Washington chce prekresliť bezpečnostnú mapu Európy. Kyjev pred rokovaniami stanovil Moskve červenú čiaru

Spojené štáty pred trojstrannými rokovaniami v Abú Zabí predstavili plán, ktorý sa netýka len vojny na Ukrajine, ale aj bezpečnosti celej Európy. Kyjev do Emirátov ide s vlastným programom. Chce zastaviť boje na súčasnej línii frontu bez územných ústupkov a postupne zavádzať prímeria v jednotlivých odvetviach. Zelenskyj dúfa, že rokovania otvoria cestu k stretnutiu lídrov.  

Americko-rusko-ukrajinské rokovania na pracovnej úrovni sa uskutočnia budúci pondelok a utorok v hlavnom meste Spojených arabských emirátov. Budú to prvé trojstranné rozhovory po takmer deviatich mesiacoch. Začiatkom roka sa delegácie stretli dvakrát v Abú Zabí a raz v Ženeve, potom proces podľa portálu Kyiv Post zabrzdila vojna s Iránom. Za USA budú rokovať osobitný vyslanec Steve Witkoff a zať prezidenta Donalda Trumpa Jared Kushner. Ruskú delegáciu podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova opäť povedie Putinov poradca Vladimir Medinskij. Podľa Witkoffa sa bude hovoriť o povojnových bezpečnostných dohodách, deeskalácii, humanitárnych opatreniach a ukončení vojny.

Päť cieľov pre Európu

Kushner v noci na piatok na sieti X opísal, ako si Washington predstavuje budúce bezpečnostné usporiadanie Európy. Nadviazal tak na Trumpa. Ten vo štvrtok po stretnutí s osobitným vyslancom Kremľa Kirillom Dmitrijevom v Bielom dome vyhlásil, že USA pripravujú „veľkú dohodu“, ktorá by sa mohla týkať celej Európy, nielen Ukrajiny. Peskov sa k tomu v piatok podľa agentúry TASS nechcel vyjadriť. Povedal, že podrobnosti nepozná.

Kushner pripomenul, že Európa a Rusko už vyše 30 rokov hľadajú udržateľný bezpečnostný rámec. Bráni tomu podľa neho dlhodobá vzájomná nedôvera, protichodné záujmy a teraz aj následky ruskej invázie na Ukrajinu. Cieľom USA je podľa neho dohoda, ktorá by riešila obavy všetkých strán, znížila riziko budúceho konfliktu a priniesla stabilnejšie prostredie.

„Zaoberáme sa piatimi hlavnými cieľmi: trvalými bezpečnostnými konzultáciami, spoľahlivou krízovou komunikáciou, väčšou vojenskou transparentnosťou, recipročnými opatreniami na zníženie rizika eskalácie a udržateľným rámcom pre dlhodobú bezpečnosť a stabilitu Európy,“ napísal.

NATO má zostať pilierom

Dohoda by podľa Kushnera musela v plnej miere rešpektovať suverenitu, územnú celistvosť a samostatné rozhodovanie jednotlivých štátov. „Žiadna krajina nebude môcť vetovať suverénne rozhodnutia inej krajiny,“ zdôraznil. Každý štát si podľa neho ponechá právo rozhodovať o svojej bezpečnosti a spojenectvách.

„NATO zostane kľúčovým prvkom európskej kolektívnej obrany a táto iniciatíva bude vychádzať z existujúcich inštitúcií a záväzkov,“ dodal. Tieto slová sú dôležité pre európske metropoly. Obávajú sa totiž, že Moskva bude pod hlavičkou „bezpečnostných záruk pre Rusko“ presadzovať obmedzenie Aliancie.

Európa zatiaľ pred dverami

Európania za stôl v Abú Zabí zatiaľ nezasadnú. Moskva ich podľa ukrajinských zdrojov pri prvom stretnutí nechce. Kushner však uviedol, že USA s nimi budú počas rokovaní úzko konzultovať. „A v prípade dosiahnutia pokroku sa budeme snažiť prejsť k širšiemu multilaterálnemu formátu s ich priamou účasťou,“ napísal. Ďalšie rokovania chcú USA podľa neho viesť vo formáte so zástupcami Ukrajiny, NATO, EÚ a európskych partnerov a zapojiť doň aj Rusko.

Pôdu pripravovali stretnutia v Bruseli. V stredu tam Ukrajinci so zástupcami USA, Európskej komisie, Británie, Francúzska, Nemecka a NATO hovorili o pláne povojnovej obnovy, takzvanom Prosperity Plan, a o financovaní Ukrajiny na budúci rok. Vo štvrtok boli témou bezpečnostné záruky pre Ukrajinu a nová európska bezpečnostná stratégia, uviedol podľa agentúry Ukrinform šéf ukrajinskej zahraničnej rozviedky a jeden z hlavných vyjednávačov Rustem Umerov. Kushner sa na štvrtkovom stretnutí zúčastnil cez videokonferenciu.

