Vysoký policajný funkcionár spochybnil utajenie uznesenia v kauze Rozuzlenie

Ak ide vyšetrovateľ do volieb na kandidátke politickej strany, môže mať problém so zákonom. Policajti majú byť apolitickí.

Minulý týždeň sa prevalilo, že vyšetrovateľ nadobro, a navyše v režime utajenia, stopol vyšetrovanie kauzy Rozuzlenie z éry vojny v polícii, cez ktorú sa stali čurillovci chránenými oznamovateľmi. Išlo o známy prípad podozrenia, že dvaja bývalí šéfovia tajnej služby s ďalšími osobami vytvorili zločineckú skupinu, ktorá mala za cieľ mariť vyšetrovania veľkých korupčných káuz a diskreditovať prácu vyšetrovateľov NAKA.

Situácia okolo tohto verdiktu sa ale zamotáva, vyšetrovateľ mal byť totiž podľa čurillovcov zaujatý. A to nie je všetko. Nadriadený tohto vyšetrovateľa z Úradu boja proti korupcii zasa kritizuje postup, akým uznesenia o zastavení stíhania utajil.

Čo to v praxi znamená? Oznamovatelia – v tomto prípade čurillovci – toto uznesenie nedostanú fyzicky do rúk, ako to bežne býva. „S týmto uznesením sa môžeme oboznámiť iba v chránenom priestore, nemáme nárok na jeho doručenie a nemôžeme si z neho robiť ani výpisky,“ vysvetľoval po rozhodnutí Štefan Mašín, ktorý bol jedným z oznamovateľov.

Pripomeňme, že v tomto prípade boli pôvodne obvinení aj dvaja dnes už bývalí šéfovia SIS Vladimír Pčolinský a Michal Aláč či podnikateľ Peter Košč, známy ako Pán X s údajným veľkým vplyvom v bezpečnostných zložkách štátu. Všetky obvinenia v kauze postupne zrušila generálna prokuratúra ako nezákonné. Vyšetrovanie vo veci stopol ešte v apríli policajt z Úradu boja proti organizovanej kriminalite Ladislav Greguš. Rozruch okolo jeho osoby vyvolal fakt, že sa angažuje v komunálnej politike.

Zaujatý vyšetrovateľ?

Advokát čurillovcov Peter Kubina už pred niekoľkými dňami upozornil, že vyšetrovateľ Greguš je mestským poslancom – teda politikom, ktorý kandidoval s podporou Smeru a SNS. Práve tento fakt považuje za problém Štefan Mašín – bývalý vyšetrovateľ NAKA, ktorý bol v kauze Rozuzlenie jedným z oznamovateľov. Mašín preto podal voči vyšetrovateľovi Gregušovi preto námietku zaujatosti.

V námietke, ktorú majú Aktuality k dispozícii, píše, že ako oznamovateľ upozorňoval aj na čelných predstaviteľov Smeru – no a pripomína, že vyšetrovateľ kandidoval za túto stranu v komunálnych voľbách aj vo voľbách do VÚC.

„Mám teda za to, že ak Ladislav Greguš kandidoval s podporou strán SNS a SMER SSD za komunálneho poslanca dvoch zastupiteľstiev, pričom vo voľbách do jedného bol aj úspešný, existuje medzi ním, hoc sa definuje ako nezávislý kandidát, bližší vzťah s týmito politickými subjektmi, založený na ich podpore v komunálnych voľbách,“ píše v námietke Mašín.

Je preto skeptický, že by taký vyšetrovateľ mohol zostať v kauze Rozuzlenie nezaujatý.

„Je potom nereálne očakávať, že trestné oznámenie, kde sú pomenované politické špičky strany SMER SSD, resp. samotná strana alebo jej sympatizanti, bude objektívne vyšetrované vyšetrovateľom PZ, ktorý v politickom zápase v rámci komunálnych volieb mal deklarovanú pomoc strán SNS, resp. SMER SSD,“ dodáva v podaní Mašín.

Kandidovať áno, za stranu nie

Policajti apriori nemajú zakázané kandidovať do obecných ani regionálnych zastupiteľstiev.

Problém však môže nastať, ak policajt kandiduje s podporou politickej strany. Vyplýva to z metodického usmernenia, ktoré ministerstvo vnútra pripravilo práve v súvislosti s výkonom volebného práva policajtov v komunálnych voľbách ešte v roku 2022.

Personálny odbor sekcie personálnych a sociálnych činností v usmernení píše, že kandidovať možno, buď ako nezávislý kandidát na základe petície od podporovateľov, alebo na kandidátke politickej strany.

Greguš v minulosti na sociálnych sieťach ďakoval SNS, že ho podporila ako nezávislého kandidáta v župných voľbách. Úradníci pripúšťajú aj možnosť, že na kandidátke strany je nestraník, ale nepovažujú to za dobré riešenie.

