Winkler po odstúpení z kandidatúry na primátora Bratislavy: „Radšej budem silná dvojka, než nechám vyhrať Valla“

Pred pár týždňami akékoľvek spájanie odmietal. „Rozhodol som sa zahodiť osobnú ambíciu a urobiť krok – odstúpiť v prospech lepšie riadenej Bratislavy,“ vyhlasuje v prekvapivom kroku Martin Winkler, dnes už bývalý kandidát na post primátora Bratislavy. Po analýze prieskumov spája sily s Jozefom Rážom, aby spoločne porazili Matúša Valla, ktorého manažment označuje za predimenzovaný a predražený. Aký tandem ponúkajú hlavnému mestu, v čom dokáže Winkler Rážovi výrazne pomôcť a kde všade vidí miliónové úspory?  

Ešte koncom júna ste pre projekt 360tka vylúčili, že by ste sa vzdali kandidatúry v prospech pána Ráža. Necelý mesiac pred voľbami je situácia iná. Čo zmenilo vaše rozhodnutie?

To vyjadrenie prišlo zhruba štyri mesiace pred voľbami. Vtedy by bolo veľmi nerozumné hovoriť – a ani som to tak necítil –, že by som bol ochotný sa s niekým spájať alebo odstupovať zo súboja. Vyvíjalo sa to dobre a bol som tak jednoznačne nastavený.

Mesiac do volieb som však videl výsledky troch prieskumov. Jasne hovorili, že pokiaľ tam budeme všetci traja, vyhrá Matúš Vallo, čo je pre mňa neakceptovateľné. Z prieskumov bolo tiež vidno, že v súboji jeden na jedného má pán Ráž ešte väčšiu šancu zvíťaziť a celková šanca poraziť Matúša Valla je veľmi veľká. Rozhodol som sa preto zahodiť osobnú ambíciu a urobiť krok – odstúpiť v prospech lepšie riadenej Bratislavy.

Myslím si, že pán Ráž je šikovný manažér, čo preukázal aj na ministerstve dopravy. Verím, že v spoločnom tandeme sa nám podarí zvíťaziť a lepšie riadiť naše mesto.

Kedy ste sa rozhodli?

Toto rozhodnutie prišlo len pred niekoľkými dňami. Bolo to ťažké rozhodnutie a po takmer dvojročnej kampani nebolo ľahké takýto krok urobiť. Nejdem vyplakávať – bolo to rozhodnutie rozumu a pragmatického uvažovania.

A kedy prišla ponuka?

Bavili sme sa o tom s pánom Rážom možno posledných 10 dní až dva týždne. Prišla ponuka spojiť sa a ponuka na prvého viceprimátora. Je lepšie byť silnou dvojkou v meste a byť schopný presadiť to, čo dva roky deklarujem, a dohliadať na hospodárenie Bratislavy, ako ísť do súboja, v ktorom viete, že na konci dňa zvíťazí súčasný primátor. Takže som to pokladal za rozumné riešenie.

Podľa prieskumov ste boli hlavným protikandidátom Matúša Valla. Vstupom Jozefa Ráža sa percentá menili a rástla podpora ministra dopravy. Podľa viacerých prieskumov sa súboj začal formovať medzi vami a Rážom. Rátate s tým, že po vašom odstúpení bude platiť matematika 1 plus 1 sú dva?

Jedna plus jedna sa niekedy môže rovnať 1,5 , ale aj tri. To znamená, že ľudia môžu ucítiť šancu na zmenu, zmobilizovať sa a povedať si: „OK, teraz je reálna šanca zvíťaziť, tak poďme voliť.“ A ja verím, že v tomto prípade to budú tri.

Koľko percent podľa vás prinesiete pánovi Rážovi do nového spojenectva?

Toto si nedokážem odhadnúť, boli by to z mojej strany čisté fabulácie. Predpokladám však a dúfam, že veľa mojich voličov podporí náš tím, ktorého súčasťou som aj ja. Moje hodnoty si beriem so sebou aj naďalej, takže verím, že to Bratislavčania pochopia a dajú nám svoju podporu.

