Z dna vytiahli vzácny nález a zistili, komu patril. Slovenská archeologička odhalila stopu človeka spred 200 rokov aj poklad vo vraku lode

Dno slovenských riek a jazier je stále vo veľkej miere neprebádané. Odborníci už však v Dunaji či Nitre objavili stáročia staré vraky, mosty aj ďalšie vzácne nálezy. Ako ich voda dokázala uchovať, kde na Slovensku našli poklad ako z filmu, prečo nízka hladina zároveň odhaľuje aj ničí nálezy a ako sa pátra v mútnych a divokých vodách Dunaja, porozprávala archeologička a potápačka Klaudia Daňová.  

Archeológia pod vodnou hladinou je na Slovensku stále pomerne neznámy odbor. Čo si pod ňou má laik predstaviť a v čom sa líši od klasickej archeológie? Čo vlastne archeológ hľadá na dne rieky?

Výskum pod vodnou hladinou sa vo svojej podstate sa nelíši od bežnej archeológie. Ide len o metódu, akou sa snažíme získať informácie o živote ľudí v miestach, ktoré nie sú bežne dostupné. Podobne ako na súši dokumentujeme fotograficky, robíme 3D fotogrametriu, zakresľujeme, geodeticky zameriavame výskum, používame detektory kovov, odoberáme vzorky. Všetko sa to však deje za oveľa náročnejších podmienok. Podobne ako na súši hľadáme stopy po ľudskej činnosti, ktoré nám hovoria o interakcii človeka a vodného prostredia.

Ako sa dajú poznatky z podvodného skúmania využiť aj mimo vodných plôch?

Výsledky výskumu z vody dopĺňajú tie, ktoré sme schopní získať na súši. Ide o komplexné poznanie života človeka v rôznych obdobiach. Krásnym príkladom je existencia brodov na väčších riekach. Práve v miestach brodov máme doložené hustejšie osídlenie a vznikali tu cesty rôzneho významu. Čiže môžeme povedať, že práve ideálne prechody cez rieky podmieňovali vznik osídlenia.

K vodnej archeológii dostali náhodou – počas výskumu v Kuvajte ste stretli poľskú kolegyňu, ktorá sa venovala archeológii pobrežia, a jej rozprávanie vás inšpirovalo skúsiť tento odbor na Slovensku. Čo vás na jej práci vtedy tak zaujalo, že ste sa rozhodli vydať týmto smerom?

Ja som strašne zvedavý človek a baví ma stále niečo objavovať a získavať nové zručnosti. To je asi taká typická vlastnosť vedca. Magda bola prvý potápač, ktorého som stretla. Spojiť potápanie s archeológiou mi prišlo ako čisté dobrodružstvo.

To bol možno taký prvý impulz. Najskôr som sa musela naučiť potápať a až potom som túto novú „kvalifikáciu“ mohla využiť v prospech vedy. So samotným výskumom v našich riekach sme prišli spolu s kolegyňami Mirkou Daňovou (Katedra klasickej archeológie Trnavskej univerzity) a s Jankou Stehlíkovou (Zavod za podvodno arheologijo ZAPA, v Slovinsku).

Rieky boli po tisícročia prirodzenými dopravnými a obchodnými cestami. Čo nám preto ich dno môže povedať o minulosti, čo by sme sa z archeologických nálezov na súši nedozvedeli?

Rieky boli nielen komunikáciami, ale predstavovali aj prekážky, ktoré sa ľudia pokúšali prekonať. Náš výskum začal práve tam. Vďaka skvelej konzervačnej vlastnosti vody, ktoré uchováva organické predmety, sme našu pozornosť sústredili na výskum historických mostov a prechodov cez rieku.

Tie sa stále nachádzajú pod vodnou hladinou. Inšpiráciou boli štúdie kolegov, ktorí vďaka výskumu historických listín zachytili udalosti na riekach ako existenciu brodov a mostov, kde sa kedysi vyberalo mýto.

