Vyštudoval architektúru, podniká a aktívne športuje. Teraz chce viesť Karlovu Ves: Nestačí plánovať, projekty treba aj realizovať

Karlova Ves stojí podľa Reného Valenta pred dôležitým obdobím, ktoré rozhodne o jej ďalšom smerovaní.  

Karlova Ves patrí medzi najväčšie bratislavské mestské časti. Ako ju dnes vnímate z pohľadu človeka, ktorý tu dlhodobo žije?

V Karlovej Vsi žijem takmer celý život. Vyrastal som na Dlhých dieloch a dnes bývam na Riviére. Vnímam ju ako mestskú časť s obrovským potenciálom vďaka jedinečnej polohe medzi lesmi a Dunajom, kvalitným školám a aktívnej komunite.

Zároveň však v posledných rokoch podľa mňa nevyužíva svoj potenciál naplno, najmä v oblasti parkovania, verejných priestorov či získavania externých zdrojov. Práve tam vidím priestor na konkrétne riešenia a väčší posun dopredu.

Vo vašom životopise sa objavuje šport, podnikanie aj architektúra. Ktorá z týchto skúseností vás najviac ovplyvnila?

Ovplyvnili ma všetky tri oblasti, pretože sa prirodzene dopĺňajú. K športu ma priviedol Karloveský športový klub a môj učiteľ Miroslav Tkáč, ktorý vo mne prebudil vzťah k cyklistike. Šport ma naučil disciplíne, vytrvalosti a schopnosti nevzdávať sa.

Podnikanie ma naučilo zodpovednosti a efektívnemu hospodáreniu a architektúra mi pomohla pozerať sa na verejný priestor koncepčne a v súvislostiach. Dnes z tejto kombinácie čerpám pri svojom prístupe k riešeniam.

Projekt Behame.sk funguje už viac než desaťročie. Čo stálo za jeho vznikom a ako sa z pôvodného nápadu stal jeden z najväčších bežeckých portálov na Slovensku?

Projekt Behame.sk vznikol ešte počas môjho prvého ročníka na vysokej škole ako jednoduchý e-shop. Veľmi rýchlo sme však pochopili, že ľudia nehľadajú len produkty, ale najmä komunitu, preto sme sa postupne pretransformovali na komplexný bežecký portál.

Pre mňa osobne to bola najlepšia škola marketingu, manažmentu a najmä komunikácie. Naučil som sa, ako vybudovať projekt od nuly, dlhodobo ho rozvíjať a spájať ľudí okolo spoločnej témy. Práve tieto skúsenosti chcem využiť aj v samospráve, ktorá by mala vedieť komunikovať, počúvať a prepájať komunity.

Dnes často hovoríte o rozvoji verejného priestoru a fungovaní samospráv. Čo vás priviedlo práve k tejto oblasti?

K tejto oblasti ma priviedlo štúdium architektúry a dizajnu, počas ktorého som sa na mesto začal pozerať inými očami. Zaujímalo ma, prečo niektoré verejné priestory prirodzene žijú a iné zostávajú nevyužité.

Praktický pohľad na fungovanie samospráv som získal počas práce na ministerstve dopravy, kde sme pomáhali mestám a obciam pripravovať projekty a získavať financovanie z európskych zdrojov. Práve tam som si uvedomil, aký veľký význam má kvalitná príprava projektov a schopnosť posúvať ich od plánov k realizácii.

Mestské časti sa často sťažujú práve na nedostatok financií. Je problém naozaj v peniazoch, alebo skôr v schopnosti pripravovať projekty?

Nedostatok financií je realita, s ktorou zápasia všetky samosprávy. Rovnako dôležitá je však schopnosť pripraviť kvalitné projekty a aktívne sa uchádzať o externé zdroje.

Z mojej skúsenosti často nejde o nedostatok príležitostí, ale skôr o to, že projekty nie sú pripravené včas alebo v potrebnej kvalite. Potom sa prirodzene stáva, že mestská časť nedokáže využiť dostupné dotačné výzvy naplno.