Po spojení ste opäť deklarovali, že vašou líniou bude dôraz na hospodárnosť. Čo to konkrétne znamená? Ide vyslovene o veci, ktoré sa týkajú hospodárenia na magistráte?

Peniaze sú pre mesto veľmi dôležité. Keď ich máme málo, nevieme robiť projekty, ktoré by sme chceli. Musíme preto vychádzať z toho, že pokiaľ mesto bude mať zdroje na pekné projekty, všetko sa bude robiť ľahšie. Hospodárnosť je základom toho, aby sme tie peniaze mali.

Nemôžeme si povedať, že si na každý projekt zoberieme úver. Ja s tým nesúhlasím. Mnohí sa pýtajú, ako chce človek robiť projekty bez úveru. No predsa z peňazí, ktoré sme ušetrili alebo neminuli. Chcem dohliadať na to, aby mesto nemalo taký nafúknutý aparát a aby aj mestské firmy neboli zbytočne predimenzované ľuďmi, ktorí mestu neprinášajú reálny osoh. Taktiež nebudeme prenajímať mestské majetky spriateleným firmám za smiešne peniaze.

Budem dohliadať na to, aby mesto neplatilo príliš veľa za zbytočné miliónové projekty, ako je napríklad zbytočný priechod so semafórom na Šancovej a podobne. Keď sa nám toto podarí upratať, peňazí bude dosť aj na pekné projekty.

Možno je hospodárnosť pre niekoho nudná téma, ale musíme si uvedomiť, že nestačí len spraviť pekný záhon kvetov – dôležité je, že nás to stálo 100 000, ale malo to stáť 20 000 eur. A to je tá téma, o ktorej treba hovoriť.

Mňa zaujíma presne to hospodárenie aparátu na magistráte. Hovorili ste, že by ste ušetrili nejakých 30 percent. Akým spôsobom plánujete šetriť?

Keď nastupoval Matúš Vallo, bolo približne 500 zamestnancov magistrátu. Dnes ich je cez tisíc, plus obrovské množstvo brigádnikov a rôzne mŕtve duše. Aby naoko neprekročil tisícku zamestnancov, vytvoril mestské firmy, kam ľudí popresúval. Kvázi robia pre magistrát, ale sú outsourcovaní inam.

Riešením je audit magistrátu a ukončenie pracovného pomeru s ľuďmi, ktorí sú tam navyše alebo nepracujú poriadne. Samozrejme, nie plošne – treba na to ísť citlivo. Je tam veľa šikovných a pracovitých ľudí, tí budú pre mesto pracovať i naďalej. No s tými navyše sa budeme musieť rozlúčiť.

Pomôcť môžu aj moderné technológie. Mnohé firmy dnes zefektívnili fungovanie a prepustili časť ľudí práve vďaka technológiám. V meste to absolútne nevidím. Mesto si nemôže dovoliť zamestnávať toľko ľudí, je to obrovský žrút peňazí.

A ak niekto tvrdí, že je to necitlivé: v Bratislave je po šikovných ľuďoch taký dopyt, že kto chce pracovať, prácu si nájde. O tom, že by takéto rozhodnutie malo byť necitlivé, preto nebudem ani len polemizovať.

Ako vyhodnotíte to, že už niekto nie je dôležitý pre mesto?

Nemôžem ukázať prstom: ty pôjdeš preč. Bude na to treba spraviť audit – kto čo robí, ako to robí a či dané oddelenie vieme zúžiť napríklad z 20 ľudí na päť, aby bolo čo najefektívnejšie.

Určite to bude trvať niekoľko mesiacov, tipujem tak aspoň rok, kým sa to podarí vyriešiť. Spravíme k tomu normálny hĺbkový audit a poveríme riaditeľov daných sekcií, aby navrhli, ako vieme ten aparát zoštíhliť.

Dotkli ste sa témy zadlženosti mesta – ide o hodnotu okolo 46 percent. Bratislavu ste vtedy porovnávali aj s inými krajskými mestami – vyšlo z toho, že patrí k najzadlženejším mestám na Slovensku. Ale mnohé mestá v regiónoch sú dnes zadlžené. Kde je podľa vás hranica, kedy je úver pre mesto ešte investíciou do rozvoja a kedy už nezodpovedným rizikom?