V týchto miestach sa obyčajne sústreďuje aj najviac artefaktov. Tie sú potom vodítkom k datovaniu a k množstvu iných informácií. Z výskumu na rieke Hron v Slovenskej Ľupči pochádza 196 kusov rôznych predmetov. K najzaujímavejším patrí rozhodne keltská minca, rôzne druhy náradia ako sekera alebo cepíny využívané najmä pri pltníctve alebo práci s drevom.

Jeden z predmetov sa podarilo stotožniť aj s majiteľom. Ide o tzv. značkovač na drevo s menom SUSTEK. Ten pravdepodobne patril Danielovi Šustekovi, ktorý v rokoch 1863 a 1864 pôsobil v Banskej Bystrici ako stolár.

Spomínali ste, že voda výborne konzervuje. Ako však skladujete nálezy po tom, ako ich z vody vytiahnete?

Organické nálezy z vody si vyžadujú náročnejší proces skladovania a konzervácie. V krajinách, ktoré majú moria sa nálezy nechávajú v mori a nevyťahujú sa, prípadne sú vybudované vodné depozitáre, kde sa takéto nálezy sústreďujú (napr. v Slovinsku).

Vzhľadom na pribúdajúci počet nálezov najmä z konštrukcií mostov by bolo dobré zriadiť takýto depozitár aj u nás. Viem si predstaviť, že by to bolo na niektorom z hlbších jazier ako napr. Veľké Košariská, kde sú aj celkom dobré teplotné podmienky na skladovanie nálezov z organických materiálov.

Dunaj je pre vodnú archeológiu mimoriadne zaujímavý, ale zároveň veľmi náročný. Je to veľká medzinárodná rieka, plavia sa po nej lode, má silný prúd, kalnú vodu a navyše tvorí štátnu hranicu. Čo z toho je pri archeologickom výskume najväčšia komplikácia a ako vyzerá bádanie v ňom?

Výskum na Dunaji je zatiaľ našim najväčším a najťažším projektom. Predstavuje nesmierne náročnú logistickú operáciu, najťažšie je zložiť kvalifikovaný tím. Keďže ide o ľudí z rôznych inštitúcií musíme výskum plánovať dlho vopred, aby sme personálne vedeli zabezpečiť všetky potrebné pozície. Je takmer nemožné stretnúť sa z týždňa na týždeň a začať výskum v najpriaznivejších podmienkach.

Ani dobré naplánovanie nám niekedy neuľahčí situáciu. Pre archeologický výskum je asi najdôležitejšia viditeľnosť. Ak nie je dostatočná viditeľnosť nemá zmysel potápať. Čo sa týka samotného výskumu v Dunaji vďaka silnému prúdu a lodnej doprave ide o fyzicky náročnú aktivitu. Pri potápaní sme istení na lanách. Potápame z brehu alebo z lode, podľa toho, ktorému úseku sa práve venujeme.

Bežne pri výskume dokáže jeden potápač najskôr pracovať pod vodou, následne to čo vykope aj nafotí a potom zakreslí. V rieke ako Dunaj to nie je možné. Kvôli náročnému potápaniu je vždy poverený len jedinou úlohou – buď kreslí, fotí, alebo odoberá vzorky. Nie je možné počas jediného ponoru zvládnuť viac vecí.

Pri Iži pri Komárne ste objavili štruktúru, ktorú odborníci interpretujú ako pozostatky rímskeho mosta. Ako vyzerá okamih, keď sa z niečoho, čo môže byť len zvláštnym útvarom na dne, postupne stane dôkaz veľkej archeologickej stavby?

V roku 2021 vyhotovila firma Helicop batymetrický záznam dna Dunaja oproti rímskemu táboru v Iži, ktorý nám poskytla pre vedecké účely. Už pri prvom vyhodnotení sme si všimli, že rieku pretínajú menšie štruktúry, ktoré tvoria líniu. Tie smerovali na južnú bránu rímskeho tábora. To bola asi naša prvá indícia. S touto informáciou sme narábali veľmi opatrne.

