Zábavné a ekologické poľnohospodárstvo: Kybernetici pasú kravy s počítačom v ruke

Titulok ani trochu nepreháňa. Maroš Mudrák, generálny riaditeľ spoločnosti vyvíjajúcej systémy kybernetickej bezpečnosti, popri svojej hlavnej práci chová v Bielych Karpatoch 30 kráv. Stará sa o ne s manželkou, tiež kybernetičkou. Rodinná farma MERKUJ rúca tradičné predstavy o poľnohospodárstve. Vďaka supertechnológiám ho robí atraktívnym, ekologickým, produktívnym a zábavným.  

Len život dokáže napísať príbeh, ktorého hrdinami sú Maroš a Tatiana Mudrákovci. V mnohom nie je ničím výnimočný a predsa je originálny. Spoznali sa na Slovenskej technickej univerzite, on študoval robotiku, ona kybernetiku. Maroš mal 29 rokov, keď sa stal riaditeľom rýchlo sa rozvíjajúcej firmy na Považí. Keď sa im narodili dve dcéry a finančne si polepšili, hľadali vysnívané miesto na rodinný dom. Objavili ho v Melčickej doline. Sotva sa v ňom zabývali, radosť z výhľadov do prírody im pokazil zámer developerov postaviť v ich okolí klasický satelit – katalógové rodinné domy obohnané betónovými plotmi. To je slovenská verzia anglického príslovia: môj dom – môj hrad. V tej chvíli sa manželom začal rúcať jeden svet a druhý sa spontánne rodil.

Mudrákovci na developerský zámer odpovedali vykúpením hektára pôdy. Lenže čo robiť s poľom? Maroš, rodák z Vrábeľ, mal jedného deda, ktorý s babičkou, ako sa na družstevníka patrí, chovali hydinu, prasiatka aj kozy. Zvieratá zužitkovali všetko, čo sa okolo domu urodilo a spestrilo to zároveň špajzu a kuchyňu čerstvými produktmi. Druhý starý otec bol energetik, ktorý spúšťal elektráreň Vojany.

V mladom mužovi bilo srdce vynachádzavého technika aj farmára. Keď uvidel kus poľa, dostal nápad, že by mohlo uživiť dve kravy. Manželka po debate súhlasila, lenže namiesto dvoch kráv došikoval ambiciózny chovateľ na rodiacu sa farmu päť zvierat. S odstupom času sa Tatiana, dievčina z Trenčína, úprimne prizná, že ako každá temperamentná Slovenka v prvom momente myslela, že manžela, ako sa v rozčúlení vraví, ,,dorazí”.

Nič také sa, pravdaže, nestalo. Ako adrenalín z novej situácie náhle prišiel, tak rýchlo vyšumel a v oboch mladých hlavách sa zrodil plán vybudovať ekologickú – regeneratívnu farmu, teda takú, ktorá využije prirodzenú synergiu medzi pôdou, rastlinami a zvieratami.

Čo urobí mladý ajťák v obdobnej situácii? Keďže Maroš dnes pracuje v Nitre, kde je poľnohospodárska univerzita, zašiel do knižnice, ponoril sa do literatúry a doma po večeroch začal hľadať na youtube návody, ako chovať zvieratá tak, aby prinášali radosť a úžitok celej rodine, aby hospodárenie na pôde neubližovalo prírode, naopak, urobilo krajinu krajšou, prívetivejšou.

MERKUJ, čiže moderný návrat k prírode

Koľká generácia od čias filozofa Jeana Jacquesa Russoa z konca 18. storočia sa inšpiruje prírodou, jej liečivou silou? Sme jej deti, ani éra digitalizácie nič na tom nemení, naopak, umožňuje lepšie žiť v súlade s ňou. Len si to musíme uvedomiť.