Nezávislý inštitút INEKO vyhodnotil, že Bratislava je na absolútnom chvoste. A to aj napriek tomu, že má šestnásť výborne hospodáriacich mestských častí a iba jednu zadlženú kvôli historickému dlhu, ktorou je Devín. Napriek tomu je na tom mesto extrémne zle.

Zadlženosť sa vykazuje na úrovni okolo 46 percent, ale v absolútnych číslach je dlh o viac ako 100 miliónov eur vyšší než pri nástupe Matúša Valla, čo predstavuje nárast o viac ako 100 percent.

Ako to myslíte?

Spomínaných 46 percent totiž vychádza len z porovnania dlhu s celkovým príjmom mesta, ktorý sa však umelo zvýšil. Príjmy mesta narástli najmä vďaka výrazne vyšším podielovým daniam od štátu – keď Vallo nastupoval, rozpočet bol 360 miliónov eur, dnes je to 760 miliónov.

Okrem toho sa dvakrát zvyšovala daň z nehnuteľností a zaviedla sa parkovacia politika PAAS, na ktorej mesto zinkasovalo ďalších 25 miliónov eur. Deklarovať zníženie percentuálneho zadlženia na základe toho, že sa ľuďom vytiahnu peniaze z vreciek, je absolútne nehorázne.

O reálnom zadlžení najlepšie vypovedá fakt, koľko mesto platí na úrokoch. Kým na začiatku Vallovho mandátu boli ročné úroky 400-tisíc eur, dnes platíme bankám 8 miliónov eur ročne, čo je až 20-násobný nárast. Mesto navyše do celkového dlhu neuvádza všetky svoje záväzky a vyhýba sa dlhom svojich vlastných podnikov. Dopravný podnik má sekery za 70 miliónov eur a Technické siete za 13 miliónov. Hoci ide o úvery na investície, ako je obnova vozového parku či výmena svietidiel, stále je to dlh, ktorý v konečnom dôsledku zaplatí mesto, keďže obaja mestskí poskytovatelia sú závislí od jeho rozpočtu. Tento dlh bol len manipulatívne presunutý na mestské firmy, aby sa neukazoval v oficiálnom zadlžení mesta.

Počas obdobia, o ktorom hovoríte, sa celkovo zdvihli úrokové sadzby. Kritizujete zvýšenie daní aj úvery pre DPB a Technické siete. Ak by ste boli primátorom vy, z čoho by ste financovali nakúpené električky, autobusy a výmenu osvetlenia?

Mesto má dnes výrazne vyššie príjmy a výrazne viac zamestnancov, no ja nevnímam, že by sa tým kvalita služieb pre obyvateľov akokoľvek zvýšila.

Uvediem jednoduchý príklad: známy mal kedysi v Bratislave súkromnú odťahovú službu. Pri fixnej pokute pre mesto, mala firma čistý príjem 100 eur za odťah a ročne dosahovala zisk okolo 100-tisíc eur. Mesto to pritom nestálo ani cent, malo čistý výnos z pokút. Vedenie mestskej samosprávy sa však rozhodlo, že odťahy bude robiť vo vlastnej réžii – vraj aby nedávalo zarábať súkromníkom. Výsledok? Dnes mesto účtuje občanom za odťah namiesto 100 eur až 190 eur a samotná mestská odťahovka generuje obrovskú stratu približne pol milióna eur ročne. Bratislavčania tak platia výrazne viac za odťah a ešte sa na to skladajú zo svojho rozpočtu. A to len preto, lebo si to ‚robíme sami‘.

Mesto zo svojej podstaty nikdy nebude také efektívne ako súkromná firma, ktorá si prísne stráži náklady. Pre mesto je preto oveľa rozumnejšie a pragmatickejšie outsourcovať služby – vysúťažiť ich tak, aby boli rovnako alebo dokonca kvalitnejšie, a pritom to mestský rozpočet nestálo nič naviac.

