Všetci vidia, že Rusko horí. Putinovi bráni ukončiť vojnu už len jediná vec, tvrdí expert

„Väčšina dronov používaných na frontovej línii sú takzvané FPV drony, ktoré naživo prenášajú obraz operátorovi. To znamená, že máte oveľa presnejšie zacielenie. Cieľ si môžete vybrať a presne naň zamerať, čo delostrelectvo nikdy nedokázalo a nedokáže,“ vysvetľuje Vojáček. Ak armáda potrebuje zničiť tanky, poľné opevnenia či konkrétne zoskupenia nepriateľských jednotiek, použitie FPV dronov je v súčasnej dobe neporovnateľne jednoduchšie a hlavne presnejšie než klasická delostrelecká paľba.

Jiří Vojáček.
Zdroj: LinkedIn/Jiří Vojáček

Samotné drony vojnu nevyhrajú

Ukrajinské drony navyše úspešne narúšajú ruské logistické a zásobovacie trasy, čo spôsobuje masívne roztiahnutie ruských vojenských aj ekonomických kapacít na maximum. Expert však varuje, že vojna sa nedá stopercentne vyhrať len zo vzduchu pomocou bezpilotných prostriedkov.

Pripomína, že podobne ako pri pokusoch zlomiť Nemecko strategickým bombardovaním za druhej svetovej vojny, aj dnes platí základné vojenské pravidlo. „Drony samotné vojnu nevyhrajú. Vždy tam bude musieť byť pozemná technika a vojaci. Nestačí len kopec vyčistiť pomocou dronov, musí tam prísť vojak, zakopať sa tam a až potom je ten kopec skutočne obsadený,“ konštatuje Vojáček.

Kritická slabina: Protivzdušná obrana

Paradoxom súčasnej situácie je, že hoci Ukrajina vyniká v ofenzívnom využití bezpilotných technológií, jej slabinou zostáva obrana vlastného vzdušného priestoru a civilnej infraštruktúry. Ukrajinská energetická infraštruktúra vstupuje do letného obdobia v mimoriadne oslabenom stave. Prezident Zelenskyj už partnerov upozornil, že ukrajinská armáda spotrebuje v priemere 60 až 70 rakiet do systému Patriot mesačne, čo vysoko presahuje celosvetové výrobné kapacity ich amerického producenta, firmy Raytheon.

Na vyriešenie tohto akútneho nedostatku Kyjev oficiálne žiada Spojené štáty o udelenie povolenia na domácu výrobu týchto rakiet. Podľa Zelenského bolo získanie licencií jednou z jeho hlavných priorít a túto tému otvoril priamo na stretnutí s Donaldom Trumpom.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij počas samitu G7 v Evian-les-Bains vo Francúzsku 16. júna 2026.
Zdroj: Reuters/Denis Balibouse

„Ide o obrovskú výzvu, pretože výroba v USA nepokrýva naše potreby. Potrebujeme licencie na výrobu rakiet,“ zdôraznil ukrajinský prezident. Podľa jeho slov prijal americký líder tento návrh pozitívne. „Dúfam, že keď je prezident Trump pozitívny, znamená to áno,“ dodal Zelenskyj. Získanie licencie by pre Ukrajinu znamenalo obrovské víťazstvo, keďže chronický nedostatok najmodernejšej protilietadlovej munície výrazne zhoršila aj vojna na Blízkom východe, kam bola odklonená časť dodávok pôvodne určených pre Kyjev. Washington samotnú žiadosť o licencie zatiaľ oficiálne nekomentoval.

Ako hádzať po moliach naftalínové guľôčky

Zároveň Kyjev priamo požiadal Nemecko o uvoľnenie desiatok drahých systémov a rakiet z ich vlastných zásob s pevným prísľubom ich neskoršieho vrátenia z budúcej ukrajinskej licencovanej produkcie. Podľa Vojáčka sa o túto výrobnú licenciu snažilo napríklad Poľsko neúspešne celé tri roky. Až zhruba pred dvoma týždňami dostala Varšava, a následne aj Kyjev, konečne prísľub jej získania.

