Volebná účasť v Izraeli už dopoludnia presiahla rekord z roku 1981

V Izraeli dnes ráno začali parlamentné voľby. Volebná účasť už dopoludnia presiahla rekord z roku 1981; podľa agentúry AFP voliči doteraz odovzdali 1,2 milióna hlasov. V prvom hlasovaní od tragického teroristického útoku hnutia Hamas z októbra 2023 ľudia rozhodujú, či u vlády zostane pravicová koalícia premiéra Benjamina Netanjahua alebo ju vystrieda opozícia vedená centristom a bývalým šéfom armády Gadim Eisenkotom, ktorého mierne favorizujú prieskumy.  

Voliť môže vyše sedem miliónov ľudí, sčítanie hlasov začne hneď po uzavretí volebných miestností o 21:00 SEČ.

O 09:00 SEČ volebná účasť dosiahla 16,68 percent hlasov, čo predstavuje približne 1,2 milióna voličov. Ide o nárast oproti 15,9 percentám volebnej účasti v roku 2022, uviedla ústredná volebná komisia v Izraeli.

Koalícia, ktorú tvoria premiérov Likud a krajne pravicové strany, je pri moci od roku 2022. Niekoľkonásobný premiér Netanjahu, ktorý prvýkrát viedol vládu už v 90. rokoch minulého storočia, čelí po štyroch rokoch pri moci mnohým kritikám kvôli korupcii, spornej reforme justície a hlavne kvôli útoku zo 7. októbra 2023, ktorému vláda nedokázala zabrániť. V zahraničí potom voči izraelskej vláde zaznievala kritika ohľadom vysokého počtu civilných obetí izraelského ťaženia v Pásme Gazy či podpore rozširovania židovských osád na palestínskych okupovaných územiach.

Premiér však tvrdí, že jeho vláda zasadila tvrdú ranu silám, ktoré Tel Aviv považuje za nepriateľa Izraela – Hamasu, libanonskému Hizballáhu a Iránu. Netanjahu, ktorého pred voľbami podporil americký prezident Donald Trump, sľuboval, že kampaň proti Iránu bude pokračovať, pokiaľ bude znova u vlády.

Opozícia sľubuje, že rozpoltenú krajinu znovu zjednotí a chyby z nedávnej minulosti napraví. Sľubuje zriadiť nezávislú vyšetrovaciu komisiu na útok zo 7. októbra 2023 a posilniť bezpečnosť a ekonomiku krajiny.

Prieskumy v posledných týždňoch pred voľbami ukazovali, že blok opozičných strán má voči súčasnej vládnej koalícii mierny náskok, ktorý by ale nestačil na dosiahnutie väčšiny 61 mandátov v 120-člennom Knesete. Kľúčovú váhu tak môžu mať arabské strany, ktoré odmietajú spolupracovať s Netanjahuom.

Do parlamentu sa na základe pomerného systému dostane každá strana, ktorá získa aspoň 3,25 percenta odovzdaných hlasov. Pre nízke kvórum je tradične v Knesete zastúpených množstvo politických strán. Prieskumy naznačujú, že po týchto voľbách by mandáty mohlo získať 11 až 13 politických subjektov. Skladanie a udržanie vládnych koalícií je preto v Izraeli náročné.

Video

PRAVDA VO SVETE – Břetislav Tureček o izraelských voľbách

Dvoma najvýznamnejšími politickými subjektami sú Netanjahuova pravicová strana Likud a nová centristická strana na čele s Eizenkotom Jašar. Podľa najnovšieho prieskumu televízie Kešet 12 by Jašar získal 23 mandátov a Likud 21. Niektoré prieskumy však naopak favorizujú vládnu stranu. V prieskumoch o tom, kto je vhodnejší na post premiéra, má Eizenkot pred Netanjahuom stabilný náskok.

Jasné nie je ani to, ktorému bloku sa podarí zostaviť koalíciu. Netanjahuova vláda zložená z Likudu, krajne pravicových strán Židovská sila a Nová nádej, ako aj ultraortoxdných politických subjektov Šas, Jednotný judaizmus Tóry a Noam by mohla získať 49 až 55 mandátov. Na získanie väčšiny v parlamente je pritom potrebných až 61 poslancov.

Opozícia, ktorá síce v prieskumoch vedie, je však rozdelená. Centrista Eizenkot bude musieť presvedčiť pravicovú stranu Spolu bývalých premiérov Naftaliho Benneta a Jaira Lapida, ako aj zástancu tvrdej línie Avigdora Liebermana a lídra ľavicových demokratov Jaira Golana.

Nie je preto vylúčené, že po voľbách nastane patová situácia, ktorá môže vyústiť do troch scenárov. Menšinovej vlády, tzv. vlády národnej jednoty po spojení strán z dvoch blokov alebo do vypísania nových volieb. O budúcom izraelskom kabinete tak pravdepodobne rozhodnú malé strany a to, či sa dostanú cez 3,25-percentnú hranicu alebo zostanú pred bránami parlamentu.

V prieskumoch verejnej mienky 21 percent Izraelčanov uviedlo, že prioritami sú pre nich ekonomika a rastúce životné náklady. Nasledujú povinná vojenská služba pre ultraortodoxných, dôsledky útoku zo 7. októbra a vojna proti Iránu.

Témy:
Izrael
parlamentné voľby
Kneset
útoky
Hamas

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.