Vypukne tankovacia turistika? Po zásahu vlády u jedného z našich susedov extrémne zlacnela nafta

Ceny palív na Slovensku budú na konci leta rásť. Dôvodom aj naďalej zostávajú vojny na Blízkom východe a Ukrajine. V porovnaní s okolitými krajinami je na tom najlepšie náš severný sused, kde vďaka zásahu vlády tankujú Poliaci skoro najlacnejšie palivá v celej Európskej únii.  

S príchodom nového školského roka sa opäť roztočí kolotoč povinností. Na staronový režim nastúpia všetci tí, ktorí majú doma školopovinné deti. Návrat do škôl však čaká aj stredoškolákov či poslucháčov na univerzitách.

Pracujúcich zase neminie plnohodnotný návrat do kancelárií, úradov či výrobných hál. Už beztak nepríjemné povinnosti budú pritom ešte mrzutejšie. Zvlášť ak budete musieť pred cestou naštartovať vaše auto. Ak ste dnes tankovali na mestských čerpačkách Slovnaftu, jeden liter 95-oktánového benzínu vás vyšiel na 1,727 eura, rovnaký objem nafty na 1,877 eura.

A bude horšie. „Do konca augusta očakávame ďalšie zdražovanie, a to predovšetkým pri nafte. Jej ceny by mohli vyskočiť o ďalšie tri centy,“ naznačil budúci vývoj analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.

„S postupným príchodom zimy totiž môže nastať ďalšie zvýšenie veľkoobchodných marží, keďže obchodníci sa budú snažiť o predzásobenie,“ dodal.

Z regiónu nás predbehli Poliaci

Na zaujímavé trendy poukázala aj Európska komisia, a to prostredníctvom materiálu Weekly Oil Bulletin, ktorý vydáva v týždennej periodicite. Jeden liter benzínu stál podľa týchto údajov k 17. augustu 1,696 eura za liter, pričom 3. augusta to bolo 1,761 eura.

V porovnaní s okolitými krajinami tankujú lacnejšie Maďari aj Poliaci, o čosi viac na pumpách nechajú Česi s Rakúšanmi. Liter nafty zase stál 1,832 eura, pričom dva týždne predtým to bolo 1,802 eura.

„O pozíciu krajiny s najlacnejšou naftou v regióne Slovensko prišlo, a to v prospech Poľska. No nie pre vývoj, ale pre vládnu reguláciu, ktorá od 17. augusta znížila DPH na palivá z 23 na 8 percent,“ uviedol ekonóm Finaxu Patrik Kindl.

U nášho severného suseda je cena nafty na úrovni 1,686 eura, benzín tam stojí 1,481 eura, pričom táto regulácia má platiť minimálne do 31. augusta.

„Pre slovenských vodičov to znamená, že tankovanie pri poľskej hranici môže byť najbližšie dva týždne dočasne výhodnejšie. Domácnosti na Slovensku by však podobný pokles cien nemali očakávať,“ predikoval možný vývoj Kindl. Išlo by o paradox, ešte počas marca, keď bola cena nafty extrémne nízka u nás, chodili Poliaci tankovať k nám. Aj vďaka tomu niektoré pumpy na severe krajiny úplne vyschli.

Dôvody týchto čísiel nie sú prekvapujúce, o rovnakých príčinách analytici hovoria dlhodobo. Tou hlavnou je geopolitické napätie a chaos na Blízkom východe, ktorý rozpútal americko-izraelský útok na Irán. Cena ropy vďaka tomu raketovo vystrelila. Počas marca, keď celé napätie eskalovalo, atakovala hranicu 120 dolárov za barel.

Dnes už je situácia pokojnejšia, jediný barel, teda asi 159 litrov, stojí približne 93 dolárov. „Je to citeľne menej ako počas marca či júna, keď trh reagoval na napätie na Blízkom východe a obavy z výpadkov dodávok cez Hormuzský prieliv. Napriek tomuto ochladeniu je však ropa stále drahšia ako pred vypuknutím konfliktu,“ skonštatoval Kindl.

Okrem toho sa k tomu pridal aj zákaz exportu palív z Ruska, ktoré bolo až donedávna po Spojených štátoch druhým najväčším vývozcom nafty. Všetko sa zmenilo po masívnych dronových útokoch Ukrajiny na tamojšie rafinérie.

Slovensko a ani Európa síce priamo takúto naftu neodoberajú, zničené zariadenia však znižujú globálnu kapacitu výroby a nútia Rusko obzerať sa po okolitých trhoch. To všetko vytvára ďalšiu rizikovú prirážku.

Opatrenia na slovenských benzínkach

Pred niekoľkými mesiacmi, koncom januára, zničili drony aj pre Slovensko kľúčový ropovod Družba, ktorý sa nachádza hlboko na ukrajinskom území. Rúra, ktorá k nám z Ruska privádza ropu, tak z jedného dňa na druhý vyschla a Slovensko postavila zoči-voči doteraz nevídanej hrozbe – nedostatku palív.

Naša vláda preto musela zareagovať, ešte 19. februára vyhlásila stav ropnej núdze. Urobila tak aj na žiadosť Slovnaftu, ktorý začal čeliť nepríjemnej skutočnosti. Vinou nedostatku suroviny reálne hrozilo, že slovenské pumpy budú hromadne vyschýnať. Na niektorých z nich dokonca k takému scenáru aj reálne došlo.

