Za Kaliňákovými tajnými nemocnicami stojí muž, ktorý si písal s Marianom Kočnerom
obchodnyregister
2026.05.27.
Riaditeľ vojenskej nemocnice v Ružomberku Marian Križko dohliada na výstavbu nemocníc v Prešove a Bratislave za takmer 2 miliardy eur. Úrad pre verejné obstarávanie pritom opakovane potvrdil pochybenia v jeho tendroch a v Prešove teraz búrajú desiatky chybne postavených stĺpov.
V prešovskej nemocnici búrajú stĺpy, projekt sa predražuje a stavebný dozor obišli cez desiatky priamych zákaziek. Za celým týmto megaprojektom stojí jeden muž – riaditeľ ružomberskej vojenskej nemocnice Marián Križko, ktorý si v minulosti písal s odsúdeným mafiánom Mariánom Kočnerom a pod ktorým Úrad pre verejné obstarávanie opakovane potvrdil pochybenia.
Práve jeho si vybral Robert Kaliňák, aby pod hlavičkou nemocnice – nie ministerstva – riadil výstavbu zariadení za takmer dve miliardy eur. O Križkovom tíme štyridsiatich ľudí, ktorý to všetko zastrešuje, nevieme takmer nič.
Na stavbe novej vojenskej nemocnice v Prešove sa prednedávnom zastavili práce. Znalecký posudok potvrdil to, čo bolo vidieť aj voľným okom: z približne 270 postavených nosných stĺpov musia 23 zbúrať. A to nemusí byť finálny počet: časť stĺpov je stále zadebnená.
Celá kríza eskalovala 15. mája 2026, keď Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok, oficiálny obstarávateľ stavby, odstúpila od zmluvy s doterajším hlavným zhotoviteľom. Prešovskú vojenskú nemocnicu stavalo maďarsko-slovenské konzorcium. Majiteľom jednej z maďarských firiem je jeden z najbohatších maďarských oligarchov Attila Paár z Győru, bývalý obchodný partner zaťa Viktora Orbána.
Nemocnica mala pôvodne stáť 448 miliónov eur. Po škandále s nekvalitným betónom sa hovorí o takmer 700 miliónoch eur. Opozícia i experti sa pýtajú, prečo sa s problémom tak dlho čakalo a prečo narástla cena tak výrazne. Včera premiér Robert Fico aj minister Robert Kaliňák výstavbu obhajovali. Kaliňák dokonca tvrdí, že k žiadnemu predraženiu neprišlo.
Prečítajte si tiež:
Ďalším čriepkom do príbehu prešovskej nemocnice sú nejasnosti okolo stavebného dozoru. Pôvodne bola na stavebný dozor vyhlásená súťaž v hodnote deviatich miliónov eur. Prihlásili sa traja záujemcovia a víťaz by štátu ušetril takmer šesť miliónov.
Vedenie nemocnice však zmluvu s víťazom nepodpísalo. Namiesto toho rozdelilo objem 8,6 milióna eur napriamo na desiatky malých zákaziek do 50-tisíc eur a troch cenových ponúk do 200-tisíc eur. KDH namieta, že ak by dozor vykonával skutočný víťaz súťaže, „takáto vec by sa nemohla stať“. Kresťanskí demokrati podali podnet na ÚVO aj na Protimonopolný úrad.
Na otázky o transparentnosti odpovedal Križko na tlačovej konferencii stručne: „Každá zmluva je zverejnená, každá objednávka, každá faktúra.“
Vajnory: ten istý scenár, väčšie peniaze
Kým sa Prešov vyrovnáva s následkami stavebného škandálu, na druhom konci krajiny sa rozbieha projekt ešte väčší. V decembri 2025 ministri Robert Kaliňák a Kamil Šaško poklepali základný kameň Národnej univerzitnej nemocnice generála Milana Rastislava Štefánika vo Vajnoroch. Projekt má dosiahnuť investičné náklady odhadom 1,27 miliardy eur bez DPH.
Nemocnica má byť hotová do roku 2030. Väčšina informácií o jej výstavbe je utajená – vláda projekt vyhlásila za investíciu do obrany krajiny, čím obišla bežné povolenia aj verejnú kontrolu. A opäť: obstarávateľom nie je ministerstvo, ale UVN Ružomberok. Opäť Marian Križko.
