Z bahna vytiahli 400-ročné vedro, pár dní nato našli zlato. Dno ukrývalo šľachtické šperky

obchodnyregister 2026.10.03.

S nálezmi pod vodou sa na Slovensku v poslednom čase roztrhlo vrece. Zatiaľ čo za väčšinou z nich stojí nízka hladina Dunaja, na Spiši sa dostali k vzácnemu nálezu hodinami kopania v hradnej studni. Hoci archeológovia najprv odhalili kuriózny 400 rokov starý predmet, ďalšie vrstvy bahna ukrývali ešte cennejší objav.  

Video

Bádanie archeológov – potápačov v rieke Hron v Banskej Bystrici pri Šalkovej

Zdroj:
K. Daňová

Neďaleko Spišskej Novej Vsi našli vzácne zachované nálezy v stredovekom areáli hradu. Studňa, ktorá ukrýva vzácne nálezy je súčasťou Markušovského hradu. Stojí na vyvýšenine nad Hornádom, pri starej ceste smerujúcej zo Spiša. Ide o opevnené šľachtické sídlo, ktorého najstaršia zachovaná časť je zo 14. až 15. storočia.

Archeológovia však na mieste našli aj vrstvu nálezov z druhej polovice 13. až začiatku 14. storočia, ktorá dokazuje, že vŕšok bol osídlený už v stredoveku. Vtedy tam pravdepodobne stálo aj šľachtické sídlo. Hradné pozostatky skúmajú archeológovia spolu s majiteľom Petrom Máriássym už dekády.

Hrad bol domovom jeho predkov až do roku 1835. Vtedy sa presťahovali do kaštieľa a na hradnom vŕšku bývali iba miestni ľudia. Zhruba do roku 1964. „Od toho času nielenže nikto hrad neobýval, ale sa oň ani nikto nestaral. Dalo by sa povedať, že bol vydaný napospas miestnym ľuďom, ktorí rozobrali jeho drevené i kovové časti,“ objasnil majiteľ. Odkrývanie studne prebieha od vlani, kedy sa začala snaha o vyčistenie jej šachty.

„Chceli sme zistiť, či studňa dokáže opäť slúžiť ako vlastný zdroj vody pre hrad,“ vysvetlil Máriássy pre lokálne Spišiakoviny. „Zároveň nás lákala možnosť archeologického prieskumu. Dúfali sme, že útroby ukrývajú zaujímavé historické predmety. Výsledky napokon prekonali naše očakávania,“ uzavrel.

V bahne niečo nahmatal

Studňa je sama o sebe netypická a aj jej tvar bol dôvodom, prečo sa o ňu experti zaujímali. Okrem hĺbky 22 metrov má aj atypickú konštrukciu – vrchná časť je murovaná do tvaru kruhu, stred má vysekaný priamo v skale a spodok má štvorcový pôdorys.

Po mesiacoch ručného kopania bahna v stiesnených priestoroch studne to nálezca čistiaci studňu Róbert Horváth takmer vzdal. Vtom však nahmatal nezvyčajne pevný predmet. „Najskôr som uvidel akúsi obrubu. V kalnej vode pokračovala smerom na dno klzká drevená časť. V tej chvíli mi začal stúpať tep. Napriek únave som odstraňoval ďalšie kamene a sutinu. Po chvíli som v kalnej vode nahmatal okraj predmetu. Dostal som ruku do otvoru a chytil som kované ucho. Vtedy už bolo jasné, že držím vedro,“ opísal pre Spišiakoviny.

Išlo o asi 400 rokov staré vedro, plne zachované. „Je najzaujímavejším a bezo sporu najatraktívnejším doterajším nálezom zo 17. storočia v tejto lokalite,” potvrdil pre Pravdu archeológ Kamil Švaňa. Podľa opisu malo asi 30 litrov a železné kovanie. Práve za tie sa Horváth snažil nádobu vyslobodiť, no stáročia nánosov a kamene napadané v jeho vnútri to neumožnili.

Anketa

Aký predmet bol nájdený v studni Markušovského hradu?