Aj v Karlovej Vsi vidím priestor na zlepšenie v tejto oblasti. Ak chceme zlepšovať verejné priestory či infraštruktúru, potrebujeme mať pripravené projekty a jasný systém práce s nimi.

Foto: archív RV

Rene Valent Valent so svojimi najbližšími spolupracovníkmi. Zľava: stranícky kolega Karol Prukner, právnička Renáta Klamová a právnička Renée Kolandrová.

Hovoríte o lepšom získavaní externých zdrojov. Máte konkrétny príklad projektu, ktorý Karlova Ves podľa vás premárnila?

Áno, takých príkladov je viacero, najmä v oblasti cyklodopravy. Ako príklad môžem uviesť úsek chodníka od Segnerovej ulice k Spojenej škole Tilgnerova. Nedávno prešiel čiastočnou opravou, no pri lepšej projektovej príprave sa mohol riešiť celý súvislý úsek v dĺžke približne 1,4 kilometra. Z externých zdrojov tak mohol vzniknúť kvalitný a bezpečný priestor pre chodcov aj cyklistov, nielen lokálna úprava.

Podobná situácia je aj na trase od Mosta Lanfranconi smerom k Líščiemu údoliu, kde je infraštruktúra dlhodobo v zlom stave. Aj tu existovali možnosti pripraviť komplexnejšie riešenia, prípadne aspoň postupné rekonštrukcie jednotlivých úsekov.

Cyklotrasa na Vajanského nábreží rozdelila odbornú aj laickú verejnosť. Ako hodnotíte tento projekt s odstupom času?

Cyklotrasa na Vajanského nábreží ukázala, aké náročné je hľadať rovnováhu medzi rôznymi potrebami v meste. Oceňujem snahu rozvíjať cyklistickú infraštruktúru, pretože bezpečný pohyb cyklistov považujem za dôležitý.

Zároveň si však myslím, že zvolené riešenie prinieslo viacero otáznikov, najmä z pohľadu celkového fungovania priestoru, dopravy a prijatia zo strany verejnosti. Osobne by som sa prikláňal k alternatívam, ktoré viac využívajú existujúci priestor mimo hlavného dopravného ťahu, napríklad v okolí Fajnorovho nábrežia, kde je potenciál pre bezpečnejšie riešenie bez výrazných zásahov do dopravy.

Pri debatách o cyklodoprave sa často odvolávame na zahraničné vzory. Do akej miery sú podľa vás porovnania s Holandskom vôbec relevantné?

Porovnania s Holandskom môžu byť inšpiratívne, ale treba k nim pristupovať opatrne. Každé mesto má iné podmienky, či už z pohľadu dopravy, priestoru alebo správania obyvateľov.

Mal som možnosť diskutovať s odborníkmi na cyklistickú infraštruktúru zo zahraničia, ktorí upozorňujú na dôležitý faktor intenzity dopravy. Výraznejšie a oddelené cyklistické riešenia sa zvyčajne zavádzajú tam, kde už existuje stabilný dopyt, približne na úrovni okolo 1 600 cyklistov denne v jednom smere. Až v takom prípade má samostatná infraštruktúra plnohodnotné opodstatnenie.

Z tohto pohľadu je dôležité nepreberať zahraničné riešenia mechanicky, ale skôr ich chápať cez princípy. Najskôr treba vyhodnotiť miestne podmienky a až potom zvoliť vhodný typ riešenia.

Aj pri Vajanského nábreží podľa mňa chýbala širšia odborná diskusia o tom, aké riešenie je pre dané miesto najvhodnejšie.

Aký je dnes podľa vás stav športovej infraštruktúry v Karlovej Vsi a kde vidíte najväčšie rezervy?

Športová infraštruktúra v Karlovej Vsi je podľa mňa v pomerne dobrom stave, ale vždy je priestor na jej ďalší rozvoj. Z pohľadu budúcnosti stojí za diskusiu areál IUVENTA, kde vidím priestor na postupnú modernizáciu v spolupráci so štátom a príslušnými inštitúciami, ktoré tento areál spravujú.

Karlova Ves má športovú históriu aj v netradičných formách pohybu, napríklad bývalé zjazdové trate na Dlhých dieloch, čo ukazuje, že územie má v tomto smere potenciál. Nedávno som si všimol aj hokejbalové ihrisko na Levárskej ulici, ktoré je verejne prístupné, ale pôsobí, že by si zaslúžilo obnovu a modernizáciu.

Do budúcna by som podporil aj vznik športovísk, ktoré budú využiteľné pre rôzne vekové skupiny a viacero športov.

V diskusiách o Karlovej Vsi dominujú doprava a parkovanie. Sú podľa vás kultúra a komunitný život podceňovanými témami?

Témy dopravy a parkovania sú prirodzené, pretože ide o každodenné problémy obyvateľov. Súhlasím, že menej pozornosti sa venuje kultúre a komunitnému životu, ktoré pritom výrazne formujú kvalitu života v mestskej časti.

Botanická záhrada či Vodárenské múzeum by napríklad mohli byť viac prepojené s komunitným životom a lokálnymi podujatiami. Rovnako vidím priestor na väčšie využitie verejných priestranstiev pre kultúrne a susedské aktivity.

Cieľom by malo byť priniesť viac menších, pravidelných podujatí bližšie k ľuďom, aby sa kultúra nestala výlučne záležitosťou centra mesta. Dôležité je pritom zapojiť miestne komunity, školy aj lokálnych tvorcov.

Prečo ste sa rozhodli vstúpiť do komunálnej politiky práve teraz?

Pretože vnímam, že Karlova Ves stojí pred obdobím, v ktorom sa bude rozhodovať o jej ďalšom smerovaní. Ako človek, ktorý tu žije takmer celý život, vidím viacero tém, o ktorých sa hovorí už roky, no ich riešenie sa posúva len pomaly.

Chcem, aby sa viac projektov dostalo od plánov k realizácii a aby sa rozvoj mestskej časti opieral o konkrétne výsledky.

Ktoré problémy by mala Karlova Ves riešiť prednostne a prečo sa ich podľa vás nedarí posúvať dopredu?

Ak mám pomenovať hlavné výzvy Karlovej Vsi, určite je to parkovanie, najmä na Dlhých dieloch. Druhou témou je stav verejných priestorov, napríklad Jurigovho námestia, ktoré by mohlo lepšie plniť svoju funkciu ako prirodzené centrum lokality. Treťou oblasťou je údržba verejných priestorov, zelene a bezpečný pohyb vo vnútroblokoch.

Myslím si, že tieto témy sa posúvajú pomaly najmä preto, že si vyžadujú dlhodobú prípravu a koordináciu viacerých partnerov. Výsledkom potom býva, že sa projekty riešia po častiach alebo sa ich realizácia opakovane odkladá.

O budúcnosti Jurigovho námestia sa hovorí roky. Prečo sa podľa vás ani po dlhom čase nepodarilo dosiahnuť výraznejší posun?

Jurigovo námestie je ukážkou projektu, ktorý je technicky aj vlastnícky veľmi komplexný. Ide o rozsiahlu pochôdznu konštrukciu nad garážami, kde sa roky neriešili zásadné technické otázky, najmä stav hydroizolácie a nosnej konštrukcie.

Bez vyriešenia týchto problémov nemá zmysel robiť len povrchové úpravy. Za kľúčové preto považujem dôkladné zhodnotenie technického stavu a nastavenie jasného postupu. Rovnako dôležitá je koordinácia medzi mestskou časťou, hlavným mestom a vlastníkmi objektu.