Sústredenie sa na regeneratívu, teda prirodzene sa obnovujúce poľnohospodárstvo stimulovalo prostredie, v ktorom Mudrákovci žili. Miestne družstvo pestovalo repku, proti škodcom ju striekalo, čo sa mladým nepáčilo. Chceli počuť bzukot včiel, žiť a hospodáriť inak, industriálne poľnohospodárstvo im nebolo po chuti. Prikúpili pôdu, dnes jej majú už 32 hektárov, na ktorých chovajú 34 kráv aj s teľatami. Na slovenské pomery neobvyklá intenzita chovu dobytka, najmä keď si uvedomíme, že ju farma MERKUJ dosiahla v priebehu necelých troch rokov!

Nedávno farmári kybernetici – obaja manželia sa naplno venujú svojej pôvodnej práci – urobili stretnutie chovateľov dobytka, ktorí hospodária podľa princípov regeneratívneho poľnohospodárstva. Zišlo sa ich tam niekoľko desiatok z celého Slovenska spolu s odborníkmi z Čiech. Mudrák zasvätene rozprával o tom, ako s manželkou zúrodnili pôdy a poradili si so zaburinenými poľami, lúkami a pasienkami, aké prísevy bylín do ďatelinotrávnych porastov používajú, ako pasú kravy v oplôtkoch, a to aj v zime.

Nikomu by nezišlo na um, že pred publikom stoja nepoľnohospodári.

Chceli sme dať našim deťom budúcnosť, aby jedli zdravé potraviny. Farma nenápadne vtiahla deti do lona prírody a učí ich pracovať a pomáhať rodičom.

Rodinnú farmu MERKUJ vytvorila dvojica sympatických mladých ľudí. Maroš Mudrák sa vyjadroval ako skúsený agronóm a zootechnik v jednej osobe. Viac ráz zdôraznil, na čom im spolu s manželkou najviac záleží: na úcte k prírode, biodiverzite, dobrých vzťahoch s ľuďmi. Tatiana motiváciu farmárčiť objasnila tým, že ,,chceli sme dať našim deťom budúcnosť v tom zmysle, aby jedli zdravé potraviny“. A podotkla, že farma nenápadne vtiahne deti do lona prírody a naučí ich pracovať a pomáhať rodičom.

Podstatné z ľudského života vystihnú drobné detaily. Mudrákových dievčence Zittka a Magdalénka spríjemnili stretnutie farmárov drobnými kytičkami zo zriedkavej žltej ďateliny, ľadenca. Je to vzácna ďatelina, ktorá zabraňuje zdúvaniu kráv. Deti kytičky nazbierali na pasienkoch a lúkach, keď pomáhali rodičom preháňať zvieratá z oplôtku do oplôtku. Osem- a desaťročné dievčatká majú detstvo, aké zažíval kedysi dnes stojedenročný zakladateľ modernej slovenskej zootechniky akademik Ján Plesník.

Foto:
Jozef Sedlák
Hajs, kravičky, hajs.

Čoby malé chlapča pásol kravy a potom, ako sa dostal do škôl, študoval s rovnakou dychtivosťou, vášňou a chuťou meniť zabehané zvyklosti ako Maroš Mudrák. Plesník prišiel z kopaníc do mesta, v Nitre založil ústav, vedúce pracovisko zootechniky v bývalom Československu aj východného bloku. Mudrák prišiel naopak z mesta pod Biele Karpaty, aby jeho rodina žila lepšie, a dnes vidíme, že naznačuje rovesníkom či skôr generácii Z, ktorá si občas zúfa pri hľadaní zmyslu svojej existencie, že je tu cesta, ako urobiť život zmysluplným, zdravším, ekonomicky produktívnejším.

Deti Mudrákovcov poznajú bylinky, vôňu pokosenej lúky, maznajú sa s teliatkami, suverénne sa pohybujú vedľa sedemstokilogramových kráv. Neboja sa ich, v kontakte s nimi nadobúdajú odvahu aj vytrvalosť prekonávať prekážky, čo sa im teraz či neskôr postavia do cesty. Koľko detí dnes zažije takéto detstvo, ktoré dobre pripraví mladého človeka do života?

Nie, netvrdíme, že je to cesta pre všetkých. No pre niektorých môže byť inšpiráciou.