„Politické strany dávajú priestor aj nestraníckym kandidátom. t. j. kandidát na ich kandidátnej listine nemusí byť súčasne aj členom tejto, pripadne inej strany alebo koalície. Napriek existencii tejto reálnej možnosti sa však dôrazne odporúča využívať výlučne možnosť priamej kandidatúry nezávislého kandidáta s podporou petičnej listiny, ktorá jednoznačne prezentuje nezávislosť a nestraníckosť kandidáta,“ píše sa v ministerskom usmernení.

Policajné prezídium opäť zdôrazňuje, že výkon funkcie poslanca mestského alebo obecného zastupiteľstva nie je nezlučiteľný so službou v Policajnom zbore.

„Zákon takýto súbeh umožňuje a nepovažuje ho za porušenie služobných povinností. V danom prípade vyšetrovateľ kandidoval ako nezávislý kandidát, nie ako člen politickej strany, čo je vnímané ako forma podporujúca jeho nestrannosť. Prípadné pochybnosti o zákonnosti alebo správnosti postupu policajta prislúcha posudzovať výlučne príslušným orgánom alebo súdu. Nie je možné ich nahrádzať nepodloženými domnienkami či mediálnymi interpretáciami,” uviedlo prezídium v reakcii.

Dôvodné podozrenie

V prípade straníckej kandidátky sa totiž policajt podľa úradníkov „vystavuje dôvodnému podozreniu z porušenia zákona o služobnom pomere“. To by mohlo u policajta dokonca viesť k disciplinárnemu konaniu zo strany nadriadených, pretože by tak mohol podporiť konkrétnu politickú stranu. Policajtom však zákon diktuje, že musia byť apolitickí.

„Aktivita kandidátov uvedených na kandidátnej listine politickej strany alebo koalície je aj podporou tejto politickej strany alebo koalície a na druhej strane činnosť politickej strany alebo koalície je vyvíjaná na podporu jej kandidátov,“ uvádza sa priamo v spomínanom usmernení.

Kritika funkcionára

Rozhodnutie policajta Greguša sa stalo terčom kritiky aj pre jeho postup, teda že celé uznesenie o zastavení stíhania utajil. Aktuálne ho verejne kritizuje aj jeden z jeho nadriadených – konkrétne zástupca šéfa celého Úradu boja proti organizovanej kriminalite Peter Brndiar.

Ten na Právnych listoch zverejnil článok s názvom Utajenie uznesenia v prípravnom konaní ako problém spravodlivého procesu. Na jednej strane síce pripúšťa argumentáciu polície, keď utajenie zdôvodnila faktom, že v uznesení sa píše o nasadení odposluchov alebo metódach práce SIS. Utajenie celého uznesenia o zastavení stíhania sa mu ale nepozdáva.

„Neprikláňam sa k názoru, že samotná existencia citlivých alebo utajovaných podkladov automaticky odôvodňuje, aby celé rozhodnutie vo veci samej zostalo uzavreté v utajovanom režime. Utajovanie samotných uznesení považujem z pohľadu spravodlivého procesu za riešenie problematické,“ píše vysoký policajný funkcionár.

Právny štát

Prezídium naposledy argumentovalo, že toto nie je ojedinelý prípad utajenia uznesenia, keďže sa to už raz stalo aj v inej kauze, len tá nebola medializovaná. Aj Brndiar teraz píše o obdobnom prípade, kde si oznamovateľ mohol rozhodnutie preštudovať tiež len na špeciálnom pracovisku.

Rozhodnutie si nemohol odniesť ani z neho vyhotoviť kópiu. Dotyčný tak prišiel o možnosť prebrať vec so svojím právnym zástupcom a aj sťažnosť mohol pripraviť len na mieste, bez použitia elektronických zariadení, internetu či svojich podkladov a za prítomnosti policajta.

„Takýto postup býva odôvodňovaný potrebou ochrany utajovaných skutočností. Otázkou však zostáva, či ide o riešenie zákonné, primerané a zlučiteľné s požiadavkami spravodlivého procesu. Ochrana utajovaných skutočností totiž nemôže slúžiť ako dôvod na obmedzenie samotnej podstaty procesných práv ani na vytvorenie procesného režimu, v ktorom sa výkon opravných prostriedkov stáva iba formálne zachovaným, no fakticky výrazne sťaženým,“ píše policajný funkcionár.

Ešte horšie by podľa neho bolo, keby sa tento postup použil aj v prípade uznesenia o vznesení obvinenia, kde by obvinený v podstate stratil možnosť sa efektívne brániť.

„Právny štát sa totiž neprejavuje len zákonnosťou postupu orgánov verejnej moci, ale aj tým, či je osobe, do ktorej práv sa zasahuje, reálne umožnené s obsahom rozhodnutia disponovať spôsobom, ktorý jej umožní účinne vykonávať právo na obranu,“ uzatvára Brndiar.