A keď si začne súkromná firma diktovať podmienky?

Na to sú predsa zmluvy a dohody ktoré zadefinujú tento rámec. Ak ich bude súkromná firma porušovať, od zmluvy odstúpime.

Jozef Ráž svojho času naznačil, že očakáva podporu od vlády. Znamená to, že vo svojich rozpočtových plánoch pre Bratislavu priamo počítate s finančným krytím súčasnej vládnej koalície?

Matúš Vallo mal problém s Matovičom, nič nedostal od Hegera, od Ódora a ani od Fica. On má jednoducho problém s každým a nie je schopný pre mesto vybaviť peniaze. To je jeho obrovská chyba – namiesto správy mesta rieši celoslovenskú politiku, celospoločenské témy či zahraničnopolitické smerovanie krajiny, a potom s vládou nevie komunikovať.

Primátor má byť v tomto striktne apolitický. Musí byť schopný rokovať s akoukoľvek vládou – či je modrá, červená, zelená alebo fialová. Premiér mu môže byť sympatický alebo nesympatický, no jeho povinnosťou je získať pre Bratislavu čo najviac. Jozef Ráž nie je na rozdiel od Valla konfliktný človek a určite by dokázal pre naše mesto dojednať viac peňazí. Bratislava to akútne potrebuje, lebo je motorom slovenskej ekonomiky. Každé jedno euro preinvestované do jej infraštruktúry prinesie štátu vrátené násobky eur do rozpočtu.

A že má dnes Jozef Ráž bližšie k súčasnej vládnej moci? Tá tu nebude navždy. Po ďalších voľbách nikto nevie, kto bude vládnuť. Dobrý primátor preto musí vedieť vychádzať s úplne každou vládou.

Ak to teda zhrnieme – hlavný zdroj príjmov pre rozvoj mesta vidíte na jednej strane v outsourcingu pre súkromné firmy a na druhej strane v dotáciách od štátu?

Hlavný zdroj príjmov vidím v prvom rade vo výrazne lepšom hospodárení. Keď budeme hospodáriť rozvážne, ušetríme obrovské sumy už len na mzdových nákladoch.

Mojím cieľom je znížiť celkový počet zamestnancov o tisícku. Pre magistrát pracuje v súčasnosti až 9000 ľudí – vodiči MHD, smetiari, ale aj obrovské množstvo administratívnych zamestnancov. A práve na tieto pozície sa chcem zamerať – na nafúknutú administratívu. V číslach to znamená desiatky miliónov eur ročne, ktoré môžeme okamžite presunúť na reálne projekty.

Ďalej sa chcem pozrieť na nevýhodné zmluvy. Uvediem konkrétny príklad: upozornil som na to, že mesto objednávalo distribučné služby pri dodávkach energií pri cene 16 eur za megawatthodinu. Až po mojej kritike sa vysúťažila cena 2 eurá za megawatthodinu. Keby som túto tému neotvoril, platíme to ďalej. Boli to takmer 2,8 milióna eur ročne vyhodených komínom – za päť rokov to robí nevymožiteľných 14 miliónov eur! A to je len jedna jediná zmluva. Takýchto nevýhodných zmlúv je na meste toľko, že ak ich prekopeme, peniaze v rozpočte chýbať nebudú.

Ak prepustíte 1 000 ľudí, neohrozí to chod magistrátu, nastavených procesov a podobne?

Určite neohrozíme chod magistrátu a tieto ciele budeme napĺňať pomaly, ale cieľavedomo.

Hovoríte, že po prekopaní zmlúv a úsporách na úrade bude peňazí dosť. Ktoré konkrétne investičné projekty sú teda pre vás v Bratislave najdôležitejšou prioritou?

Investičných možností je v meste skutočne veľa. V prvom rade musíme investovať do základnej infraštruktúry – opravovať aj budovať nové chodníky, cesty a cyklotrasy. Medzi kľúčové projekty radím kompletnú revitalizáciu Sadu Janka Kráľa a celkovú obnovu Divadla Pavla Országha Hviezdoslava.

