Vyššie platy pred voľbami, plot v Tatrách aj spor o Fond na podporu umenia (denný výber)

Bezpečnosť v školách je naďalej citlivou témou.  

Veľká zmena v rozpočte, pred voľbami sa majú zvyšovať platy

Vláda plánuje od 1. júla zvýšiť platy štátnych zamestnancov a pracovníkov vo verejnom záujme o 8,4 percenta. Týkať sa to má policajtov, hasičov, záchranárov, učiteľov aj ďalších zložiek štátu, pričom odborári hovoria o kompromise po troch rokoch bez valorizácie.

Pôvodne odbory žiadali desaťpercentné zvýšenie a štát navrhoval len 4,2 percenta, pričom v schválenom návrhu rozpočtu bola pri valorizácii dokonca nula. Zmena má prísť cez pozmeňujúci návrh, ktorý má zabezpečiť aj finančné krytie, pričom minister financií Ladislav Kamenický odhadol náklady na 330 miliónov eur.

Osobitne sa rieši situácia policajtov, ktorým minister vnútra Matúš Šutaj Eštok sľubuje od januára aj vyšší rizikový príplatok vo výške 150 eur mesačne. Odborári však upozorňujú, že zvýšenie prichádza neskoro a po dlhom období stagnácie ho mnohí vnímajú len ako čiastočnú nápravu.

Viac informácií nájdete tu:

Prieskum NMS: Smer doťahuje na PS, polovica štátu volá po predčasných voľbách. Kto by dnes dokázal zložiť vládu?

Októbrový model agentúry NMS ukázal veľmi tesný súboj medzi Progresívnym Slovenskom a Smerom-SD. PS by získalo 19,5 percenta hlasov, Smer 17,8 percenta a tretie miesto by obsadila Republika so 14,2 percenta.

Do parlamentu by sa podľa modelu dostali ešte ďalšie štyri subjekty, no zostavenie väčšiny by bolo mimoriadne komplikované. Ani blok okolo Smeru, ani potenciálne opozičné zoskupenie by samy osebe nedosiahli potrebných 76 mandátov, čo by znamenalo zložité a dlhé povolebné rokovania.

Výrazným zistením prieskumu je aj postoj verejnosti k predčasným voľbám, ktoré by podporila presne polovica populácie. Podľa analytika Mikuláša Hanesa je pozoruhodné, že skoršie voľby nechce len opozícia, ale aj viac ako štvrtina voličov súčasných koaličných strán.

Viac informácií nájdete tu:

Dva svety v Tatrách: Kým turisti opravujú chodníky, TANAP stavia pri chatách politikov plot za 400-tisíc

V Tatrách vzniká ostrý kontrast medzi dobrovoľníckou obnovou turistickej infraštruktúry a drahou investíciou štátu do oplotenia v Tatranskej Javorine. Kým turisti a dobrovoľníci opravujú chodník na Kriváň svojpomocne, Správa TANAP-u rozbehla stavbu plota za viac než 411-tisíc eur.

Projekt zahŕňa nielen stovky metrov oplotenia, ale aj elektrické brány, elektroinštaláciu, optické káble, multimediálny panel či kamenné a drevené obklady. Rozsah a vybavenie stavby vyvolávajú otázky, či ide skutočne o opatrenie na ochranu prírody, alebo skôr o uzavretie priestoru pri objektoch využívaných politikmi.

Plot vyrastá v blízkosti Loveckého zámočku Hohenlohe a rekreačného zariadenia Národnej rady, pričom verejnosť mala doteraz do tejto lokality voľný prístup. Kritiku posilňuje aj to, že oslovené inštitúcie na otázky o dôvodoch výstavby a opodstatnenosti investície neodpovedali.

Viac informácií nájdete tu:

Eurofondy, exekútori a oligarcha Bödör v revíri. Čo sa stalo s projektmi agrobaróna Ďuricu

Investigatívne centrum Jána Kuciaka zmapovalo osud projektov okolo podnikateľa Róberta Ďuricu, ktoré mali s pomocou eurofondov vybudovať celý reťazec výroby a predaja mäsa. Z pôvodných plánov však podľa zistení prakticky nič nezostalo a viaceré firmy sa medzitým dostali do dlhov, exekúcií a majetkových presunov.