Video

DEFENCE NEWS – Ruský satelit naháňal fínsku družicu. Ich vlastný Starlink

Rokovania podľa hovorkyne NATO nadviazali na „produktívne diskusie v Miami a Osle“ a ich cieľom bolo posunúť vpred „spravodlivé a udržateľné ukončenie vojny na Ukrajine“, uviedla v piatok podľa agentúry AFP.

Zelenskyj o príprave rokovaní vo štvrtok hovoril aj s predsedom Európskej rady Antóniom Costom. „Ukrajina vždy presadzovala, aby bola Európa pri rokovacom stole. Keď ide o bezpečnostné záruky a hospodársku obnovu Ukrajiny, o týchto otázkach nemožno rokovať bez európskych zástupcov,“ citoval ho Ukrinform. Podľa Zelenského chce Kyjev do konca roka uzavrieť všetky rokovacie klastre o vstupe do EÚ.

Čo navrhuje Ukrajina

Ukrajinský program v piatok priblížil Serhij Leščenko, poradca Kancelárie prezidenta Ukrajiny. Podľa agentúry [Ukrinform] v televíznom rozhovore uviedol, že Kyjev navrhuje ukončiť vojnu „za spravodlivých podmienok“. To podľa neho znamená zastaviť boje na súčasnej línii frontu bez akýchkoľvek ústupkov z ukrajinského územia.

Kyjev chce okrem toho prejsť na odvetvové prímeria, najmä v energetike, a odblokovať čiernomorské prístavy. Na programe má byť aj príprava stretnutia predstaviteľov Ukrajiny, Ruska a USA. Zelenskyj už v utorok v Berlíne spomenul ako priority zastavenie útokov na energetiku a kritickú infraštruktúru, vývoz obilia, humanitárne otázky a výmenu zajatcov vo formáte „všetkých za všetkých“.

Leščenko Moskve vyčítal, že sa na jednej strane tvári ako vyjednávací partner americkej administratívy a na druhej strane zabíja ukrajinských civilistov. Na bojisku podľa neho nepostupuje, a tak útočí na mestá ďaleko od frontu.

Hlavnou prekážkou zostáva územie. Rusko žiada celý Donbas vrátane oblastí, ktoré jeho vojská neovládajú. Kyjev to odmieta a navrhuje zastaviť boje na súčasnej línii, s čím zase nesúhlasí Moskva.

Leščenko pripomenul, že Rusko svoje nároky odôvodňuje referendami z roku 2022, ktoré Ukrajina ani Západ neuznávajú. „Aj keby sme uverili ich falošným referendám, tieto ‚referendá‘ sa nikdy nekonali v mestách, ktoré sa Rusko teraz márne snaží obsadiť ultimátami. V Kramatorsku ani v Slovjansku sa žiadne ‚referendá‘ nekonali,“ uviedol. Obe mestá v Doneckej oblasti Ukrajina stále drží a patria k jej najdôležitejším oporným bodom na východe.

Kyjev chce stretnutie lídrov

Zelenskyj berie Abú Zabí ako medzikrok. „Počítame s tým, že práca v tomto formáte a naše ďalšie diplomatické kroky otvoria cestu k trojstrannému formátu na úrovni lídrov,“ povedal v utorok v Berlíne po boku nemeckého kancelára Friedricha Merza, uviedla stanica Al Džazíra. Zelenskyj a Putin od začiatku invázie vo februári 2022 nemali priamy kontakt.

Moskva odpovedá po svojom. Putinov poradca Jurij Ušakov uviedol, že ruský prezident rozhovory so Zelenským „ani raz neodmietol“ a ukrajinský líder môže kedykoľvek prísť do Moskvy. To Kyjev opakovane odmieta a stretnutie si vie predstaviť len v tretej krajine.

Očakávania sú nízke

Optimizmus pred rokovaniami chýba aj v Európe. Merz v Berlíne povedal, že je dôležité, aby sa Rusko konečne vážne zapojilo do rokovaní o prímerí a mierovej dohode. „Zatiaľ nevidím, že by sa to dialo,“ dodal.

Podobne to vidí Reinhard Wolski, ktorého Ukrinform predstavil ako predsedu Berlínskej bezpečnostnej konferencie a generálmajora Bundeswehru vo výslužbe. Rusko podľa neho o rokovania momentálne nestojí a chce pokračovať v ofenzíve. Ukrajinský 24 Kanal píše, že pre tvrdý postoj Moskvy bude ťažké dosiahnuť v Abú Zabí výrazný posun. Rokovania podľa neho skôr ukážu, nakoľko sú strany pripravené na konkrétne dohody.

Napätie zvyšuje aj zloženie ruského tímu. Medinskij, bývalý minister kultúry, má podľa portálu Kyiv Post povesť ultranacionalistického jastraba. Ukrajinské zdroje zase naznačujú, že Kyjev v Abú Zabí zvolí novú taktiku a o Donbase už rokovať nechce.

Témy:
vojna na Ukrajine
Volodymyr Zelenskyj
USA
Jared Kushner

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.