V závere roku 2022 sme naplánovali ponor, ktorým sme mali zistiť ako vyzerajú štruktúry pod vodnou hladinou. Vďaka kamerovému záznamu sme zistili, že štruktúry sa skladajú z drevených kolov trčiacich nad dnom. Následne sa odobrali vzorky driev, ktoré sme poslali na rádiouhlíkovú analýzu do poľskej Poznane. Vďaka absolútnemu datovaniu sme zistili, že ide o most z doby rímskej.

Čo nám existencia rímskeho mosta pri Iži hovorí o tom, ako Rimania vnímali Dunaj a čo všetko boli schopní vybudovať na jeho prekonanie?

Dunaj bol v tejto časti vnímaný ako hraničná rieka medzi Rímskou ríšou a takzvaným Barbarikom. Vzhľadom na existenciu rímskeho vojenského tábora v Iži, teda na území Barbarov vieme, že pre Rimanov nepredstavoval prekážku. V prvej fáze výskumu v rokoch 2019 a 2020 sme pozornosť v rámci rieky sústredili na hľadanie rímskeho prístavu.

Dokladom operovania rímskych lodí na Dunaji sú napríklad rímske kotvy, ktoré sú súčasťou expozície v Podunajskom múzeu v Komárne. Žiaľ, s existenciou prístavu sme zatiaľ toľko šťastia ako s nálezom mostu nemali.

Vybudovanie mostu bolo dôležitým strategickým rozhodnutím. Most je síce veľmi pohodlným riešením pri prechod vojska a pre zásobovanie, ale zároveň predstavuje aj riziko pri napadnutí nepriateľom. Výskum mostu z doby rímskej je na začiatku a stále máme viac otázok ako odpovedí. Ktorý z cisárov bol iniciátorom stavby mostu? Bol most dostavaný? Ako vyzeral? Išlo o pontónový most s niekoľkými pevnými stĺpmi alebo išlo o most podobný Konštantínovmu, ktorý poznáme z Bulharska? Kedy most zanikol? A množstvo ďalších.

V Dunaji máte veľmi obmedzenú viditeľnosť. Ako vyzerá archeologický výskum v momente, keď pod vodou prakticky nevidíte, čo máte pred sebou? Ako sa orientujete a ako viete, kam smerujete, kam siahnuť a čo je pred či pod vami – je pravda, že často nevidíte ani na krok?

V momente, keď nič nevidíme, nemá zmysel potápať sa. Na nižšiu viditeľnosť sme zvyknutí. Orientujeme sa pomocou kompasu. V Dunaji sme uviazaní na lanách a každý potápač má svojho navádzača, ktorý ho signálmi posúva na požadované miesto. V nižších viditeľnostiach si vytyčujeme územie lanami.

Táto metóda sa nám osvedčila pri prieskume rieky Hron v lokalite Banská Bystrica-Šalková, kde sme si na protiľahlých brehoch natiahli pásma a lanom sme sa posúvali po metrových vzdialenostiach pomocou navigovania z brehu. Takto sme boli schopní urobiť veľmi podrobný prieskum na väčšom území aj pri horšej viditeľnosti. Takmer vždy využívame aj kamerový záznam.

Čo bolo za tie roky pre vás osobne na tejto práci najťažšie – a čo vás na nej naopak stále dokáže nadchnúť?

Pre mňa je vždy najťažšia logistika výskumu. Vybaviť povolenia a dať dokopy tím ľudí. Keď sme už na mieste, tak sa všetci snažia urobiť maximum a to je fajn. Archeológia je naozaj krásna veda. Baví ma, že robím výskum aj niekoľkokrát. Najskôr objavíme niečo v teréne, neskôr pri spracovaní v laboratóriu a následne v knižnici, pri hľadaní analógií. Potápanie je pridanou hodnotou. Vďaka nemu som spoznala ľudí aj z iných odborov, úplne mimo vedy.

Dunaj má aj v dôsledku sucha a horúčav výrazne nižšiu hladinu. Zmenili sa tým nejako podmienky vašej práce? Je pri nižšej vode niečo, čo vám výskum uľahčuje, alebo naopak odhaľuje nové komplikácie, ktoré pri bežnej hladine nevidíte?