Päť prepojených firiem získalo schválené dotácie za viac než šesť miliónov eur, reálne im však bolo vyplatených 2,7 milióna. Niektoré časti projektov, vrátane bitúnka, boli zrušené a neskôr sa majetok aj zmluvy presúvali na ďalšie subjekty, čo vyvoláva podozrenia, či sa tak neobchádzali pravidlá udržateľnosti projektov.

Príbeh komplikujú aj prevody zadlžených spoločností na americké firmy, väzby na české fondy a prepojenia na osoby spájané s Norbertom Bödörom. Otázky zostávajú aj pri postupe PPA a ministerstva pôdohospodárstva, ktoré na viaceré podnety a pochybnosti neodpovedali.

Viac informácií nájdete tu:

Kto rekordne zadlžil Slovensko? Dva grafy, ktoré ukazujú príčiny rozpočtových problémov

Analýza vývoja verejných financií ukazuje, že dnešné problémy Slovenska s dlhom majú korene už vo finančnej kríze a následných otrasoch v eurozóne. Práve vtedy dlh vyskočil z 28,6 percenta HDP na 54,6 percenta HDP, čo viedlo aj k prijatiu ústavnej dlhovej brzdy.

Problémom však nebola len kríza samotná, ale aj to, že v rokoch hospodárskeho rastu sa dlh výraznejšie neznižoval. Medzi rokmi 2014 až 2019 klesol len o 6,6 percentuálneho bodu, takže Slovensko vstupovalo do pandémie vo výrazne horšej kondícii než susedné krajiny, najmä Česko.

V posledných rokoch situáciu zhoršujú vysoké deficity a rastúce úroky z dlhu. Kým v roku 2024 stála obsluha dlhu necelých 1,2 miliardy eur, tento rok sú to už dve miliardy a budúci rok takmer 2,5 miliardy eur, čo predstavuje rastúci tlak na štátny rozpočet.

Viac informácií nájdete tu:

Uniknuté výroky hovorkyne Šimkovičovej, tajné hlasovanie a súkromné video: Ako rezort kultúry uťahuje slučku okolo FPU

Fond na podporu umenia sa po sérii sporov a personálnych zásahov dostal do ďalšieho konfliktu. Pozornosť vzbudilo rokovanie rady fondu, z ktorého najprv nebol zverejnený záznam, pričom podľa zdrojov mali na stretnutí zaznieť sporné výroky hovorkyne ministerky kultúry Petry Demkovej.

Na zasadnutí najprv neprešiel návrh, aby sa predsedom rady stal Milan Sedláček, no pri ďalšom hlasovaní už bol zvolený verejne a s výrazne väčšou podporou. Atmosféru ešte viac vyhrotili skoršie odvolania dvoch členov rady, ktorí tvrdia, že prišli o funkcie preto, lebo nechceli podporiť Františka Kornaja na post riaditeľa fondu.

Celú situáciu dopĺňajú staršie kauzy vrátane podozrení z odpočúvania zamestnancov a politických zásahov do chodu fondu. Ministerka Martina Šimkovičová navyše otvorene hovorí aj o možnosti úplného zrušenia FPU a hľadania iného modelu financovania kultúry.

Viac informácií nájdete tu:

„Jedného žiaka sa vyslovene bojím.“ Po tragédii v Staškove učitelia opisujú, s akým pocitom idú do tried

Po tragédii v Staškove viacerí učitelia otvorene hovoria o strachu, s ktorým vstupujú do tried. Niektorí opisujú konkrétne prípady žiakov, pri ktorých vnímajú fascináciu násilím či znepokojivé postoje, no zároveň majú pocit, že školy nie vždy dokážu reagovať dostatočne rýchlo a účinne.

Časť pedagógov však zároveň tvrdí, že v školách, kde funguje dôvera, prevencia a pravidelné hlásenie rizikového správania, sa cítia bezpečnejšie. Polícia potvrdzuje, že po útoku školy častejšie nahlasujú incidenty a vo väčšine prípadov ide o osoby mladšie ako 15 rokov.

Odborníci upozorňujú, že technické riešenia ako kamery samy osebe nestačia. Za dôležitejšie považujú prevenciu, spoluprácu škôl, rodín, psychológov a polície, lepšie zdieľanie informácií a systém včasného zachytávania radikalizácie či násilných tendencií u mladých ľudí.

Viac informácií nájdete tu: