Vyzeralo to na dážď, nepadla ani kvapka. Klimatológ Faško vysvetľuje nezvyčajný jav nad Slovenskom

Leto prinieslo nielen rekordné teploty vzduchu, ale aj extrémne prehriatie zeme. Výkyvy môže priniesť aj jeseň. V prognózach sa už teraz objavujú tlakové níže, ktoré naznačujú výdatné zrážky. Hrozia povodne ako pred dvoma rokmi? V rozhovore odpovedal klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Pavol Faško.  

Klimatológ Faško v rozhovore hovorí:

• v čom bolo leto 2026 extrémne,

• čo spôsobilo, že sa pôda vyhriala na takmer 50 stupňov,

• ako spätne preverujú nameraný teplotný rekord,

• prečo napriek tmavej oblohe nezapršalo,

• či je ako klimatológ skeptický alebo optimistický,

• ako bude vyzerať jeseň a či hrozí scenár z roku 2024.

Váš kolega začal piatkovú tlačovku slovami, že máme za sebou extrémne leto. V čom bolo extrémne?

Extrémne bolo v niekoľkých rovinách. Všetko sa začalo v druhej polovici júna, keď boli zaznamenané veľmi vysoké hodnoty teploty vzduchu, ktoré sú neštandardné pre prvý letný mesiac. Bolo to obdobie, ktoré bolo tesne po letnom slnovrate, čo znamená veľmi dlhý deň a predpoklady pre dlhé trvanie slnečného svitu. K tomu bolo málo oblačnosti a ešte k nám prúdil horúci vzduch. Spojilo sa niekoľko faktorov, ktoré vyústili na konci júna a na začiatku júla do rekordných hodnôt teploty vzduchu pre toto ročné obdobie. Po júlovej prestávke sa vrátila ďalšia vlna horúčav na konci júla a v prvej polovici augusta. Zvláštnosťou bolo, že tieto vlny horúčav neboli iba výrazné, ale aj dlho trvali.

Čo bola ďalšia rovina?

Ďalšia rovina je, že to bolo podporené tým, že bolo veľmi sucho, ktoré bolo spôsobené tým, že od decembra 2025 je u nás pravidelne zaznamenávané podpriemerné množstvo zrážok. To potom spôsobilo, že ten suchý zemský povrch v obdobiach, keď k nám prúdil horúci vzduch a bolo málo oblačnosti, sa mohol veľmi, doslova až ideálne prehrievať. Ak by bol vlhký, tak by prebiehal v tých teplotných podmienkach výpar, a ten sa prejavuje ochladzujúcim efektom v prírodnom prostredí. Toto v tohtoročnom lete nezabralo. Potom sme zaznamenali údaje o teplote povrchovej vrstvy pôdy v dvoch centimetroch – tie boli priam alarmujúce. Bolo to takmer 50 stupňov Celzia v tom období tesne po letnom slnovrate. Súviselo to s tým, že slnko bolo vysoko nad obzorom, pretože bolo tesne po slnovrate, bol dlhý deň a sucho. To prehrievalo zemský povrch až k extrémnym hodnotám.

Ako tieto extrémy pocítili živé organizmy, vrátane stromov?

Ak by sme to hodnotili z pohľadu vplyvu na vegetáciu, človeka a zvieratá, tak ľudia to pocítili veľmi bezprostredne. To leto bolo mimoriadne až extrémne, ale malo vplyv aj na rastliny, čo sa odrazilo na úrode. Veľmi nápadné to začalo byť v druhej polovici leta, keď sme sa pozerali na stromy, ktoré začali mať hnedé listy. Zažili sme niečo, s čím nemáme my, v strednej Európe, skúsenosti. Je to spôsobené tým, že tu sa v štandardných klimatických podmienkach majú pravidelne vyskytovať zrážky. Ak je aj teplo, tak zrážky ten otepľujúci efekt brzdia. Teraz to neprebiehalo a rastliny potom na to takto reagovali. Povedal by som, že niektoré stromy to asi neprežili. Do takej miery sa zbavovali listov, lebo boli v šetriacom režime, čo môže spôsobiť, že strom neprežil situáciu.

Kolegyňa spomínala, že sa to prejavilo v hydrologických charakteristikách. Znova sa potvrdilo to, že zdroje vody u nás nie sú nevyčerpateľné aj keď sme možno mali pred niekoľkými desiatkami rokov tento pocit. Teraz sa ukázalo, že tieto zdroje majú svoje limity.

V pôde ste namerali takmer 50 stupňov Celzia. Zaznamenali ste takéto hodnoty aj v minulosti?

Bolo to v hĺbke dvoch centimetrov a išlo o rekordné hodnoty. Keď sa zamyslíme nad tým, v akých podmienkach to bolo zaznamenané, z toho vyplýva, že by to mala byť rekordná hodnota. Tam tie údaje nie sú také staré, ako napríklad zrážky, pretože tie máme vyhodnotené od konca 19. storočia. História meraní pôdnych teplôt je kratšia. Rekordná hodnota vyplynula aj z toho, že vlna horúčav prišla v čase po letnom slnovrate. V súvislosti s výškou slnka nad obzorom a s dopadom slnečných lúčov na zemský povrch to napríklad nebolo v auguste, pretože v auguste už slnko nie je tak vysoko nad obzorom ako tesne po letnom slnovrate, a zároveň je aj deň kratší. Tieto geografické faktory určite zabrali.

Vaši kolegovia spomínali, že údaj o teplotnom rekorde v hodnote 42,2 stupňa Celzia, ktorý namerali v Dolných Plachtinciach sa ešte preveruje. Ako sa spätne dá overiť nameraná teplota?

Hodnotíme prostredie, v ktorom bola hodnota nameraná. Priamo tú meteorologickú stanicu, ako je situovaná, pretože poloha meteorologickej stanice je dosť dôležitá. Či tam nie sú nejaké externé vplyvy v jej okolí. V Dolných Plachtinciach je štandardná meteorologická stanica s maximálnym možným programom pozorovania a merania. Napríklad 21. júla 2022 na tejto stanici zaznamenali 40 stupňov Celzia. V roku 2022 tie podmienky neboli až také nepriaznivé ako teraz v roku 2026. Celkom logicky teraz tá hodnota teploty vzduchu, ktorá bola dosiahnutá, bola ešte vyššia.

Aj keď sa hovorí o nedostatku zrážok, počas leta sa obloha viackrát „zatiahla“ tak, ako pred dažďom, no nepadla ani kvapka. A ak áno, tak napríklad v okolí Bratislavy to bol dážď, ktorý trval do piatich minút a to bolo všetko. Prečo obloha takto vizuálne klamala?

Suché prostredie nebolo žičlivé pre zrážkotvorné procesy, pretože k tomu, aby sa vytvárali zrážky (okrem ďalších podmienok, ktoré musia byť splnené), je dôležité aj dostatočné množstvo vlhkosti vo vzduchu a vôbec v prírodnom prostredí. A toto teraz chýbalo. Mnohé situácie, ktoré by vyústili v minulosti do padania zrážok, teraz takto neskončili. Až výraznejšie poveternostné fronty sa prejavili aj zrážkami, ale znova tých zrážok na poveternostných frontoch u nás bolo menej ako napríklad v oblastiach západne od Slovenska. V Českej republike alebo v Rakúsku pri tých frontoch, ktoré prichádzali od juhozápadu alebo západu padalo viac zrážok. Keď sa oblaky súvisiace s frontami dostávali nad územie Slovenska, tak oblačnosť sa niekedy rozpadávala. To sa stalo nielen v lete, ale sa to deje stále ešte aj teraz v septembri. V konečnom dôsledku aj pri tom poslednom príklade zo štvrtka. Zrážky, ktoré padali v Rakúsku a v Česku, boli oveľa výdatnejšie ako tie na Slovensku. Aj u nás spadlo najviac zrážok pri tom poslednom prípade na Záhorí. Teda v tých najzápadnejších oblastiach krajiny, alebo potom na krajnom severozápade Slovenska. Smerom na východ potom tie zrážky už chýbali.

Foto:
Robert Huttner
Robert Hüttner
Klimatológ SHMÚ Pavol Faško.

Odborníci, vrátane vás, upozorňujú na to, že sa máme pripraviť na nasledujúce letné sezóny, ktoré nemusia byť ani tak o teplotných rekordoch, ale o intenzívnejších vlnách horúčav. Je to ešte zvrátiteľné? Ste ako klimatológ v tomto smere skôr skeptický alebo optimistický?

Som skeptický. Dynamika alebo rýchlosť prejavov počasia v tomto zmysle, najmä v tom období posledných necelých 15 rokov, je veľmi výrazná. Je to systémová záležitosť, pretože sa to nedeje len v strednej Európe alebo na Slovensku, ale je to aj inde vo svete. Klimatický systém tvorí veľmi veľa rôznych väzieb medzi podsystémami tohto systému. Keď sa tieto väzby narušujú, tak nie je také jednoduché potom dosiahnuť ten pôvodný stav, ktorý sme tu mali napríklad pred 50 rokmi. V tomto zmysle som teda skeptický.

Keď som sa zhovárala s vaším kolegom meteorológom, tak očakával, že teploty vzduchu dosiahnu počas víkendu nad 28 stupňov Celzia. Leto nám akoby „ukrojí“ z jesene. Ako bude teda z pohľadu klimatológa vyzerať tohtoročná jeseň?

Mohla by byť s výraznými výkyvmi, určite pokiaľ ide o charakteristiky teploty vzduchu. To už aj teraz vnímame v dennom režime, keď sledujeme rozdiely medzi minimálnou a maximálnou dennou teplotou vzduchu. Potom aj v ďalšom období budeme zaznamenávať teplotné výkyvy. Sám som zvedavý, ako sa to vyvinie v prípade zrážok. Ak sledujete poveternostnú situáciu, tak v oblasti Stredozemného mora sa aktivizujú tlakové níže, dokonca do takej miery, že sa v prognóznych modeloch objavujú na konci septembra a na začiatku októbra – možno to budú medikány v oblasti centrálneho Stredomoria. Všeobecne, tlakové níže, ktoré sa tvoria v oblasti Stredozemného alebo Jadranského mora, niekedy smerujú aj do oblastí, kde sa nachádza Slovensko. Ak by takáto tlaková níž k nám prišla, mohla by spôsobiť veľmi výdatné zrážky. Takže možno, pretože to je ešte viac týždňov do konca jesene, sa toto stane, a že po tom všetkom, čo sme tu mali teraz v takom tom dlhom viacmesačnom období príde aj obdobie, kedy začne viac pršať. V priebehu jesene by sa to mohlo stať.

Hrozí nám teda scenár ako v septembri 2024, keď sme mali na Záhorí povodne?

Nechcel by som, aby to tak bolo, ale môže sa to stať. Môže sa to stať, pretože tlakové níže v závislosti od toho, akú majú svoju dráhu postupu, môžu zasiahnuť aj niektorú časť Slovenska. Samozrejme, môže to byť v závislosti od toho, kam smeruje tá tlaková níž. Môže to byť aj západne od nás, ale môže to byť aj od nás smerom na východ. Zasiahnuté môžu byť aj štáty, ktoré sú na západnom Balkáne alebo Ukrajina, alebo južné a juhovýchodné Poľsko.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
SHMÚ
predpoveď počasia
Pavol Faško

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.