Vyhrajú s 25 %, no nezložia vládu? Analytik o riziku spojenia PS a Demokratov

obchodnyregister 2026.11.19.

„Zostavovať vládnu koalíciu pred voľbami je mimoriadne neuvážené, pretože úlohou lídra je vyhrať voľby a priniesť presvedčivý program. Ak sa však strany spoja bezhlavo a bez reálneho voličského prieniku, voliči ich za to nemusia odmeniť a hrozí im prepad hlasov.“ To sú slová Mikuláša Hanesa, politického analytika agentúry NMS.  Či je široké spájanie celej opozície podľa dát uskutočniteľné a kde sa nachádzajú skutočné voličské prieniky.Ako môže spojenectvo Progresívneho Slovenska a Demokratov zamiešať karty pre SaS a konzervatívne strany.Prečo Robert Fico nepustí moc skôr, než bude musieť, a za akých okolností by vyvolal predčasné voľby.Komu v parlamente pomôže obmedzenie preferenčných krúžkov a čo to znamená pre stabilitu vládnutia.Akú motiváciu mal prezident Peter Pellegrini pri ostrej kritike rokovania slovensko-ruskej komisie na 17. november.

Presne tak. SaS bude sledovať, či spojenie PS a Demokratov zafunguje, alebo či budú obe spojené strany stagnovať, z čoho by práve SaS mohla benefitovať.

Na druhej strane máme konzervatívne spektrum, ktoré je takisto pomerne roztrieštené. Nachádza sa tam KDH, Za ľudí, Kresťanská únia, do istej miery sa medzi konzervatívne subjekty radí Maďarská aliancia a máme tu aj hnutie Slovensko.

Keďže v liberálnejšej a občianskej časti spektra nastal pohyb a začalo sa spájanie, bude veľmi zaujímavé sledovať reakciu konzervatívnych voličov. Z minulých volieb vieme, že pre časť voličov je téma spájania atraktívna a dokážu strany za takýto krok odmeniť.

Kto ďalší z opozície by sa teda mal spájať? Hovoríte, že SaS vyčkáva, no máme tu KDH a hnutie Slovensko.

Voliči ocenia, ak spojenie dáva racionálny zmysel. Práve v konzervatívnych kruhoch by konsolidácia zmysel mala. Nejde o to, aby sa všetky opozičné strany spojili do jedného bloku, ale aby sa konsolidovalo konzervatívne spektrum. Malo by to byť aj v záujme samotných konzervatívnych strán.

Pokiaľ sa Demokratom s Progresívnym Slovenskom podarí narásť, osloviť nevoličov alebo nerozhodnutých občanov, časť ich voličov zároveň nemusí so spojením súhlasiť a dá sa predpokladať, že prejdú k SaS. V takom prípade tu môžeme mať silný subjekt PS s Demokratmi a k tomu SaS okolo 10 %.

Chce byť KDH za takýchto okolností stranou, ktorá sa do parlamentu dostane s piatimi či šiestimi percentami? Tlak na nich bude rásť nielen pre samotný vstup do parlamentu, ale aj pre pozíciu v prípadnej koalícii – nikto totiž nechce byť po voľbách tým najmenším partnerom.

V prípade KDH ste namerali 5 %, čo už znamená ohrozenie parlamentnej budúcnosti.

Tento výsledok v našom modeli súvisel aj s tým, že nám medzimesačne narástla deklarovaná účasť, takže KDH reálne voliči neubudli. Vo volebných modeloch bežne pracujeme s predpokladanou účasťou od 58 do 62 %. Pri posledných voľbách však účasť dosiahla až 68 %.

Pokiaľ strana nemá dostatočný rezervoár voličov alebo nedokáže čerpať z nerozhodnutých, môže sa stať, že jej ani zisk okolo 6 % pri vysokej účasti v konečnom dôsledku nemusí stačiť. To sa stalo napríklad Republike v roku 2023.

Pri PS a Demokratoch meriate aktuálne približne 19 % a 5 %. Ich spojenie však nemusí automaticky priniesť matematický súčet 1 + 1. Od čoho to závisí?

Závisí to od toho, aká časť ich súčasných voličov bude mať s týmto spojením problém. Výskumy dlhodobo ukazujú, že 80 % voličov Progresívneho Slovenska aj Demokratov s takýmto krokom počíta a nemá s ním problém. Tejto koalície z hľadiska prijatia voličmi sa neobávam. Otázkou zostáva, čo urobí zvyšných 20 %.

Títo voliči môžu vyčkávať alebo sa poobzerať po iných subjektoch. Najbližšie majú k SaS, no v prípade Demokratov prichádza do úvahy aj hnutie Slovensko či KDH. Kľúčové je, koľko nových voličov dokáže toto spojenie získať. To je dôležitý moment pre celú opozíciu. Aj keby niektorí voliči od PS a Demokratov odišli, s vysokou pravdepodobnosťou svoj hlas odovzdajú inej opozičnej strane.

Takýto impulz vytvára príležitosť pritiahnuť do opozičného tábora nových ľudí. PS postupuje rozumne, keď neuvažuje iba o vlastnom zisku, ale o celkovom výsledku opozičného bloku. Z dlhodobých dát o prestupnosti medzi koalíciou a opozíciou vidíme, že prechod medzi týmito tábormi predstavuje len približne 8 %. Drvivá väčšina voličov sa pohybuje výlučne v rámci svojho bloku. Len 8 % tých, ktorí zvažujú viacero strán, sa rozhoduje naprieč tábormi. Hrať sa bude práve o týchto voličov.

Vidíte v dátach niekoho ďalšieho z opozície, kto by bol na formálne predvolebné spojenie priamo odkázaný? Pýtam sa na subjekty, ktoré sa pohybujú okolo piatich percent a vyššie.

Strany, ktoré sa pohybujú na úrovni dvoch či troch percent, sú na spojenie odkázané určite, ak chcú pomýšľať na parlament. No ani subjekt okolo 5 % si dnes nemôže byť istý vôbec ničím. S úsmevom hovorievam, že ak s istotou vieme, ako voľby nedopadnú, tak určite nedopadnú tak, ako ukazujú prieskumy rok vopred.

Pohyby budú ešte výrazné. Tretina voličov sa rozhoduje až v posledných týždňoch či dňoch pred voľbami. Aktuálne je iba približne 60 % rozhodnutých voličov pevne presvedčených o svojej voľbe, zvyšok zvažuje viacero možností. V tomto období je preto kľúčové posilňovať voličské jadro a budovať potenciál oslovovaním nerozhodnutých. Potenciál dlhodobo úspešne navyšujú hnutie Slovensko a SaS, kým KDH s ním skôr stagnuje.

Mikuláš Hanes v podcaste Aktuality nahlas s Jaroslavom Barborákom
4 fotky v galérii

Riziko volebného víťazstva bez koaličného partnera

Ak by koalícia PS a Demokratov zafungovala a narástla k 25 % a viac, odkiaľ vezme hlasy? Ak ich odčerpá KDH či SaS, nehrozí, že síce vyhrá voľby, ale nebude mať s kým vládnuť?

To je reálne riziko. Nie je to však bezprostredné riziko pre Progresívne Slovensko samotné. PS sa síce musí pozerať na to, s kým bude vládnuť, no ich primárnym cieľom je voľby vyhrať, zostavovať vládu a nominovať premiéra.

Čo ak potom nebudú mať s kým zostaviť väčšinu?

Pokiaľ budú chcieť vládnuť, budú sa musieť po voľbách s niekým dohodnúť. Osobne zastávam názor, že vládne koalície sa majú skladať po voľbách, nie pred nimi. Predvolebné spojenectvá zmysel majú, no rysovať zloženie vlády vopred je veľmi neuvážené.

Skúsenosť ukazuje, že mobilizácia opozičných voličov dokáže vyvolať protipohyb a mobilizovať napríklad Smer. Hrozí to opäť?

Pohyb na jednej strane politického spektra zákonite vyvoláva odozvu aj na strane druhej. Pred voľbami v roku 2023 prieskumy ukazovali, že PS môže Smer dobehnúť či predbehnúť, čo mobilizovalo voličov, ktorí to nakoniec hodili Smeru na úkor Republiky a SNS. SNS to vtedy pomohlo na 5,5 % a Republiku to vytlačilo mimo parlamentu.

Dnes sa môže stať, že sa k Smeru začnú vracať voliči, ktorí odišli k Republike. Druhá možnosť je, že sa Smer poobzerá po subjektoch, ktoré by vzal k sebe na kandidátku. V súčasnosti je zhruba pätina voličov vládnej koalície z roku 2023 medzi nerozhodnutými. Sú to ľudia, ktorí voliť ísť chcú, no momentálne akoby nemali koho. Aj preto vidíme vznikať nové subjekty okolo výrazných ministrov či poslancov – cítia, že je tam politický dopyt.

Ficova matematika a strata vládnej väčšiny

Vládna koalícia v parlamente stratila väčšinu – po odchode poslanca Malatinca k Tomášovi Tarabovi neprechádzajú zákony. Podľa novembrového modelu NMS by Smer získal 17,9 %, Hlas 7,4 % a väčšinu by nezložili ani s Republikou na úrovni 13 %, keďže by mali spolu 72 mandátov. Aký je dnes reálny politický výtlak koalície?

Dopadá to tak ako pri väčšine koalícií v našej histórii – ich podpora sa prepadá na úroveň štvrtiny až tretiny voličov. Keď Robert Fico v roku 2012 vládol sám so ziskom 44 %, v roku 2016 spadol na úroveň medzi tretinou a štvrtinou hlasov a musel hľadať nových partnerov a rozširovať záber aj do opozície. Na Slovensku nemáme tradíciu, že by vládna koalícia v plnom zložení obhájila svoju pozíciu a po štyroch rokoch opäť zostavila vládu.