Až na základe týchto dát sa dá projekt rozdeliť do etáp tak, aby sa postupne prešlo od bezpečnostných a statických zásahov až po finálnu podobu verejného priestoru. Paralelne s tým musí prebehnúť aj diskusia s obyvateľmi o tom, ako má námestie v budúcnosti fungovať.

Foto: archív RV

Rene Valent Na Jurigovom námestí sa podľa Valenta roky neriešili zásadné technické otázky.

Zrušenie zastávky pri Jurigovom námestí rozdelilo obyvateľov. Je podľa vás tento spor symbolom širšieho problému dostupnosti služieb pre seniorov?

Zrušenie zastávky pri Jurigovom námestí ukázalo, ako citlivé sú zásahy do dopravnej obslužnosti územia, najmä pokiaľ ide o starších obyvateľov. Karlova Ves je navyše mestská časť, ktorá prirodzene starne, a preto je dôležité pri dopravných riešeniach viac zohľadňovať aj mobilitu seniorov a ľudí s obmedzenou pohyblivosťou. Práve preto považujem za dôležité hľadať v spolupráci s hlavným mestom a Dopravným podnikom také riešenia, ktoré zachovajú primeranú dostupnosť služieb v tejto lokalite.

Čistota verejných priestorov patrí medzi najčastejšie témy v sťažnostiach obyvateľov. Prečo sa podľa vás tento problém opakovane vracia?

Podľa mňa sa tento problém vracia najmä preto, že údržba verejných priestorov nie je vždy nastavená systematicky a dostatočne predvídateľne. Často sa rieši až v momente, keď sa problém výrazne prejaví, namiesto toho, aby sa mu predchádzalo pravidelnou a koordinovanou údržbou. Priestor vidím aj na lepšiu komunikáciu s obyvateľmi, ktorí často najlepšie vedia upozorniť na problémové miesta vo svojom okolí. Práve kombinácia pravidelnej údržby a rýchlej reakcie na podnety môže podľa mňa priniesť citeľné zlepšenie.

Ďalší problém je parkovanie, ktoré je dlhodobo najcitlivejšou témou v Karlovej Vsi. Prečo sa podľa vás napriek viacerým plánom nepodarilo situáciu výraznejšie zlepšiť?

Parkovanie je v Karlovej Vsi dlhodobo citlivá téma a napriek viacerým plánom sa situáciu nepodarilo výraznejšie zlepšiť najmä preto, že ide o veľmi komplexný problém, ktorý si vyžaduje koordináciu mestskej časti, hlavného mesta aj nastavenia pravidiel regulácie dopravy.

Do budúcna bude dôležité, aby sa podobné opatrenia riešili koordinovane a s dôrazom na fungujúci celok. V tomto kontexte bude určite dôležité sledovať aj pripravované zavedenie systému PAAS, najmä jeho prvú etapu, a v prípade potreby ho priebežne vyhodnocovať a pripomienkovať tak, aby čo najlepšie zohľadnil špecifiká Karlovej Vsi, napríklad z pohľadu návštevníckych hodín či dostupnosti parkovania v jednotlivých časových pásmach.

Prečo by mali voliči veriť, že práve vám sa podarí vyriešiť problémy, ktoré sa nepodarilo vyriešiť vašim predchodcom?

Voliči ma môžu hodnotiť najmä podľa mojej praxe. Dlhodobo sa venujem príprave projektov a práci s verejnými investíciami, najskôr na Úrade podpredsedu vlády pre informatizáciu a investície, neskôr na Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky a následne aj na Ministerstve dopravy SR. Táto skúsenosť ma naučila, ako pripravovať reálne projekty a zabezpečiť pre ne financovanie.

Netvrdím, že všetky problémy sa dajú vyriešiť zo dňa na deň. Verím však, že Karlova Ves potrebuje viac dôrazu na prípravu projektov, výsledky a schopnosť dotiahnuť veci do konca.