Celkovo hlasov: 66

„Všade okolo ležali kamene, suť, blato a mal som veľmi málo priestoru. Strčil som ruku do studenej vody až po lakeť. Z vedra som vyberal kamene jeden po druhom, aby som ho odľahčil,“ opísal Horváth. Aby sa nálezca vyhol poškodeniu vedra, musel trpezlivo pracovať s bahnom.

„Človek hodiny kope, vyťahuje kamene a pracuje v tme, chlade a bahne. Zrazu chytí niečo, čo ľudské ruky držali naposledy pred stovkami rokov,” doplnil Horváth. Podľa podvodnej archeologičky Klaudii Daňovej dokáže byť práve vlhké prostredie silným konzervantom. Kamene, hlina a vlhko prirodzene zamedzili prístup vzduchu, ktorý by drevo ničil.

„Prostredie bez prístupu kyslíka umožnilo zachovanie predmetov, s ktorými sa bežne na archeologických výskumoch nestretávame. Už prebiehajú prvé prírodovedné analýzy súvisiace s datovaním častí drevených konštrukcií, ktoré sa dostali do studne. Do budúcnosti sú naplánované peľové analýzy a archeobotanické analýzy, ktoré prinesú informácie o strave,” potvrdil Švaňa.

Samotný bod v studni, kde vedro našli, pomôže výskumníkom určiť, v akej úrovni mala studňa dno na konci 16.storočia. „Tento predmet nám ukazuje každodenný život ľudí na tomto mieste pred štyristo rokmi. Niekto ho kedysi vyrobil, chodil s ním k studni a vyťahoval ním. Jedného dňa skončilo na dne,“ uviedol Horváth.

Dno ukrýva viac

Tým sa však objavy v studni neskončili. Náročné čistenie šachty prinieslo doslova pár dní po náleze stredovekého vedra cenné poklady. Máriássy potvrdil, že našli zlatú sponu zo ženských šiat a zlaté očko reťaze. „Sú to súčasti šľachtického odevu, respektíve šperku, ktoré vďaka sprievodným nálezom (rákoczyovská poltura – historická minca a banská známka) možno datovať na začiatok 18. storočia,” doplnil archeológ.

Na dne našli výskumníci aj úlomky keramiky, časti kožených topánok, šindle na strechu z dreva, ale aj časti skla pochádzajúceho zo zahraničia. Archeológ Švaňa potvrdil, že predmety, ktoré môžu povedať viac o stredovekom živote, sú na hrade hojne zastúpené.

„Ide o veľké množstvo nálezového materiálu rôzneho druhu, medzi ktoré patria črepy, sklo, kovové nálezy, časti predmetov z kože, drevené predmety a časti drevených konštrukcií. Našli sme aj zvieracie kosti zo 17. až 19. storočia. Výskum však môže odhaliť, v ktorom období prestala studňa slúžiť ako zdroj pitnej vody a možno aj datovať jej vznik,” detailne pre Pravdu opísal archeológ.

Objavené predmety však nemusia pochádzať z jedného obdobia, do studne padali v priebehu storočí. „Časť budú asi stratové nálezy, ktoré súvisia s činnosťou na nádvorí alebo priamo s naberaním vody. Väčšina sa sem dostala ako odpad všetkých možných podôb od maštaľného hnoja a sena, ktoré súviseli s chovom zvierat, cez zvyšky dreva a lístia z nejakej kopy na kúrenie až po kuchynský odpad a zvyšky po výrobe obuvníckej dielne,” pripomenul Švaňa.

Hoci šachtu čistili už sedemkrát, nálezy našli až túto jeseň. Paradoxne tomu pomohlo suché leto a nižšia hladina vody. Napriek tomu výskumníci stále nenarazili na historické dno studne.

„Pokiaľ to podmienky umožnia, v novembri absolvujeme ďalšiu etapu. Až pokračovanie prieskumu ukáže, koľko zásahov ešte potrebujeme na dosiahnutie samotného dna,“ objasnil Máriássy s tým, že studňou výskum nekončí. Nálezy očakáva aj pri prieskume budovy južného paláca. „Sľubujeme si od neho nové poznatky o stavebnom vývoji a histórii hradného areálu,“ uzavrel majiteľ.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
archeologické nálezy
stredovek
historické predmety
nálezy

debata

zdielať

zdielať

tlačiť

odoberať

mReportér

Zdielajte článok

Ľutujeme

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.