanie podpory proti iniciatívam na zbližovanie Arménska s EÚ. Mali spolupracovať s arménskou lobistickou sieťou v USA a čerpať finančnú podporu od rusko-arménskych podnikateľov s cieľom oslabiť dôveru voči Pašinjanovi.
Portál Eurasianet poukázal na jednu z nahrávok, na ktorej Tomás Ocampo údajne hovorí, že cieľom jeho aktivity s otcom je zvrhnutie Pašinjana. Forbes v tejto súvislosti uviedol, že zmyslom takýchto operácií je spomaliť približovanie Arménska k Západu, zabrániť normalizácii vzťahov s Azerbajdžanom a Tureckom a udržať vplyv Moskvy na kľúčové dopravné a energetické trasy južného Kaukazu.