Výnimočná historická vila v centre mesta roky chátra, samospráva ju chce zachrániť. Svitá jej na lepšie časy?

Viac ako storočnú vilu, ktorá je v havarijnom stave, plánuje radnica kompletne zrekonštruovať. Šancu vrátiť jej nový život vidí v možnosti získania niekoľkomiliónovej dotácie.  

Legerského vilu, ktorú mnohí poznajú aj pod názvom Burjanova, získalo mesto Ružomberok do svojho úplného vlastníctva v máji 2019. Dovtedy mu patrili len dve tretiny tohto rozsiahleho objektu – zvyšnú kúpili radní za necelých 93-tisíc eur. Odvtedy opakovane hovoria o nutnosti záchrany tejto nehnuteľnosti.

Výnimočnou ju robí jej jedinečná poloha, s veľkou záhradou, v centre mesta. Stojí len pár metrov od historickej budovy mestského úradu, na Námestí Andreja Hlinku. Stavať ju začal v roku 1912 lekár Jozef Burjan, no dokončili ju o niečo neskôr až jeho deti. Potom sa tam nasťahoval jeho syn Ján, ktorý sa živil ako architekt. Práve on projektoval aj evanjelický kostol v Ružomberku.

História tejto budovy tiež stojí za pozornosť – v medzivojnovom období slúžila ako prvá rodinná zubná klinika. Ordinoval tam otec František Burjan a jeho traja synovia. Nový názov, Legerského vila, sa „ujal“ po tom, ako ju niekoľko rokov obýval so svojou rodinou predseda miestneho národného výboru. Komunálny politik Ondrej Legerský túto nehnuteľnosť nikdy nevlastnil, no domáci ju zvyknú volať práve po ňom.

V zúboženom stave

Súčasný technický stav viac ako 110-ročnej mestskej nehnuteľnosti je havarijný. Strecha a stropné konštrukcie sú narušené, nosné murivo vlhké. Dvere a niektoré okná chýbajú. Teraz samospráva oznámila, že Legerského vila má šancu získať nový život s tým, že sa môže premeniť na modernú knižnicu a komunitné centrum.

„Mestské zastupiteľstvo na ostatnom zasadnutí schválilo podanie žiadosti o dotáciu z Environmentálneho fondu na komplexnú obnovu. Ak bude projekt úspešný, získame 4,7 milióna eur na rekonštrukciu tejto významnej historickej budovy,“ uviedla radnica.

„Cieľom je premeniť vilu na priestor určený na čítanie, vzdelávanie, kultúrne podujatia aj komunitné stretnutia,“ spresnila samospráva. „Súčasťou projektu je aj rozsiahla obnova so zameraním na energetickú efektívnosť – zateplenie, nové technické rozvody, moderné vykurovanie a vetranie s rekuperáciou, úsporné LED osvetlenie či fotovoltický systém na streche,“ doplnila.

Primátor Ružomberka Ľubomír Kúbáň zdôraznil, že Legerského vila je cenným architektonickým a kultúrno-historickým objektom. „Naším cieľom je dať jej nový život a zároveň vytvoriť kvalitný verejný priestor, ktorý bude slúžiť obyvateľom mesta aj návštevníkom. Schválenie projektu je k tomu dôležitým krokom,“ konštatoval.

Zámer mesta počíta s rozsiahlymi stavebnými a technickými úpravami. Budovu plánujú zatepliť – vrátane obvodového plášťa, strechy a podláh. Pôvodné nevyhovujúce okná a dvere majú nahradiť nové izolačné výplne v historickom štýle. Zmodernizovať chcú tiež už spomínané technické rozvody, vykurovanie, a vnútorné osvetlenie formou energeticky efektívnych LED svietidiel. Žiadosť o dotáciu na Environmentálny fond má byť podaná do 30. augusta.

Rátajú aj so záhradou

Niektorí miestni sa v súvislosti s plánovanou obnovou vily pýtajú, či naozaj ide o cenný architektonický a kultúrno-historický objekt, lebo také sa podľa nich nezatepľujú a „neprznia solármi“. Mesto reagovalo, že projekt je konzultovaný s Pamiatkovým úradom a úpravy navrhnuté len v rámci toho, čo je pri rekonštrukciách historických pamiatok dovolené.

Ozvali sa tiež architekti združení v rámci Ružomberského okrášľovacieho spolku. „Projekt je spracovaný, na ružomberské aj slovenské podmienky, veľmi kvalitne. Architekt sa napríklad zaoberal pôvodnými kastlovými oknami, kde boli použité špeciálne frézy, aby boli identické ako v dvadsiatych rokoch minulého storočia,“ ozrejmili. „Zateplenie by malo byť vnútorné, čo je zmena z vonkajšieho. Tak či tak by vzhľad mal ostať zachovaný,“ doplnili.

Ružomberčan Ján upozornil, že do projektu by bol fajn zahrnúť aj priľahlý park a záhradu, ktorá má určite potenciál stať sa funkčným a dobre využiteľným verejným priestorom. „Je len škoda, že tá budova už tak dlho chátra, keď vízie s ňou boli už pred rokmi,“ poznamenal.

Primátor s ním súhlasí. „Ráta sa s tým, aby sa kultivovala celá oblasť,“ tvrdí. „Keď ide o to, čo sa s budovou robilo v minulosti, treba pripomenúť, že nebola v majetku mesta. Odkedy sme ju získali, podnikáme kroky na jej záchranu a na to, aby bola funkčným priestorom,“ doplnil Kubáň.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Žilinský kraj
Ružomberok

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.