Na tlačovej konferencii sám uviedol, že na oba megaprojekty má vlastný tím zhruba 40 ľudí. O tomto tíme – jeho zložení, kvalifikácii, odmeňovaní a väzbách – nie je verejne dostupná žiadna informácia.
Dohromady Križko dohliada na projekty za takmer dve miliardy eur. Nie ako minister. Nie ako štátny tajomník. Ako riaditeľ nemocnice.
Štruktúra projektu pritom od začiatku vyvoláva otázky. Spodnú – armádnu – časť nemocnice bude realizovať ministerstvo obrany a Vojenské spravodajstvo – rovnako ako tomu bolo v prípade Prešova. To znamená, že najkomplikovanejšia stavebná fáza – základová doska a podzemná časť – prebieha mimo akejkoľvek verejnej kontroly. Na včerajšej tlačovej konferencií Fico, Kaliňák a Križko oznámili, že vo Vajnoroch aktuálne prebieha hĺbenie stavebnej jamy a betonáž základovej dosky by mohla začať na jeseň.
Práve výstavba základovej dosky a podzemnej časti je podľa Križka najkomplikovanejšia časť celého projektu, okrem iného aj pre hladinu spodnej vody. Kto tam stavia, za koľko a podľa akých podmienok, nevie verejnosť zistiť. Zmluvy nie sú zverejnené. Verejný tender sa nekonal.
Kaliňák situáciu vo Vajnoroch vysvetlil jednoducho: priestor je vojenský a svoj charakter tak skoro nezmení. „Dokiaľ nepresťahujeme jednotlivé vojenské zariadenia odtiaľ, dovtedy to obmedzenie tam bude,” povedal. Inými slovami: počas najcitlivejšej fázy výstavby – keď sa kladú základy miliardovej stavby – bude stavba zahalená rúškom tajomstva.
Kto je Marian Križko
Aby sme pochopili pochybnosti okolo nominácie Mariana Križka na takýto dôležitý post, musíme sa vrátiť do minulosti.
Križko bol totiž na čele Nemocnice sv. Michala v Bratislave, spadajúcej pod ministerstvo vnútra. Nemocnica obstarávala vybavenie novej nemocnice v centre mesta v rozpore so zákonom a až o päťdesiat percent drahšie.
Upozornila na to Nadácia Zastavme korupciu a potvrdil to Úrad pre verejné obstarávanie. Nemocnica nakupovala všetko vybavenie – od nemocničných vozíkov po CT prístroje a IT technológie – v jednom tendri. Podľa analýzy nadácie takmer každá väčšia položka bola významne predražená.
ÚVO potvrdil 13 porušení zákona pri ďalšom tendri na prevádzkovanie kuchyne v nemocnici. V súťaži za 1,6 milióna rozhodovali milimetre v rozmeroch kuchynského nábytku – zadanie splnila iba eseročka, ktorá patrila víťazovi predchádzajúceho predraženého tendra na komplexné vybavenie nemocnice. Obe verejné obstarávania organizoval ten istý sprostredkovateľ.
ÚVO potvrdil pochybenia aj pri ďalšom Križkovom tendri za 230-tisíc eur, keď nemocnica v roku 2019 obstarávala vyše 140 položiek naraz cez jednu súťaž, na ktorú mali záujemcovia iba štyri dni.
V tom istom období vyšlo najavo, že Križko komunikoval s Marianom Kočnerom cez šifrovaciu aplikáciu Threema. Písali si o Kočnerovom záujme, aby mala nemocnica pracoviská v jeho susednej budove. V komunikácii si tykali a dohadovali podmienky tendra. Križko sa bránil, že konal transparentne, a nevidel dôvod na odstúpenie.
Prečítajte si tiež:
Po voľbách 2020 ho nová vláda z funkcie odvolala. Po návrate Smeru k moci sa Križko vrátil do vedenia Nemocnice sv. Michala ako člen predstavenstva. A vo februári 2024 ho Kaliňák vymenoval za riaditeľa ÚVN Ružomberok – pričom ministerstvo obrany na otázky o výmene na poste nereagovalo.
Pochybenia sa nezastavili ani v novej funkcii. Hnutie Slovensko podalo podnet na ÚVO pre zákazku ÚVN na prístavbu krídla chirurgického pavilónu za takmer 30 miliónov eur. Opoziční poslanci kritizovali krátku lehotu na podávanie ponúk a vylúčenie firmy s najnižšou cenou – víťaz bol o 4,5 milióna eur drahší.