Všade platí Pytagorova veta

Odbočili sme akoby od témy, ale tieto drobné detaily sú z hľadiska konceptu rozvoja poľnohospodárstva veľmi dôležité. Pozrime sa teda, ako ajťáci riadia farmu. Nuž ako dvaja dobre zohratí manažéri, ktorí rýchlo pochopili, čo je pri jej budovaní dôležité. Obaja riešia pestovateľské a chovateľské problémy ako množinu obrovského súboru dát. Kybernetici sa nezaprú.

Stane sa úspešným chovateľom len ten, kto zvládne programovanie a rôzne techniky online práce? Pravdaže nie, je tu potrebná mnohoročná farmárska prax. Tú vzhľadom na originalitu každého chotára nemožno nahradiť ničím, ale na druhej strane, ako rád podotýka Maroš Mudrák, Pytagorova veta platí na celom svete, v Austrálii aj na Slovensku. Základné pestovateľské a chovateľské princípy sú jednoducho nemenné.

Počítač a tým je aj výkonný mobil umožňujú Mudrákovcom rýchle vyhodnocovanie, ,,živej” situácie na farme a online manažovanie čoraz viac automatizovaných pestovateľsko-chovateľských procesov. Práve takýto model hospodárenia opierajúci sa aj o využitie umelej inteligencie vzniká a rozvíja sa na farme MERKUJ.

Ústrednú rolu v obnove biodiverzity prostredia, súčasťou ktorého sa stali Mudrákovci, hrajú čierne a červené kravy plemena Aberdeen Angus celoročne chované na pastvinách. Biodiverzita, oživenie rozmanitosti pôvodnej poľnohospodárskej krajiny sa rodí pomaly, naozaj v pote tváre a v mučivých situáciách, ktoré prináša klimatická zmena a ňou vygradované tohtoročné sucho.

Prísev tráv na desiatich hektároch nevzišiel, Mudrákovci ako všetci poľnohospodári čakali na dážď, ale boli optimisti. Pasením dobytka sa podarilo obnoviť v pôde život, čo potvrdil zvýšený výskyt dážďoviek, pestrejšia botanická skladba tráv, ďatelín a bylín. Pôda prekyprená červíkmi, zmeliorovaná mohutným koreňovým systémom ďatelín má lepšiu štruktúru a je schopná prijať aj veľký prívalový dážď. Očakávaná zmena pomaly prichádza.

Zatiaľ zväčša všetko, čo na farme MERKUJ podnikli inšpirovaní najlepšími regeneratívnymi chovateľmi dobytka, sa ukázalo ako správny postup. Jedným zo vzorov Mudrákovcov je pionier regeneratívneho poľnohospodárstva v Južnej Amerike Argentínčan Bruno Vasquetto. Dedič industriálnej farmy, zameranej po celé 20. storočie na pestovanie sóje a pšenice, sa po roku 2000 rozhodol staviť na regeneratívny chov hovädzieho dobytka. V Argentíne vrcholila finančná kríza, pôda na La Pampe bola vyčerpaná, farmy stáli na pokraji kolapsu. S odstupom rokov je na Vasquettovej farme všetko inak – na tristo hektároch chová 1000-hlavové stádo dobytka!

Na slovenské pomery je to nepredstaviteľná intenzita, tobôž keď u nás na hektári vychádza zaťaženie len okolo 0,3 dobytčej jednotky! Slovenská krajina o rožný statok v priebehu posledných 36 rokov takmer prišla, keď stádo dobytka kleslo z 1,65 milióna zvierat na menej ako pol milióna. Prejavuje sa to aj nízkou spotrebou hovädzieho mäsa, ktorého ročne skonzumujeme len 6,2 kilogramu, z čoho je polovica z dovozu.

Pritom by sme si mohli ,,ľavou zadnou” vyrobiť najmenej toľko hovädziny ako na konci osemdesiatych rokov, keď spotreba dosahovala 20 kilogramov na hlavu. Máme tisíce hektárov nevyužívaných lúk a pasienkov, kde by sa mohol pásť dobytok. Igor Nemčovský, riaditeľ Zväzu chovateľov mäsových plemien dobytka, odhaduje rezervu na 150-tisíc až 200-tisíc zvierat.