Dokedy bude mať pre Roberta Fica zmysel držať súčasnú vládnu zostavu?

To je výlučne v jeho rukách – bude ju držať dovtedy, kým sa mu to bude mocensky a politicky oplácať. Môže sa na to pozrieť pragmaticky: ak uvidí, že politické náklady pred verejnosťou sú privysoké a začína strácať, môže sa kedykoľvek rozhodnúť pre predčasné voľby. Ak povie, že budú predčasné voľby, tak aj budú, pretože opozícia s ním zahlasuje a potrebnú väčšinu nájdu.

Zároveň platí staré porekadlo, že moc sa z rúk nepúšťa do poslednej minúty. Robert Fico je homo politicus a moc dobrovoľne nepustí, kým nebude musieť. Skôr sa zameria na to, na koho prenesie vinu za spory a neúspechy. V tom je veľmi zručný a v koalícii má momentálne dvoch ideálnych adeptov – koaličných partnerov, ktorí prišli o vlastných poslancov a reálne narušili stabilitu vlády.

Mikuláš Hanes v podcaste Aktuality nahlas s Jaroslavom Barborákom
4 fotky v galérii

Zmena volebných pravidiel a Pellegriniho vymedzenie

V parlamente sa rokuje o vrátenom volebnom zákone, kde chce SNS obmedziť preferenčné krúžkovanie. Komu takáto úprava poslúži?

Poslúži predovšetkým stranám, ktoré zápasia s disciplínou vlastných poslancov a potrebujú si pevne vyskladať kandidátku. Posilní to moc straníckych predsedov a centrálnych orgánov, ktoré kandidátne listiny schvaľujú.

Z môjho pohľadu – hoci to môže znieť nepopulárne – by to prinieslo isté upokojenie volebného systému. Pred šestnástimi rokmi sa začalo výrazne využívať to, že volič má štyri krúžky a môže celú kandidátku prekopať. Pre priamu demokraciu a možnosť vybrať si konkrétnych ľudí je to síce prínos, no ukazuje sa, že stabilite vládnutia to skôr škodí. Keby sme mali iba dva krúžky, mali by sme síce menší vplyv na personálne zloženie parlamentu, no výmenou za to by sme mohli získať stabilnejšie vlády.

Do tohtoročného 17. novembra vstúpil prezident Peter Pellegrini, keď ostro kritizoval vládu za zaradenie rokovania slovensko-ruskej komisie priamo na sviatok slobody a označil to za zbytočnú provokáciu. Išlo o snahu zastaviť prepad preferencií Hlasu, alebo o reálne politické vymedzenie?

Vnímam to ako krok vychádzajúci z jeho integrity a politického presvedčenia, ale aj z obhajoby samotného výkonu funkcie hlavy štátu. Ak chce pomýšľať na úspech v ďalších prezidentských voľbách, potrebuje v druhom kole získať nadpolovičnú väčšinu hlasov. Proruskí voliči mu na to stačiť nebudú, keďže podpora Ruska v slovenskej spoločnosti neprevažuje. Dáta jasne potvrdzujú, že Slovensko je v jadre proeurópska a prozápadná krajina. V takomto momente sa prezident jednoducho musel ozvať.

Nevidíte za tým snahu pomôcť materskej strane Hlas?

Pokiaľ ide o Hlas, očakával by som skôr dôraz na sociálne témy. Čo sa týka prozápadnej orientácie, tá už pri voličoch Hlasu takú rolu nehrá – tí voliči, ktorým prekážalo, že táto vláda nie je dostatočne prozápadná, od Hlasu už dávno odišli.

Ak sa na záver vrátime k výzve Františka Mikloška, čo bude pre opozičné strany v najbližších mesiacoch náročnejšie: dohodnúť sa medzi sebou, alebo presvedčiť vlastných voličov, aby dohodu prijali?

Podľa mňa bude najťažšie priniesť presvedčivý program. Schopnosť dohodnúť sa napokon preveria až samotné voľby. Rozhodnúť má volič a ten jasne ukáže, kto má vládnuť. Mandát má získať niekoľko silných strán a ostatné majú ísť do mimoparlamentnej opozície, kde môžu poctivo pracovať na priazni voličov, ako to teraz robia Demokrati.

Pre opozíciu je síce výhodnejšie mať v parlamente menej subjektov, no spájanie nesmie byť bezhlavé. V minulosti sme videli, že subjekty, ktoré sa nespojili, prepadli so ziskom pod troma percentami. Ak majú strany pár mesiacov pred voľbami iba dve či tri percentá, pri volebných urnách často získajú ešte menej, než je ich deklarovaný potenciál, pretože voliči na Slovensku sa v závere rozhodujú aj rozumom.

Mikuláš Hanes v podcaste Aktuality nahlas s Jaroslavom Barborákom
4 fotky v galérii

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.