Obrovský potenciál vidím v Dunaji. Chcel by som zriadiť tradičný propeler spájajúci oba brehy, čo by bol bez problémov ziskový projekt. Dôležitým zámerom je aj vodný autobus na trase Devín – Bratislava – Hamuliakovo, ktorý by mesto mohlo dotovať podobne ako MHD. Zatraktívnilo by to mesto a pomohlo doprave. Zároveň musíme masívne investovať do nových električkových tratí, kde sme zásadne zaspali dobu – napríklad susedné Brno ich postavilo výrazne viac než Bratislava.

Vodný autobus ako súčasť MHD funguje vo viacerých mestách pri riekach v zahraničí. Ak by ho však prevádzkovala súkromná firma, ako by ste garantovali, že ceny lístkov neúmerne nevzrastú?

Garantuje sa to úplne rovnako, ako to robí samosprávny kraj pri prímestskej doprave so súkromným dopravcom Arriva. Kraj s ním má jasne zadefinovanú zmluvu, ktorú firma musí dodržiavať, a samospráva jej na prevádzku prispieva. Tieto prímestské autobusy vozia ľudí do mesta, čím pomáhajú, aby do Bratislavy nešlo toľko áut, prípadne umožňujú prepravu tým, ktorí autom ísť nechcú alebo nemôžu. Je to služba celému kraju.

Rovnako aj Bratislava prispieva na svoj Dopravný podnik, ktorý sa neuživí sám. Ak by teda mesto pri vodnej doprave využívalo súkromnú firmu, uzavrie s ňou štandardnú zmluvu s jasne dohodnutými podmienkami na niekoľko rokov, ktoré bude musieť firma dodržiavať. Je to úplne jednoduchý proces – presne taký, ako funguje pri prímestskej doprave.

Viem, koľko stojí loď do Devína, a zďaleka to nezodpovedá cene lístka na MHD.

Dnes tam premáva len výletná loď, žiadna iná doprava tam v súčasnosti neexistuje. Nehovorím, že to bude lacný špás, ale pre Bratislavčanov to môže byť veľmi pekný výlet – jednoducho sa pôjdu previezť loďou, ktorá bude striedavo zastavovať na rôznych brehoch Dunaja. Mesto by tým získalo niečo vizuálne aj úžitkovo hodnotné. Netvrdím, že je to nejaký super výnosný biznis, ale je to užitočná služba, ktorá zároveň dokáže prilákať turistov do Bratislavy. Za mňa by takýto projekt určitú podporu mal.

Veľa hovoríte o hospodárnosti a transparentnosti mestskej samosprávy. Ako je to však s transparentnosťou a financovaním vašej vlastnej kampane, o ktorej v poslednom čase písali aj médiá? Mám na mysli 40-tisíc od Zoroslava Kollára.

Žiadnych 40 000 eur som nedostal. Nikdy som to nepovedal a nikde to neodznelo. S pánom Kollárom a ďalšími dvoma ľuďmi sme sa pred zhruba dvoma rokmi iba spolupodieľali na jednom prieskume. Ten prieskum stál celkovo asi 10 000 eur a my štyria sme sa naň poskladali, aby sme všetci mohli čerpať jeho dáta. To je celé. Nedostal som od neho žiadne iné peniaze. Ani som nič také povedať nemohol, lebo sa to nikdy nestalo. Ak je toto moja jediná ‚kauza‘ – že sme sa ešte ako súkromné osoby štyria poskladali na jeden prieskum – tak si dovolím tvrdiť, že som bez káuz. Nezobral som žiadny úplatok, nikomu som nedal úplatok, nič som neukradol ani nedohodil predražený žiadny kšeft.

Ako budete pokračovať ďalej? Budete kampaňovať za pána Ráža, keďže do volieb zostáva približne mesiac?

Presnejšie tri a pol týždňa. Určite budem pokračovať v kampani po boku pána Ráža. Chcem presvedčiť svojich voličov, že to myslím vážne a že hodnoty a aj program, o ktorých som hovoril, mienim dodržať, naplniť a presadiť.

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.