Voľby v Bosne zatiaľ veľkú zmenu nesľubujú. Nacionalisti zostávajú silní

Viac ako tri desaťročia po skončení vojny politiku Bosny a Hercegoviny naďalej určujú etnické spory a rozdielne predstavy o budúcnosti spoločného štátu. Priebežné výsledky nedeľňajších volieb zatiaľ výraznú zmenu nenaznačujú. Tábor Milorada Dodika v Republike srbskej posilnil a chorvátske kreslo v kolektívnom predsedníctve má získať nacionalistická kandidátka. K urnám prišlo približne 41,5 percenta voličov.  

Po spočítaní viac ako 90 percent hlasov smerujú k obhájeniu mandátov v trojčlennom predsedníctve bosniacky člen Denis Bečirovič a srbská členka Željka Cvijanovičová. Novou chorvátskou členkou sa má stať Darijana Filipovičová. Vyplýva to z údajov Ústrednej volebnej komisie (CIK), o ktorých informovala agentúra DPA.

Volebná účasť bola približne o desať percentuálnych bodov nižšia než v roku 2022. Celkové rozloženie politických síl a podobu budúcej vlády však zatiaľ nemožno spoľahlivo posúdiť.

Otvorenie desiatok volebných miestností pre technické problémy oneskorilo, informovala AFP. Pri hlasovaní sa využívala biometrická identifikácia voličov a skenovacie technológie.

Zmena v predsedníctve

Bečirovič, kandidát sociálnych demokratov, získal podľa priebežných výsledkov 38,1 percenta hlasov a vedie pred predsedom Strany demokratickej akcie (SDA) Bakirom Izetbegovičom, ktorý dostal 34 percent.

Cvijanovičová z nacionalistickej Aliancie nezávislých sociálnych demokratov (SNSD) získala 55,6 percenta hlasov. Jej protikandidát Marinko Božovič zo Srbskej demokratickej strany (SDS) dostal 26,8 percenta.

Filipovičová, kandidujúca za Chorvátske demokratické spoločenstvo Bosny a Hercegoviny (HDZ BiH), získala 48,2 percenta hlasov a vedie pred sociálnodemokratickým súperom Slavenom Kovačevičom. Doterajší chorvátsky člen predsedníctva Željko Komšič, líder sociálno-liberálneho Demokratického frontu, sa o znovuzvolenie neuchádzal.

Dodikov tábor posilnil

V Republike srbskej si podľa priebežných výsledkov upevnila postavenie SNSD vedená Miloradom Dodikom. Jej kandidát Savo Minič výrazne vedie v súboji o prezidenta entity. SNSD zostáva najsilnejšou stranou aj v jej parlamente, kde získala 39 percent hlasov oproti 34,6 percenta v roku 2022.

Dodik bol vlani rozhodnutím súdu v Sarajeve zbavený funkcie prezidenta Republiky srbskej pre nerešpektovanie rozhodnutí vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu. Ako predseda SNSD však naďalej presadzuje odtrhnutie Republiky srbskej od krajiny.

Okrem kolektívneho predsedníctva voliči v nedeľu vyberali aj celoštátny parlament, parlamenty oboch entít, prezidenta Republiky srbskej a desať kantonálnych parlamentov vo Federácii Bosny a Hercegoviny. Zložité ústavné usporiadanie a koaličné rokovania, ktoré sa zvyčajne ťahajú celé mesiace, komplikujú vytváranie vlády na celoštátnej úrovni.

Spor o podobu štátu

Súčasné usporiadanie Bosny a Hercegoviny vychádza z Daytonskej mierovej dohody, ktorá v roku 1995 ukončila vojnu. Konflikt z rokov 1992 až 1995 si podľa odhadov vyžiadal približne 100 000 obetí a viac ako dva milióny ľudí museli opustiť svoje domovy.

Dohoda zároveň zakotvila etnické rozdelenie politickej moci. Krajinu tvoria dve do značnej miery autonómne entity — Federácia Bosny a Hercegoviny, v ktorej žijú najmä Bosniaci a Chorváti, a Republika srbská, obývaná prevažne Srbmi. Spája ich pomerne slabá centrálna vláda.

Jednotlivé politické tábory sa rozchádzajú v predstavách o budúcnosti krajiny. Bosniacke strany presadzujú silnejší centrálny štát, predstavitelia Republiky srbskej požadujú väčšiu autonómiu a chorvátske nacionalistické strany žiadajú reformu volebného systému, ktorá by Chorvátom poskytla väčší vplyv pri výbere ich člena predsedníctva.

Srbského člena predsedníctva volia iba voliči v Republike srbskej. Vo Federácii Bosny a Hercegoviny si každý volič vyberá, či odovzdá hlas bosniackemu alebo chorvátskemu kandidátovi, bez ohľadu na vlastnú etnickú príslušnosť. Za chorvátskeho kandidáta tak môžu hlasovať aj Bosniaci, čo v minulosti umožnilo zvolenie chorvátskeho politika, ktorý nepresadzoval nacionalistickú politiku.

Kampaň podľa agentúry AFP opäť výrazne ovplyvnili etnické rozpory a rétorika spojená s vojnou. Niektorí voliči však za dôležitejšie považujú rast miezd, vytváranie pracovných miest a obmedzenie odchodu mladých ľudí z krajiny.

Bosna a Hercegovina získala v decembri 2022 štatút kandidátskej krajiny na členstvo v Európskej únii. Výskumník Adnan Ćerimagić z organizácie European Stability Initiative podľa AFP uviedol, že vládna koalícia na celoštátnej úrovni od roku 2024 prakticky nepokročila v reformách ani v približovaní krajiny k EÚ a NATO.

Témy:
Bosna a Hercegovina
voľby
Srbsko
Chorvátsko
Milorad Dodik
nacionalizmus

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.