
Po smrti troch detí pochyboval, či sa dožije ďalších narodenín. Patrick Clancy teraz prehovoril o odpustení bývalej manželke, o živote pod drobnohľadom verejnosti aj o nádeji na novú rodinu. Je presvedčený, že za tragédiou stálo duševné ochorenie. Práve otázka trestnej zodpovednosti Lindsay Clancyovej však rozdelila porotu a súdny proces sa skončil bez verdiktu.
Keď Patrick Clancy prišiel o päťročnú Coru, trojročného Dawsona a osemmesačného Callana, stratil aj predstavu o vlastnej budúcnosti. Napriek tomu krátko po tragédii verejne odpustil svojej vtedajšej manželke Lindsay.
„Keby som sa k odpusteniu nedopracoval, rozožieralo by ma to zvnútra navždy,“ povedal 36-ročný Američan v rozhovore pre reláciu 60 Minutes televízie CBS News.
Jeho výpoveď prichádza po septembrovom skončení procesu, v ktorom sa porota nedokázala zhodnúť na verdikte. Lindsay Clancyová nespochybňuje, že deti zabila. Obhajoba však tvrdí, že pre popôrodnú psychózu neniesla trestnú zodpovednosť. Obžaloba, naopak, označuje jej konanie za premyslené.
Dúfal, že zachránia aspoň najmladšieho
Tragédia sa odohrala 24. januára 2023 v rodinnom dome v Duxbury v americkom štáte Massachusetts. Patrick po návrate domov našiel vážne zranenú Lindsay a v suteréne ich tri deti. Cora a Dawson už nežili. Callana previezli vrtuľníkom do Boston Children’s Hospital.
Otec veril, že najmladší syn ešte môže prežiť. „Naozaj som si myslel, že Callan má šancu prežiť. Pamätám si, že som si hovoril: ‚Dajte mi aspoň jedno. Dajte mi jedno dieťa a vychovám ho najlepšie, ako budem vedieť. Dám mu najlepší možný život a budem mu rozprávať o jeho bratovi a sestre.‘ Stále som dúfal,“ opísal.
Ani Callana sa však nepodarilo zachrániť. „Mohol som ho držať. Mohol som si ľahnúť vedľa neho. A zomrel mi v náručí,“ spomínal Patrick.
V nasledujúcich dňoch napísal samostatnú rozlúčku s každým zo svojich detí. Zároveň oznámil, že Lindsay odpúšťa, hoci ho o to podľa jeho slov nikdy nepožiadala. „Videl som titulky ako ‚vraždiaca matka‘, ‚vrahyňa detí‘ či ‚monštrum‘. A nič z toho nebolo presné,“ povedal. Nespochybňuje závažnosť jej konania. Je však presvedčený, že pri jeho posudzovaní nemožno obísť psychické problémy, s ktorými pred tragédiou zápasila.
Čo je babyblues a popôrodná depresia?
Dôvera
Mesiace pred tragédiou hľadali pomoc
Podľa Patricka sa problémy výraznejšie prejavili v októbri 2022, približne päť mesiacov po narodení Callana. Lindsay mu vtedy povedala, že niekoľko nocí nedokázala spať.
Opakovane navštevovala pohotovosť a nastúpila aj do programu pre pacientky s popôrodnou depresiou. Z neho ju podľa Patrickovho opisu prepustili po jednom dni. Postupne jej pribúdali predpísané lieky, no on sám nevedel, ako jej účinne pomôcť. „Nevedel som, ako zvládať popôrodné ochorenie. Myslím si, že duševná choroba dokáže byť tragicky klamlivá,“ uviedol.
Za najťažšie obdobie označil december. Hovoril o takmer neustálej nespavosti, hlbokej depresii a vtieravých myšlienkach. Na Silvestra Lindsay dobrovoľne nastúpila do psychiatrickej nemocnice McLean. Po niekoľkých dňoch liečby sa vrátila domov a stihla narodeniny dcéry Cory, ktoré mala 7. januára.
Obaja bývalí manželia neskôr podali žaloby pre údajné pochybenia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí Lindsay liečili. Niektorí zodpovednosť odmietli, ďalší sa podľa reportáže CBS k žalobám zatiaľ nevyjadrili.
Patrick odmieta výčitky, že pred tragédiou neurobil dosť. „Myslím si, že som urobil to najlepšie, čo som vtedy s tým, čo som mal, dokázal. A žijem s výsledkom. Žijem s ním každý deň.“
Porotu rozdelila otázka trestnej zodpovednosti
Patrickovo presvedčenie, že tragédiu spôsobilo duševné ochorenie, súvisí s hlavnou otázkou procesu: či Lindsay Clancyová niesla za svoje konanie trestnú zodpovednosť. Samotné usmrtenie detí nespochybňuje. Kým obhajoba poukazovala na popôrodnú psychózu, obžaloba tvrdila, že konala premyslene.
Viacerí porotcovia po skončení procesu uviedli, že jedenásť členov poroty podporovalo oslobodenie z dôvodu nepríčetnosti. Jediným porotcom, ktorý zostal presvedčený o jej vine, bol Michael Desronvil. Svoj postoj vysvetlil vo vyhlásení pre CBS News.