Vďaka nižšej hladine Dunaja sme tento rok mohli urobiť geofyzikálne meranie väčšej časti pobrežia pred rímskym vojenským táborom. Obmedzená lodná doprava je tiež bonusom. Veľké lode spôsobujú veľmi silné prúdenie, takže potápač sa chvíľu cíti ako v práčke. Pokúšali sme sa dronom nafotiť jednotlivé piliere, ale žiaľ viditeľnosť nebola priaznivá. Pri ešte nižšej hladine by samozrejme mohol nastať problém s vystupujúcimi piliermi, ktoré by mohli takýmto spôsobom degradovať.

Veľká časť práce sa odohráva ešte pred samotným ponorom – pomocou sonaru, geofyzikálnych metód či historických podkladov. Ako sa vytipuje miesto, kde by mohla byť napríklad potopená loď alebo stará stavba? Dá sa z historických máp a záznamov o plavbe vytvoriť akási mapa miest, kde sa oplatí hľadať?

Výber miesta súvisí s otázkami, ktoré sme si kladieme. Výskum rieky začína v archíve. Do máp sa vyznačia lokality v okolí riek a všetky ostatné dostupné údaje. Súčasné mapy sa prekryjú historickým mapovaním a reguláciami. Tak získame obraz o tom, ako vyzerala rieka pred niekoľkými sto rokmi a čo sa s ňou dialo. Na základe koncentrácií lokalít pri riekach identifikujeme možné historické prechody. Tie novoveké sú na historických mapách vyznačené. Na základe týchto indícií sa následne plánuje prieskum záujmových území.

Dá sa v slovenských riekach či jazerách reálne nájsť niečo, čo by sme mohli nazvať pokladom – napríklad mince, šperky alebo cenný náklad potopenej lode? A čo je naopak nález, ktorý môže pôsobiť bezcenne, ale pre archeológa má obrovskú hodnotu?

Z riek pochádza množstvo cenných nálezov. Napríklad v Mestskom múzeu v Seredi sú vystavené stredoveké meče z rieky Váh. Vo Vlastivednom múzeu v Hlohovci si môžete pozrieť výstavu „Vylovené z Váhu“, ktorá obsahuje naozaj výnimočné nálezy. Náklad potopenej lode pravdepodobne z doby rímskej (2. storočie n. l.) sa našiel pri Komárne. Náklad obsahoval votívny kameň – oltárik s nápisom a ozdobné kamenné hlavice.

Niektoré zdanlivo bezvýznamné nálezy však môžu svojou výpovednou hodnotou prekvapiť. V roku 2023 sme realizovali krátky záchranný výskum v Nitre, priamo v rieke Nitra. Po regulácii rieky sa časť germánskeho sídliska (3. storočie n. l.) ležiaca na brehu ocitla pod vodnou hladinou. V jednom objekte sa nám podarilo nájsť súbor drevených predmetov – lyžička, lopárik (kuchynský riad) a rôzne opracované palice. Ide o unikátny súbor výnimočne zachovaných nálezov z organického materiálu.

Čo je zatiaľ najzvláštnejšia vec, ktorú ste pod vodou našli? Aký ďalší vzácny nález by sa ešte dal nájsť napríklad v Dunaji?

Za najzvláštnejšiu považujem ortuť, ktorá sa nachádzala vo vraku lode v Chorvátsku. Loď stroskotala v roku 1583 na ceste z Benátok do Konštantínopolu. Ortuť bola súčasťou nákladu lode a bola roztrúsená do malých guličiek. Zbierali sme ju do zaváraninových pohárov. Určite by nás potešilo plavidlo z doby rímskej a radi by sme lokalizovali prístav, ak po ňom zostali ešte nejaké zvyšky.

Na Slovensku sa nevenujete iba Dunaju, ale aj Nitre, Váhu a ďalším vodným tokom. Líšia sa tieto rieky z hľadiska archeológie aj ich povahy? Ktorá z nich vás zatiaľ najviac prekvapila a prečo?

