Za tejto vlády dlh Slovenska narastie najviac, tvrdí ekonóm Šuster. Prečo sa premiér v téme dlhu mýli? (videopodcast)

Ak by sme mali dlh ako Taliansko, hrozba bankrotu štátu by bola až 80-percentná. Slovensko sa vo výške dlhu nemôže porovnávať s Talianskom, hovorí Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. No a prečo nám napriek zlej demografii i rastúcim dlhom nehrozí zrútenie penzijného systému?  

Hovorí sa, že v živote človeka sú iba dve istoty – smrť a dane. V prípade Slovenska však platí ešte jedna istota – istota, že Slovensko si na nohe vlečie neustále sa nabaľujúci štátny dlh.

Od vzniku tohto štátu totiž žiadna vláda nedokázala hospodáriť s vyrovnaným, tobôž prebytkovým rozpočtom.

Okrem deficitov sa tak nabaľoval i štátny dlh, ktorý dnes prekročil maastrichtskú hranicu 60tich percent a atakuje závratných 84 miliárd eur.

Premiér ale tvrdí, že náš aktuálny štátny dlh vlastne nie je žiadny problém pretože je nižší než je priemer EÚ. Slovensko nemá absolútne žiadny problém s verejnými financiami, vyhlásil Robert Fico. Podľa expertov sa však premiér zásadne mýli.

V čom tkvie premiérov omyl, prečo je porovnávanie sa s Talianskom či Gréckom chybné a ako fatálne môže byť ďalšie zadlžovanie tejto krajiny? V dnešných Aktualitách Nahlas na to odpovie Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Martin Šuster
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Podľa najnovších oficiálnych údajov, ktoré zverejnil Štatistický úrad dosiahol dlh verejnej správy Slovenska úroveň 61,4 % HDP. V absolútnych číslach to predstavuje rekordných 84 miliárd eur. Medziročne ide o nárast o viac ako 6 miliárd eur. Prekročením maastrichtskej hranice 60 % HDP sa dlh dostal do najvyšších sankčných pásiem našej ústavnej dlhovej brzdy, čo v uplynulých týždňoch viedlo napríklad k povinnému hlasovaniu o dôvere vláde v parlamente.

Okolo interpretácie tohto čísla ale momentálne prebieha intenzívna debata: Premiér a ministerstvo financií zdôrazňujú, že náš dlh je stále výrazne pod priemerom Európskej únie (ten je na úrovni cca 82,8 %) aj eurozóny (okolo 88 %), a poukazujú na to, že ratingové agentúry nám potvrdzujú stabilný výhľad.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a finanční analytici naopak varujú pred rýchlosťou, akou zadlženie narastá, a pred faktom, že ako menšia, vysoko otvorená ekonomika si na finančných trhoch požičiavame peniaze drahšie než niektoré podstatne zadlženejšie, no väčšie krajiny eurozóny a pripomína aj negatívny demografický vývoj Slovenska. V roku 1993 štartovalo samostatné Slovensko s dlhom na úrovni okolo 25 % HDP v roku 2008 dosiahol iba 28,6 % HDP.

V dôsledku globálnej finančnej krízy však Okolo roku 2013 prekročil hranicu 54 % HDP, na čo parlament reagoval prijatím ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti (tzv. dlhovej brzdy). Najnovšie dáta Štatistického úradu SR ukazujú, že v roku 2025 dlh prvýkrát prekročil maastrichtskú hranicu 60 % a vyšplhal sa na úroveň 61,4 % HDP (nominálne atakuje hranicu 84 miliárd eur).

Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunesalebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.