Foto:
archív rodiny Mudrákovcov
Zittka a Magdalénka pomáhajú otcovi Marošovi Mudrákovi na pasienku stavať oplôtky.

Družice už preháňajú kravy

Pri pohľade na štruktúru slovenských chovateľov mäsového dobytka vidno, že 90 percent z 2 600 farmárov tvoria chovatelia s počtom do 100 mäsových kráv, len 10 percent pripadá na veľké chovy s 500 až 700 zvieratami. Kľúčové je chovať zvieratá efektívnejšie a do chovu dobytka pritiahnuť ambicióznych mladých ľudí. Rodinná farma MERKUJ je svojráznym inkubátorom, ktorý naznačuje, aké hospodárenie má budúcnosť. Ekonomické, ekologické a pritom produktívne. Nebola to náhoda, že ju ako jedinú slovenskú farmu zaradili medzi TOP 50 regeneratívnych fariem v Európe.

Presne takýto koncept realizujú Mudrákovci. Sú presvedčení, že hektár zregenerovanej pôdy uživí nie jednu kravu a teľa, ale 1,2 až 1,3 kravy na hektár. Učia sa od najlepších – Američana Jima Gerrisha – asi najlepšieho odborníka na pasienky a manažment, a Allena Williamsa, ktorý akcentuje prepojenie zdravia pôdy, plemenitby a genetiky dobytka.

Vyžiada si to, samozrejme, čas, premyslený postup a, pravdaže, návratnosť nie malých financií. Farma MERKUJ má už podpísaných ďalších 50 hektárov pôdy, na ktorých bude môcť rozšíriť chov trhom žiadaného dobytka. Mudrákovci ako mladí farmári si podali projekt, ktorý by uľahčil financovanie rozvíjajúcej sa ekologickej farmy. Keďže sa chcú špecializovať na chov plemenných matiek, bezprostredne by produkciou kvalitných jalovičiek podporili ďalšie slovenské farmy. Kravičky sa živia len pastvou, v zime ich prikrmujú senom a senážou, nedostávajú obilie či kukuricu. Má to pozitívny vplyv na ekonomiku chovu, zdravie dobytka a zloženie mäsa s vyšším obsahom omega mastných kyselín.

Koľko nájdu nasledovateľov ochotných spojiť svoj život s budovaním farmy? Je to nielen otázka podpôr, ústretovejšieho prístupu bánk k financovaniu vznikajúcich rodinných fariem, ale aj toho, ako mladí zvládnu technológie príznačné pre éru digitalizácie. Je tu koktail rôznorodých problémov a prekážok – technologických, finančných aj rôznych spoločenských. Ako ich prekonať? Tak ako to ľudstvo vždy robilo – útokom za pochodu a nie všednou, lež nadpriemerne efektívnou prácou.

Práve tú umožňujú nové technológie. Znie to ako sen, ale mnohé z postupov budúcnosti už farma MERKUJ uplatňuje. Majú tu multispektrálne kamery, ktoré dávajú obraz o stave pasienkov, o tom, ako napríklad s prehľadom či nadhľadom košarovať, ako meniť skladbu tráv a bylín.

Na Novom Zélande už preháňajú dobytok z pastviny na pastvinu pomocou satelitov, ktoré sledujú ich pohyb. V respondéri – obojku kravy je prijímač signálu, ktorý popchne kravu žiaducim smerom. To mení pohľad aj na funkciu oplôtkov. Aj tie by nemuseli byť klasické, ale nahradili by ich neviditeľné elektronické, zavracajúce kravy z priestoru tak efektívne ako pastierske psy. Znie to ako hudba budúcnosti, ale čas uplatnenia týchto technológií prichádza. Nebude prekvapením, ak sa časom objavia práve na farme MERKUJ.

Éra digitalizácie mení pohľad na pastierstvo, jednu z najstarších ľudských profesií, ktorou sa človek vydal na civilizačnú púť. Nelámme palicu nad poľnohospodárstvom. Vidieku sa otvárajú možnosti, aké sme si ešte nedávno nevedeli predstaviť.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
poľnohospodárstvo
kravy
kybernetika
Biele Karpaty

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.