Výnimočný lekár, ktorý sa nebál hovoriť nahlas. Do dôchodku odchádza legenda slovenskej psychiatrie

Po viac než štyridsiatich rokoch obetavej služby odchádza do zaslúženého dôchodku jedna z najvýraznejších osobností slovenskej psychiatrie, MUDr. Ludvik Nábělek, PhD. z FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica.  

Svoj profesijný život zasvätil pacientom ako lekár, pedagóg, primár aj prednosta kliniky. Vo svojej práci počas uplynulých štyroch desaťročí vždy spájal vysokú odbornosť s obrovskou pokorou a hlbokou ľudskosťou.

Doktor Nábělek sa do histórie slovenskej medicíny zapísal nielen ako uznávaný odborník, ale najmä ako vizionár, ktorý sa otvorene staval proti dehumanizácii a komercionalizácii medicíny, aj keď ho to neraz stálo postavenie či funkciu. Kolegovia aj pacienti si ho pamätajú predovšetkým ako muža, ktorý bojoval za psychiatriu a práva ľudí s duševným ochorením aj v časoch, keď sa o týchto problémoch v spoločnosti mlčalo.

Video

Alkohol v rodine

„Bol človekom, ktorý sa nikdy nebál otvorene pomenovať problémy, keď cítil, že ide o budúcnosť pracoviska či kvalitu starostlivosti o pacientov. Vždy obhajoval dôstojnosť pacientov aj význam humánnej medicíny,“ uvádza FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica na svojom webe s tým, že po viac než štyroch desaťročiach za sebou zanecháva stopu, ktorú nebude možné prehliadnuť.

Od väznice v Leopoldove po boj s hazardom

Jeho profesionálnu dráhu formovali aj mimoriadne náročné prostredia. Pred príchodom do banskobystrickej nemocnice v roku 1991 totiž pracoval sedem rokov ako psychiater v najťažšej väznici na Slovensku v Leopoldove. Skúsenosť, ktorú sám hodnotí ako dramatickú, ho naučila pevnosti v postojoch. Tie neskôr naplno využil pri budovaní modernej psychiatrie v Banskej Bystrici, kde z oddelenia úspešne vybudoval kliniku.

„Neľutujem rozhodnutie ísť do psychiatrie, ani jediný deň. Neboli to vždy ľahké cesty, ale vždy to bola práca naplnená túžbou pomáhať,“ obzerá sa za svojou kariérou doktor Nábělek.

Výrazný prelom zaznamenal na začiatku 90. rokov, kedy sa stal priekopníkom liečby nelátkových závislostí na Slovensku. V tom čase začali do jeho ambulancie prichádzať prví pacienti so závislosťou od hazardu a patologického hráčstva, pričom na tento problém vtedy neexistoval ani oficiálny odborný termín. Spolu s kolegami začal budovať systém liečby doslova od nuly na základe zahraničných poznatkov, vďaka čomu sa Banská Bystrica stala kľúčovým centrom pre túto špecifickú oblasť.

Tím, za ktorý by dal ruku do ohňa

Napriek všetkým úspechom doktor Nábělek vždy odmietal vnímať psychiatriu ako individuálny výkon a neustále vyzdvihoval prácu celého tímu – sestier, psychológov a terapeutov. Zo svojho pracoviska odchádza s čistým štítom a hrdosťou na svojich nástupcov.

„Keď odchádzam, mám dobrý pocit, že tu nechávam ľudí, za ktorých by som dal ruku do ohňa. Pacientom môžem povedať: budete v dobrých rukách,“ dodáva s úsmevom.

Práve schopnosť vidieť za diagnózami v prvom rade ľudskú bytosť je jeho hlavným odkazom pre novú generáciu lekárov. Keď sa ho na banskobystrickom webe pýtali, čo by mladým psychiatrom poradil, odpovedal jednoducho, no s obrovskou múdrosťou: „Byť pokorný. Lekár, akokoľvek vzdelaný z kníh, nestačí. Musí byť človekom. Musí rásť nielen odborne, ale aj ľudsky.“

Nemocnica vyprevadila svojho dlhoročného lekára do ďalšej životnej etapy s veľkou vďakou za dlhé roky služby, odvahu hovoriť nahlas, keď to bolo potrebné, a za všetko, čo odovzdal pacientom aj kolegom. Do dôchodku mu praje najmä pevné zdravie, pokojné roky a mnoho radosti, pretože ako sám dokázal – psychiatriu nemožno robiť bez hlbokej ľudskosti.

Témy:
Roosveltova nemocnica
dôchodok

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.