„Na základe všetkých hmotných dôkazov, výpovedí kľúčových svedkov a toho, čo predložila obžaloba, som sa domnieval, že existujú dostatočné dôkazy o tom, že presne vedela, čo robí, a že to plánovala,“ uviedol.
Desronvil tiež tvrdil, že ho ostatní porotcovia prerušovali, keď sa pokúšal vysvetliť svoj pohľad. Členka poroty Paula Devlinová v relácii CBS Mornings opísala, že sa ho niekoľko dní snažili presvedčiť, aby názor zmenil.
Ani po takmer 40 hodinách rokovania však porota nedospela k jednomyseľnej zhode. Sudca preto 4. septembra ukončil proces bez verdiktu. Clancyová nebola ani odsúdená, ani oslobodená.
Foto:Rodrique Ngowi
SITA/AP
Policajná zátarasa pred bývalým domom Lindsay Clancyovej v meste Duxbury v americkom štáte Massachusetts 31. júla 2026.
Prípad má medzičasom ďalší vývoj. Podľa agentúry AP obhajoba požiadala o preverenie možného pochybenia Desronvila počas rokovania poroty. Ten pochybenie odmieta. Samostatným návrhom sa právnici usilujú o zastavenie prípadu. Ide o požiadavky obhajoby, nie o závery súdu. Prokuratúra zatiaľ neoznámila, či bude žiadať nový proces.
Ďalšie pojednávanie je naplánované na 29. septembra.
Pokoj na súde skrýval panický záchvat
Pre Patricka znamenal proces aj návrat intenzívnej verejnej pozornosti. Po tragédii sa presťahoval z Duxbury do New Yorku, kde hľadal anonymitu. Na sociálnych sieťach však ľudia ďalej rozoberali jeho manželstvo, osobný život aj spôsob, akým smútil.
„Je bolestivé to sledovať. Sťažuje mi to pohyb na verejnosti a je možné, že keď ľudia vidia jednu lož za druhou, napokon im začnú veriť. A s tým teraz zostávame,“ povedal.
Podnetom na špekulácie bolo aj jeho navonok pokojné vystupovanie počas výpovede. Podľa Patricka však vôbec nevystihovalo to, čo prežíval. Na druhý deň vypovedania dostal panický záchvat, ktorý označil za „obrovský, traumatický“.
„Dali ma do sanitky. Ponúkli mi lieky, ale povedal som: ‚Nechcem ich, pretože sa chcem vrátiť, dokončiť to a mať to za sebou.‘ Vrátil som sa a výpoveď som dokončil.“
V rozhovore priznal aj to, že po smrti detí nechcel ďalej žiť. „Bolo obdobie, keď som si nemyslel, že sa dožijem 35. narodenín. A bol som s tým úplne zmierený,“ uviedol.
V novej rodine chce zachovať spomienku na deti
V New Yorku Patrick spoznal lekárku Rachel Danisovú. Stretli sa v januári 2024 v bežeckom klube. O jeho deťoch sa dozvedela pri káve, keď si všimla fotografiu na displeji jeho telefónu. „Spýtala som sa: ‚Kto sú tí drobci?‘ A Pat povedal: ‚To sú moje deti.‘ Potom som sa spýtala, či žijú v Massachusetts, a Pat povedal: ‚Zomreli.‘ A to sme ešte stáli pri pokladni,“ opísala pre CBS.
V apríli 2026 sa zosobášili. Danisová hovorí, že chce Patrickovi pomáhať niesť jeho smútok a zachovať miesto pre deti aj v ich spoločnom živote. „Nemôžem mu jeho deti vrátiť. Ale ak si ich môžem uctiť, dovoliť Patovi smútiť a zároveň ich naďalej udržiavať prítomné v našom živote, potom je to asi všetko, čo môžem urobiť.“
Dvojica chce založiť rodinu. Patrick už premýšľa nad tým, ako bude budúcim deťom rozprávať o Core, Dawsonovi a Callanovi. „S každým dieťaťom máte iný vzťah, ale všetky sú to vaše deti. A už sa neviem dočkať, keď im budem môcť rozprávať o ich bratoch a sestre.“
Čo je popôrodná psychóza
Podľa britskej zdravotnej služby NHS ide o závažné duševné ochorenie, ktoré postihuje približne jednu z tisíc matiek po pôrode. Môže sa prejavovať bludmi, halucináciami, výraznou zmätenosťou, mániou či depresívnou náladou. Vyžaduje si bezodkladnú zdravotnú pomoc, pretože stav sa môže rýchlo zhoršiť. Pri správnej liečbe sa väčšina pacientok úplne zotaví.
V prípade Lindsay Clancyovej sa na popôrodnú psychózu odvoláva obhajoba. Všeobecný opis ochorenia však sám osebe neurčuje jej zdravotný stav v čase skutku ani trestnú zodpovednosť.
Témy:
vražda
USA
popôrodná depresia
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