Situácia sa upokojila až potom, ako Slovensko poskytlo Slovnaftu ropnú pôžičku zo štátnych hmotných rezerv. Jednoducho povedané, zo štátnych zásobníkov sa do bratislavskej rafinérie prečerpalo 250-tisíc ton ropy. Slovnaft sa tak vyhol okamžitému kolapsu a získal čas na nákup ropy z alternatívnych zdrojov.

Tento objem sa rafinérii, ktorá patrí pod maďarskú skupinu MOL, podarilo vrátiť v prvej polovici apríla. Táto ropa pritom pochádzala z viacerých krajín, ako Saudská Arábia, Nórsko, Líbya či Kazachstan.

Dnes už na Slovensko opäť tečie surovina cez Družbu, napriek tomu sa Slovnaft snaží svoje dodávky diverzifikovať. Okrem tohto prúdu preto využíva aj kapacity ropovodu Adria na juhu Európy. Nakupuje vďaka nemu ropu zo všetkých už spomínaných krajín, ale tiež z Azerbajdžanu.

Stav ropnej núdze vláde rozviazal ruky, vďaka čomu mohla na našich čerpačkách nastaviť pomerne striktné pravidlá. Tie sa týkali predovšetkým nafty. Maximálny limit na jedno natankovanie bol stanovený na 400 eur na jedno vozidlo. Tiež bolo zakázané brať si rezervy a nemysliteľný bol aj export nafty do zahraničia.

Vari najzásadnejšie sa však všetkých dotkli takzvané dvojaké ceny. Jedna cenovka platila pre motoristov so slovenskými evidenčnými číslami, tá druhá pre cudzincov. Platilo pritom, že Slováci tankovali lacnejšie. Toto opatrenie prišlo práve kvôli tomu, čo sa dialo na severe Slovenska.

Lacná nafta k nám vo veľkom lákala Poliakov. A nielen na osobných autách, ale tiež kamionistov. Všetky tieto opatrenia tu s nami ostali v podstate až do začiatku mája. Končili pritom postupne, napríklad 10. apríla bol zrušený zákaz vývozu, 17. apríla zase vypršal zákaz týkajúci sa tankovacích limitov. No a 8. mája sa do minulosti presunuli aj dvojaké ceny.

O postupe sa rozhodne na jeseň

Všetkých obmedzení sme sa teda už zbavili a nateraz nehrozí ani to, že by sa mohla podobná situácia vôbec zopakovať. Napriek tomu stav ropnej núdze naďalej pretrváva. Denník Pravda sa na túto skutočnosť a dôvody opýtal priamo ministerstva hospodárstva.

To nás presmerovalo na Správu štátnych hmotných rezerv, ktorá bola v tejto veci ústredným orgánom a gestorom samotného zákona, ako aj subjektom, ktorý prijímal jednotlivé opatrenia na zmiernenie negatívnej situácie.

„Vzhľadom na pretrvávajúce geopolitické napätie na hlavných exportných trasách ropy, teda Blízky východ a východná Európa, bolo rozhodnuté ponechať stav ropnej núdze v platnosti. Vláde Slovenskej republiky to umožňuje pružne a operatívne reagovať na prípadné ďalšie komplikácie,“ odznelo v zaslanom stanovisku.

Na stole je pritom otázka, dokedy bude takýto stav pretrvávať. „Správa štátnych hmotných rezerv plánuje v druhej polovici septembra zvolať zasadnutie Komisie pre ropnú bezpečnosť. Jedným z hlavných bodov rokovania bude otázka ponechania stavu ropnej núdze, prípadne príprava návrhu na jeho ukončenie,“ stálo ďalej v reakcii.

K návrhu sa podľa inštitúcie budú vyjadrovať všetci členovia komisie – zástupcovia štátnych orgánov, ako aj všetkých relevantných subjektov na trhu s ropou a ropnými výrobkami na území Slovenskej republiky.

Podľa analytika brokerskej spoločnosti XTB Ondreja Greguša však toto rozhodnutie vlády vplyv na ceny palív nemá a mať nebude. „Ide predovšetkým o právny rámec, ktorý umožňuje vláde v prípade problémov so zásobovaním prijímať mimoriadne opatrenia. Núdzový stav preto pohonné hmoty nezdražuje. Vysoké ceny sú dôsledkom tej istej geopolitickej a ponukovej krízy, ktorá viedla k prijímaniu mimoriadnych opatrení,“ uviedol analytik.

„Presný termín ukončenia v súčasnosti stanovený nie je a bude závisieť predovšetkým od ďalšieho vývoja zásobovania ropou a geopolitickej situácie. Podmienky na zrušenie sa pritom oproti začiatku krízy výrazne zlepšili,“ vyjadril sa.

Ale v prípade, že by sa geopolitická situácia vo svete opäť skomplikovala, núdzový stav podľa odborníkov nikto rušiť nebude, naopak, štát ho opätovne využije na zavedenie opatrení podobných tým, ktoré sme tu mali počas jari.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Slovensko
Slovnaft
nafta
geopolitické napätie
Európska komisia

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.