Veľké a extrémne drahé systémy Patriot však podľa Vojáčka situáciu na priamej bojovej línii nezachránia. „Väčšinu strát spôsobujú malé drony lietajúce priamo pozdĺž frontu, na ktoré jednoducho nemôžete útočiť systémami Patriot. Je to extrémne drahé a hlavne neefektívne, pripomína to situáciu, akoby ste po moliach hádzali naftalínové guľôčky,“ tvrdí.

Odpálenie rakety zo systému protivzdušnej obrany Patriot, ilustračná snímka
Zdroj: Reprofoto/Youtube, US Army

Podľa neho Ukrajina zúfalo potrebuje jednoduchšie taktické protidronové systémy, akými sú napríklad vozidlá Toyota Hilux osadené guľometmi kalibru 12,7 mm pochádzajúce z českej iniciatívy, moderné rýchlopalné kanóny či lacné, len 30-centimetrové navádzané strely určené vyslovene na ničenie menších vzdušných cieľov.

Všetci vidia, že Rusko horí

Súbežne s taktickými a vojenskými potrebami sa na samite v Éviane intenzívne rieši otázka finančnej záťaže. Keďže je americká administratíva roztrieštená a sústredená na krízu na Blízkom východe, bremeno preberajú európske štáty. Vysokopostavený diplomat z veľkej členskej krajiny EÚ podľa Politico bezprostredne poukázal na to, že Európania v súčasnosti preberajú na seba takmer 100 percent celkovej vojenskej a humanitárnej pomoci pre Kyjev.

Európska únia už finančne pokryla najbližšie kritické mesiace formou schválenej pôžičky v rekordnej výške 90 miliárd eur, no Ukrajina požaduje aspoň ďalších 20 miliárd eur, aby dokázala masívne prehĺbiť svoje aktuálne bojové zisky a vytlačiť Rusov.

„Všetci vidia, že Rusko horí, a my chceme, aby horelo ešte viac, ale potrebujeme na to financie,“ vyjadril sa nemenovaný vysoký predstaviteľ ukrajinskej obrany. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová počas diskusií doplnila, že „vojnová ekonomika Ruska nebola nikdy taká slabá“ a podčiarkla, že „karta sa s konečnou platnosťou obracia“ v prospech Kyjeva.

Americký prezident Donald Trump si podáva ruku s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou po oznámení obchodnej dohody medzi USA a EÚ v Turnberry v Škótsku v Británii 27. júla 2025.
Zdroj: Reuters/Evelyn Hockstein

Európa na scéne

Do tohto kľúčového vývoja sa zapájajú predovšetkým západné zbrojovky. Zatiaľ čo Trumpova administratíva ešte pred rokom odmietla ukrajinský návrh na obrovskú dohodu o dronoch, aby Zelenskému nedopriala politické víťazstvo, v Európe tento problém nebol. Ukrajina už podpísala sériu dohôd o priemyselnej spolupráci s krajinami ako Spojené kráľovstvo, Nemecko a Kanada, pričom len britské technologické spoločnosti sa zaviazali dodatočne dodať ukrajinskej armáde 120-tisíc dronov len za tento rok.

Ukrajinskí predstavitelia už prišli aj s tak odvážnymi tvrdeniami, že by krajina dokázala vyrobiť za rok až 20 miliónov bezpilotných prostriedkov. Podľa Vojáčka to ale vzhľadom na denné ruské bombardovanie reálne nie je a ukrajinská produkcia sa nateraz zasekla na úrovni stoviek tisíc ročne.

Ukrajinskí vojaci pripravujú ťažký bojový dron pred tým, ako ho vyšlú nad pozície ruských jednotiek v blízkosti mesta na fronte – ilustračné foto.
Zdroj: Oleg Petrasiuk/Press Service of the 24th King Danylo Separate Mechanized Brigade of the Ukrainian Armed Forces/Handout via REUTERS

Vojenský expert však nevylučuje, že s primeranou finančnou pomocou by ukrajinský vojenský priemysel mohol už do roka tento míľnik naozaj dosiahnuť, pričom by logicky išlo primárne o veľmi jednoduché kvadrokoptéry vybavené základnou kamerou a smrtiacim granátom.