Každá rieka je trochu iná. Tomu sa samozrejme prispôsobuje aj metodika výskumu. Rieku Nitru skúmame takpovediac suchou nohou. Máme dohodnutú spoluprácu s hydrocentrálami, ktoré nás informujú o regulácii vodnej hladiny počas roka na viacerých úsekoch. Nitra bola výrazne regulovaná a časť archeologických lokalít, ktoré boli na jej brehoch sa momentálne nachádzajú v jej toku.

Pri výskume vo Váhu tiež komunikujeme s vodnými dielami, aby sme vedeli, kedy bude stúpať alebo klesať hladina. Najväčšiu pozornosť venujeme momentálne rieke Hron. Vďaka doktorandovi Archeologického ústavu SAV, v. v. i. Martinovi Kvietkovi, ktorý sa primárne Hronu venuje, máme veľmi pekný súbor dát z rôznych období a udalostí, ktoré nám dokladajú dôležitosť rieky v živote človeka.

Vo Váhu ste skúmali aj pozostatky starších mostov a pri nálezoch vám pomáha napríklad dendrochronológia. Čo všetko sa dá vyčítať z jedného kusu dreva, ktorý bol stáročia ukrytý pod vodou?

Dendrochronológia (spôsob, akým vedci určujú vek dreva podľa letokruhov – pozn.red.) sa využíva na určenie datovania pomocou letokruhov. Samozrejme tých letokruhov musí byť trošku viac. O tom sme sa presvedčili pri vzorke z Dunaja, ktorú sme prostredníctvom tejto metódy datovať nevedeli, pretože mala málo letokruhov. Museli sme použiť inú metódu. Odoberanie vzoriek má svoju metodiku.

Pri mostoch sa zvyčajne odoberá viacero vzoriek. Je to z dôvodu opráv a prestavieb mostov po povodniach, kedy sa niektoré časti mosta museli vymeniť. Vďaka dendrochronológii vieme tieto zásahy identifikovať. Okrem časového hľadiska je dôležité zistiť, aj o aký druh dreviny ide.

Vďaka tomu vieme zistiť, či ide o miestny druh alebo bolo drevo dovezené, prípadne odkiaľ. K datovaniu je dôležité aj opracovanie dreva. Pri stavbe sa využívala guľatina alebo kresané hranoly. Niektoré mosty sú po rekonštrukcii zložené z oboch. Tak vieme identifikovať prestavby a opravy.

Máte skúsenosť aj s archeológiou v zahraničí vrátane výskumu vraku benátskej lode v Chorvátsku a práce v Kuvajte. V čom sa líši archeologický výskum v mori od toho v Dunaji? A je pre vás paradoxne niekedy jednoduchšie hľadať pod vodou v mori než v slovenskej rieke?

V mori je obyčajne lepšia viditeľnosť, čo samozrejme uľahčuje prácu pri samotnom výskume, ale aj dokumentácii. V našich riekach zase nepotrebujeme odsávacie zariadenia, vyrieši to za nás prúd. Pre mňa je dôležité mať skúsenosti zo všetkých možných vodných plôch. Vzhľadom na to, že každá rieka si vyžaduje mierne iný prístup je prax kľúčovým prvkom pri plánovaní a realizácii výskumu.

Keby ste dostali neobmedzený čas, peniaze a techniku, kam by ste sa išli potápať a čo by ste tam chceli nájsť na Slovensku ale aj v zahraničí?

Presne všetko toto mi chýba. Mám málo času, peňazí aj technika má svoje limity. Ak by sa však situácia zmenila určite by som všetku energiu vložila do doskúmania rímskeho mosta v Iži. Čo sa týka zahraničia, nemám žiadne veľké ambície. Rada by som však navštívila kolegov na výskumoch v okolitých krajinách s cieľom získať inšpiráciu k zlepšeniu metodiky výskumu v našich riekach.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Dunaj
archeológia
Rimania
historické mosty
vodná archeológia
bádanie

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.