Ukrajine bude na budúci rok chýbať približne 70 miliárd eur. Európska komisia vyzýva partnerov, aby pomohli financovanie zabezpečiť.
Ukrajina bude v budúcom roku potrebovať ďalších 70 miliárd eur na financovanie svojich potrieb. V piatok po summite Európskej únie v Bruseli to uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a vyzvala medzinárodných partnerov, aby sa na zabezpečení potrebných prostriedkov podieľali. Informovali agentúra AFP a denník Guardian, píše TASR.
„Teraz je jasné, že nám chýba 70 miliárd eur, ktoré treba pokryť,“ zdôraznila von der Leyenová. Podľa nej je podpora Ukrajiny zo strany EÚ dôležitejšia než kedykoľvek doteraz, pretože pokiaľ bude vojna rozpútaná Ruskom pokračovať, finančné potreby Kyjeva budú naďalej rásť.
Členské štáty chcú pokračovať
Európska únia a jej členské štáty v súčasnosti zabezpečujú 80 percent zahraničnej pomoci Ukrajine. Únia chce v tejto podpore pokračovať, naliehavo však potrebuje zapojenie ďalších partnerov, uviedla AFP.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron po summite uviedol, že spojenci Ukrajiny preskúmajú žiadosť Kyjeva o vyčlenenie 70 miliárd eur na financovanie v budúcom roku. „Budeme sa zaoberať financovaním, ktoré poskytnú krajiny skupiny G7, naši partneri a, samozrejme, aj Európania,“ povedal Macron.
Podpora obranných schopností
Aj predseda Európskej rady António Costa po summite zdôraznil, že Ukrajina zostáva jednou z hlavných priorít Európy. Odhodlanie EÚ stáť pri Ukrajine a jej obyvateľoch podľa neho zostáva nezmenené.
Costa zároveň vyzval na zvýšenie tlaku na Rusko a ďalšiu finančnú podporu Kyjeva. Upozornil, že Moskva zintenzívňuje hybridné operácie v Európe vrátane sabotáží a opakovaného narúšania vzdušného priestoru a teritoriálnych vôd členských štátov.
Macron po summite uviedol, že Európa pracuje na posilnení obranných schopností Ukrajiny poskytovaním družicových snímok a systémov včasného varovania, ktoré Kyjev naliehavo potrebuje.
Migrácia a energetika
Lídri EÚ na summite v Bruseli rokovali aj o migrácii, energetike, budúcom rozpočte Únie a obchodnej politike.
Von der Leyenová uviedla, že počet nelegálnych prekročení vonkajších hraníc EÚ za posledné dva roky klesol o viac než 56 percent a v prvých deviatich mesiacoch tohto roka o 34 percent. Klesá aj počet žiadostí o azyl. Podľa nej však treba tento trend udržať. Upozornila tiež na prípady, keď štátni aj neštátni aktéri zámerne vyvolávajú náhle masové presuny ľudí s cieľom zahltiť úrady.
Energetické výzvy pokračujú
Lídri EÚ diskutovali aj o raste cien energií, ktorý Ursula von der Leyenová spájala s vojnou USA proti Iránu. Zmierniť cenový tlak by podľa nej mohlo uvoľnenie zásob ropy a nafty dohodnuté v rámci skupiny G7, ako aj predĺženie dočasného rámca štátnej pomoci v EÚ. Z dlhodobého hľadiska je podľa nej dôležité pokračovať v prechode na cenovo dostupné, čisté a domáce zdroje energie vrátane jadrovej energie a obnoviteľných zdrojov.
Rokovania o rozpočte Únie
V súvislosti s budúcim rozpočtom EÚ von der Leyenová obhajovala návrh Európskej komisie na zabezpečenie dostatočných zdrojov na zvládanie ďalších kríz.
Rokovania o rozpočte sa podľa Costu majú skončiť do konca roka, medzi členskými štátmi však pretrvávajú rozdiely.
Vzťahy s Čínou
Lídri EÚ diskutovali aj o obchodných vzťahoch s Čínou. Von der Leyenová uviedla, že medzi členskými štátmi panovala výrazná jednota v otázke potreby znížiť neudržateľný obchodný deficit EÚ voči Číne.
Bruselský summit sa pôvodne mal skončiť v piatok popoludní, rokovania však pokračovali až do večera. Kým počas štvrtka boli témou hlavne konkurencieschopnosť, vysoké ceny energií a spor o emisné povolenky (ETS2), spolu s dlhodobým rozpočtom EÚ na roky 2028-34, v piatok sa debatovalo o migrácii, rozširovaní EÚ a vnútorných reformách, pričom na samite vystúpil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, doplnil web EUbrief.