Rozpory v sankciách

Výraznou témou medzinárodného samitu boli aj odlišné prístupy EÚ a USA k ekonomickému ťaženiu voči Rusku. Hlavní americkí vyjednávači pre konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou, poradcovia Steve Witkoff a Jared Kushner, sú podľa amerického ministra zahraničia Marca Rubia svedkami výraznej stagnácie diplomatických pokusov o dohodu.

V otázke účinných sankcií navyše panuje medzi partnermi rozkol. Európska únia koncom apríla schválila svoj 20. balík protiruských sankcií. Cielene sa v ňom však zdržala zavedenia zákazu poskytovania námorných služieb pre ruské ropné tankery v nádeji, že USA tento krok na pôde samitu podporia.

Spojené štáty však zatiaľ konajú prekvapivo opačne – Washington od marca vydáva pre ruskú ropu 30-dňové výnimky zo sankcií, pričom hlavným cieľom tohto kroku je udržať stabilitu globálnych trhov, ktoré sú aktuálne extrémne rozkolísané eskaláciou vojny s Iránom.

Rusko vojnu už vyhrať nemôže

Zdá sa však, že napriek všetkému boli zákulisné diskusie vysoko produktívne. Podľa informovaného francúzskeho diplomatického zdroja sa prítomní lídri jednomyseľne zhodli na neutíchajúcej podpore pre Ukrajinu a na ráznom stupňovaní tlaku prostredníctvom prísnych sankcií namierených priamo na Rusko.

Samotný Zelenskyj uviedol, že lídri G7 dospeli k absolútnej zhode, že Rusko túto vojnu už vyhrať nemôže a musí s Kyjevom čo najskôr uzavrieť serióznu dohodu. Dodal, že lídri plne chápu zámer Ruska úmyselne ničiť civilnú a energetickú infraštruktúru s cieľom demoralizovať obyvateľstvo.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij na samite G7 v Evian-les-Bains vo Francúzsku 16. júna 2026.
Zdroj: Reuters/Christian Hartmann

Upozornil však na to, že vo vnútri Ruska panuje obrovský nesúhlas – podľa jeho zdrojov už približne 60 percent bežnej ruskej verejnosti volá po definitívnom zastavení bojov, avšak úzky okruh ľudí z blízkosti Vladimira Putina naňho vyvíja tlak, aby po neúspechoch ohlásil ďalšiu masívnu mobilizáciu. Zelenskyj sa vyjadril, že Putinovi dokonca osobne navrhol konštruktívne stretnutie priamo na prebiehajúcom samite G7, avšak šéf Kremľa na mierové rokovania podľa neho jednoducho stále nie je pripravený.

Putinova ješitnosť

Tento pohľad zdieľa aj český analytik Vojáček, ktorý za najväčšiu prekážku mieru považuje priamo Putinovo ego. „Táto ješitnosť stála v podstate za všetkými konfliktami od druhej čečenskej vojny cez zásah v Gruzínsku, anexiu Krymu až po zničujúcu inváziu na Ukrajinu. Bojím sa, že v súčasnosti, keď proste nevyhráva, nebude chcieť z osobnej hrdosti vojnu ukončiť. Nemôže si totiž dovoliť prehrať pred vlastným ruským publikom a najmä pred oligarchami, ktorí ho v krajine držia pri reálnej moci,“ zhodnotil.

Ruský prezident Vladimir Putin počas príhovoru na petrohradskom Medzinárodnom ekonomickom fóre.
Zdroj: Reuters/Anastasia Barashkova

Európski lídri a Kyjev sa však bez ohľadu na to pevne zhodujú na jednej veci: mierová zmluva nesmie v žiadnom prípade obsahovať právne uznanie, ktorým by Ruská federácia oficiálne získala zničené ukrajinské územia v spornom regióne Donbas.

Ďalší vývoj bude teraz kriticky závisieť od toho, či Ukrajina s masívnou podporou Európy a prípadne aj USA dokáže dlhodobo udržať silné technologické a taktické tempo na fronte proti početnejšiemu Rusku. Podľa Vojáčka navyše netreba zabúdať na to, že aj keby sa USA v budúcnosti stiahli z ochrany Európy, Ukrajina so svojou ohromnou 900-tisícovou armádou zostáva druhou najväčšou vojenskou silou v celej Európe, a pôsobí tak ako „nárazníkový štát blokujúci ruský expanzionizmus“.