Vyhráža sa jej smrťou, viackrát ju zbil. Podľa polície ide „len“ o priestupok

Už pred tým opakovane žiadala o pomoc políciu – urobila tak po všetkých troch fyzických útokoch. Jej prípad však uzavreli s tým, že ide o menej závažné protispoločenské konanie, teda o priestupok.

„Trnavskí policajti vec evidovanú pod č. XXXXX preverovali v súvislosti s priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu. Policajti ukončili objasňovanie priestupku v júni 2026 a vec v zmysle zákona o priestupkoch predložili správnemu orgánu na prejednanie,” napísala nám hovorkyňa Krajského riaditeľstva policajného zboru v Trnave Zlatica Antalová.

Evin prípad tak momentálne rieši Okresný úrad v Trnave, ktorý rozhoduje o tom, či Antona uzná za zodpovedného za tento fyzický útok – hrozí mu za to maximálne pokuta.

Zákon o priestupkoch presne definuje jednotlivé druhy priestupkov, teda aj priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. Na prípad Evy by najviac sedela táto časť definície: „Priestupku sa dopustí ten, … kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním“.

Otázne však je, či Evin prípad nepresahuje túto definíciu, ktorá počíta len s drobným ublížením na zdraví. Mladá žena má totiž po poslednom útoku na tvári trvalé následky v podobe veľkej jazvy na takmer celej ľavej časti tváre.

Prečítajte si tiež:

S otázkou, či trnavskí policajti nepodhodnotili závažnosť skutku, sme sa obrátili aj na policajnú inšpekciu. „Bez znalosti vyšetrovacieho, resp. priestupkového spisu, a teda bližších okolností prípadu, nie je možné v tejto veci zaujať stanovisko,” napísala hovorkyňa Úradu inšpekčnej služby Andrea Dobiášová.

Susedia: Je nebezpečný

Antonovi sme opakovane volali, no mal niekoľko dní vypnutý telefón. Vybrali sme sa preto aj do podniku, kde sme ho však nenašli. Čašníčka v pivárni nám nevedela povedať, či príde.

V rodinnom dome blízko pri Trnave, kde má nahlásené sídlo firmy, sme ho taktiež nenašli. Susedia nám však potvrdili, že tam chodieva. Upozornili nás, aby sme si dávali pozor, pretože podľa nich môže byt nebezpečný. Aj nedávno sa vraj pred Antonovým domom strhla hádka. „Bola tam aj žena, nepoznal som ju, ale dostala pár rán,” povedal sused z neďalekého domu. Anton je podľa suseda známy „neslušným správaním k ženám.”

Prosbu o vyjadrenie s otázkami sme Antonovi nechali v schránke tohto domu. Do uzávierky článku sa však neozval.

Právnička radí všetko zaznamenať

Eva teraz zvažuje, že proti rozhodnutiu podá sťažnosť. Právnička Eva Kubirita, na sociálnych sieťach známa aj pod menom Lawyer with EQ (právnička s EQ pozn. red.) vysvetľuje, že ak by aj polícia sťažovateľke nevyhovela, existujú ďalšie možnosti ako prípad riešiť.

„Ak jej nevyhovie, postupuje to na okresného prokurátora. Ak ani ten podnetu nevyhovie, je možné podať podnet na krajskú prokuratúru na preskúmanie zákonnosti postupu okresného prokurátora. Ak podnetu nevyhovie ani krajská prokuratúra, možno sa ešte obrátiť na Generálnu prokuratúru SR,” vysvetľuje právnička.

Právnička Kubirita však považuje za jednoduchšie postupovať cestou návrhu na tzv. neodkladné opatrenie zákazu priblíženia sa, ktoré je upravené v Civilnom sporovom poriadku (konkrétne v § 325 ods. 2 písm. h).

„V tomto Eve veľmi môže pomôcť aj fakt, že daný pán je v priestupkovom konaní v tejto veci. Môže to použiť vo svojej žiadosti,” spresňuje.

Potenciálnym obetiam násilia radí, aby si všetky dôkazy zaznamenávali – od správ, cez videá, fotky. Okrem toho je vhodné zapisovať si časový sled udalostí.

Mohla by zasiahnuť prokuratúra

O možnostiach, ako v takýchto prípadoch postupovať, sme sa bavili aj s dvoma trestnými právnikmi, ktorí ale nechceli byť menovaní. Podľa nich všeobecne platí, že poškodená, ktorá by bola presvedčená, že nejde o priestupok, ale trestný čin, by sa mohla obrátiť na príslušnú okresnú prokuratúru. Mohla by ju požiadať, aby preskúmala priestupkový spis, vedený na okresnom úrade.

Prokuratúra by potom posudzovala, či nejde napríklad o podozrenie zo spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania (ak by útok sprevádzali vyhrážky), nebezpečného prenasledovania (ak by podozrivý danú osobu vyhľadával) alebo výtržníctva (ak by k takej udalosti došlo na verejnom priestranstve). Podľa nich treba zohľadňovať, či konanie podozrivého má postupný a stupňujúci sa charakter.

Vyhrážky smrťou dostávala aj Zuzana z Gelnice

Prednedávnom otriasol spoločnosťou prípad 47-ročnej učiteľky Zuzany z Gelnice, ktorú zavraždil jej manžel po prepustení z väzby. Fyzicky ju napadol už niekoľko mesiacov predtým a kričal na ňu, že ju zaškrtí. Za nebezpečné vyhrážanie bol vo väzení osem mesiacov. Žena medzitým žiadala štát o ochranu, avšak súd jej žiadosť o zákaz priblíženia zamietol.

Hoci dostávala vyhrážky smrťou, štát ju pred agresorom neochránil. Experti sa pritom zhodujú, že akékoľvek vyhrážanie sa zabitím či ublížením – a to aj sebe samému – je potrebné vnímať ako mimoriadne rizikový faktor.

Vedúca manažérka Koordinačno-metodického centra pre prevenciu násilia na ženách Barbora Burajová tesne po smrti Zuzany z Gelnice pre Aktuality.sk povedala, že „práve prípady femicíd ukazujú, že z vyhrážok vyplývajú opodstatnené obavy. „To znamená, že akékoľvek vyhrážanie sa zabitím, vraždou, použitím zbrane alebo samovraždou by sa malo brať veľmi vážne,“ zhodnotila Burajová.

Prečítajte si tiež:

Aj keby mi vybil zuby, stále by to označili za priestupok

Eva pomaly prestáva veriť, že raz bude opäť žiť pokojný život. Prístup policajtov považuje za ležérny – mala z neho pocit, že chcú prípad čím skôr ukončiť. „Policajt mi otvorene povedal, že aj keby mi vybil všetky zuby, stále by to považovali len za priestupok,” spomína na návštevu trnavskej polície.

Eva však nie je jedinou ženou, ktorá má obavy o svoj život pre konanie Antona. Dana (aj jej identitu sme z bezpečnostných dôvodov upravili) je ďalšia, ktorá sa našej redakcii ozvala s prosbou o pomoc. Je rovnako nespokojná s konaním polície.

Svoju terajšiu situáciu Dana opisuje ako absurdnú. „V jednom bode som sa už policajtov opýtala, či začnú konať až vtedy, keď ma ten človek pobodá, pretože to je len otázka času,” začína druhá mladá žena opisovať svoj príbeh.

Sexuálne obťažovanie, vyhrážky a stalking

V pivárni sa zamestnala ešte vlani na približne pol roka. Predtým Antona nepoznala, no nový šéf sa stal Daninou nočnou morou. V strachu žije doteraz. Anton jej vraj rovnako ako Eve, nevyplácal plat. „Doteraz to riešim s políciou, že mi nevyplatil niekoľko miezd. Nedostala som peniaze a ani písomnú výpoveď. Jednoducho som sa zo dňa na deň nedostala do práce,” opisuje Dana.

Takémuto koncu však predchádzal podľa ženiných slov teror v podobe sexuálneho obťažovania, prenasledovania a vyhrážok. Tvrdí, že Anton jej opakovane ponúkal peniaze, ak s ním bude mať sex. „Stále som ho odmietala a on za mnou opakovane chodil do práce s tým, že aj tak budeme mať sexuálny styk,” hovorí.

Po čase vraj Dane volával už aj v období voľna — chodil za ňou pred panelák, zvonil a trieskal na dvere. „Mlátil päsťami do dverí asi štyri hodiny a dožadoval sa, aby som otvorila. Bolo to šialené,” opisuje so slovami, že sa bála o život. Spomína, že sa často vyhrážal fyzickou i psychickou likvidáciou. Otvorene Danu vraj varoval, že jej zničí meno a spraví všetko pre to, aby sa odsťahovala z Trnavy.

Pre ohováranie ju nechceli zamestnať

Po odchode z pivárne mala žena problém zamestnať sa. Vysvetľuje, že Trnava je malé mesto a vplyvom Antonovho ohovárania ju nikto nechcel prijať. „Mám šťastie, že je môj súčasný šéf taký, aký je. Terajšiu prácu som si našla iba vďaka tomu, že som osobne poznala niektorých zamestnancov. Od začiatku mi aj tu robil zle – písal na mňa ako na čašníčku negatívne recenzie. Bála som sa, že opäť prídem o prácu, pretože aj noví zákazníci predsa videli zlé hodnotenia,” zdôverila sa Dana.

Situácia podľa ženiných slov vyeskalovala len nedávno, keď sa s Antonom stretla na čerpacej stanici. „Opäť ma sexuálne obťažoval, kričal po mne, kľačal, plakal a potom sa vyhrážal, že ma dobije. Volala som políciu. Takto to ide stále dookola. Akonáhle na mňa začne kričať, ihneď volám policajtov, lebo človek nikdy nevie, čo mu napadne, ale nikdy sa nič nevyrieši,” sťažuje sa žena.

Rovnako ako Eva, aj Dana sa bojí o svoj život. Nikde nechodí osamote. „Nejdem sama ani do mesta. Vždy idem s niekým ako sprievodom, alebo ma niekto čaká. Akonáhle idem niekam sama, objaví sa tam on a je zle.”

Dana tvrdí, že orgány činné v trestnom konaní sa v súčasnosti jej prípadom zaoberajú, no s dlhodobým postupom polície nie je spokojná. „Keď ma obťažoval na čerpacej stanici, ktorá bola kúsok od policajnej stanice, išla som to tam nahlásiť. Už som tam mala predtým hlásenia ohľadom obťažovania aj trieskania do dverí, na čo boli aj svedkovia a kamerové záznamy. Prišla som a policajti mi povedali, že na to nemajú čas a že o nič nejde, keď ma len obťažoval,” tvrdí.

Policajná inšpekcia na našu otázku, či eviduje nejaké pochybenia trnavských policajtov v súvislosti s prešetrovaním podobných prípadov odpovedala nasledovne: „Tunajší útvar neeviduje žiadne podnety smerujúce proti policajtom OR PZ v Trnave v súvislosti s nedostatočným prešetrením prípadov napadnutia žien alebo fyzického násilia na ženách.”