Začala sa ďalšia sezóna výskumu v Egypte. Nové múzeum približuje Suez a archeológovia si robia chute na nálezy a perníkové uši

Naša spolupracovníčka Renáta Rábeková nám porozprávala o pôsobení slovenských egyptológov a archeológov v Egypte. Zaujalo nás, že hoci dôležité prieplavy vo svete sú obyčajne jablkami sváru, kultúra okolo nich sa rozvíja. Nedávno napríklad pribudlo Múzeum Suezského prieplavu v Ismáílíji.  

To je úžasné, že existuje Múzeum Suezského prieplavu. Ako vzniklo? Je krásne?

Už samotná budova Múzea Suezského prieplavu v Ismáílíji je pôsobivá. Múzeum otvorili v roku 2024, sídli v zrekonštruovanej historickej budove, ktorá bola kedysi prvým administratívnym sídlom Spoločnosti Suezského prieplavu.

Budovu postavili francúzski stavitelia na základe poverenia Ferdinanda de Lessepsa, staviteľa Suezského prieplavu, v rokoch 1862 – 1869. Expozície múzea sú veľmi zaujímavo a prehľadne zostavené.

Takže sa návštevník dozvie viac, než očakával?

Múzeum pútavo mapuje nielen históriu výstavby Suezského prieplavu, ale prostredníctvom viacerých zaujímavých artefaktov aj histórie stavby lodí, lodnej dopravy a obchodu od staroegyptského preddynastického obdobia po súčasnosť.

Teda je to obdobie viac ako 5 000 rokov. Podľa zachovaných vyobrazení, ale aj podľa modelov lodí (napríklad z pohrebných výbav hrobiek Strednej ríše, 21. – 17. storočie p.n.l.), môžeme usudzovať, že staroegyptské lode mali aj výzdobu.

Pri rôznych archeologických výskumoch sa podarilo odkryť aj niekoľko reálnych lodí a člnov, samozrejme, už bez výzdobných prvkov.

Dokonca aj tzv. slnečnú loď – pôvodne sa nachádzala v samostatnej komore pri pyramíde panovníka Chufua v Gíze. Má viac ako 4 500 rokov. Nebola však určená na reálnu plavbu. Aktuálne je vystavená v novom Veľkom egyptskom múzeu v Káhire.

Foto:
Archív Renáty Rábekovej
Múzeum Suezského prieplavu, Ismáílíja.

Už tam chýba len Orient Expres…

Súčasťou areálu Múzea Suezského prieplavu je veru aj pár zrekonštruovaných pôvodných vlakových vozňov z 19. storočia, ktoré boli súčasťou železničnej prepravy v Ismáílíji.

Takisto sú zrekonštruované aj budovy v bezprostrednom susedstve múzea a jeho okolie. Dokonca boli zachované aj viaceré pekné architektonické detaily a drobné výzdobné prvky budov z doby ich vzniku.

Aké múzeá boli v lokalite doteraz?

V Ismáílíji je aj menšie Archeologické múzeum. Je jedným z najstarších regionálnych múzeí v Egypte. Bolo otvorené v roku 1934.

Návštevník tu nájde nielen artefakty z obdobia starovekého Egypta, ale aj exponáty z grécko-rímskej doby, koptské a islamské pamiatky. Navyše sídli v historickej budove, určite stojí za návštevu.

Foto:
Martin Havran
Renáta Rábeková z Nadácie Aigyptos.

Čím je vám sympatický sám staviteľ prieplavu Ferdinand de Lesseps? Dozvie sa o ňom návštevník múzea viac? Je v tých končinách všeobecne známy?

V novodobých dejinách Egypta je Ferdinand de Lesseps niekedy vnímaný kontroverzne, aj keď mu určite nikto neupiera zásluhy. Jeho bronzová socha v nadživotnej veľkosti stála v Port Saide pri vstupe do Suezského prieplavu od roku 1899. Vztýčili ju pri príležitosti 30. výročia otvorenia prieplavu.

Po znárodnení prieplavu Egyptskou republikou v roku 1956 bola socha odstránená – ako symbol koloniálnej nadvlády. V Port Saide po nej zostal len kamenný podstavec. Našťastie sa objavila práve v expozícii novootvoreného Múzea Suezského prieplavu v Ismáílíji, kde má priestor v jeho átriu.

Lesseps bol francúzsky orientalista a diplomat, istý čas pôsobil aj ako konzul v Káhire. Už vtedy sa inšpiroval myšlienkou na stavbu prieplavu. Naplno sa jej začal venovať až po ukončení diplomatickej kariéry.

Výstavba Suezského prieplavu trvala 10 rokov, sprevádzalo ju viacero problémov. Napokon prieplav 17. novembra 1869 slávnostne otvoril egyptský chedív – miestokráľ Ismá’íl Paša.

Bola to veľká udalosť. Na otvorení sa zúčastnili mnohé osobnosti vtedajšej doby, napríklad aj rakúsky cisár František Jozef I. Suezský prieplav je odvtedy veľmi dôležitou trasou v námornej doprave a má celosvetový význam.

Foto:
Archív Renáty Rábekovej
Socha Ferdinanda de Lessepsa v Múzeu Suezského prieplavu, Ismáílíja,

Keď sa tam niečo deje, cíti to celý svet. Ako je prieplav zabezpečený?

Stále si asi pamätáme, aký problém nastal v dodávkach tovarov, keď v roku 2021 v prieplave uviazla loď Ever Given a znefunkčnila ho takmer na týždeň.

V roku 2015 Egypt otvoril tzv. Nový Suezský prieplav, čo je vlastne druhá vetva prieplavu, a zvýšil tým kapacitu preplavených lodí takmer na dvojnásobok.

Kedy sa to všetko vlastne začalo? Kto sníval o prieplave ako prvý?

Myšlienka prepojiť Stredozemné a Červené more prostredníctvom rieky Níl vznikla už v staroveku. Prvú vodnú cestu, ktorá vtedy prepájala Níl a Červené more, vybudovali už za vlády panovníka Senusreta III. v 19. storočí p.n.l. Neskôr ju, po dobytí Egypta v 6. storočí p.n.l., obnovili Peržania.

Je to veľmi zaujímavé. Dávnejšie stopy asi nezostali, ale – vie sa napríklad, kde Lesseps býval?

Dávnou stopou starovekého vodného kanála je dnešné údolie – wádí Tumilát. Tu sa nachádza aj naša archeologická lokalita Tell el Retábí, kde prebieha poľsko – slovenský výskum už od roku 2007.

V susedstve Múzea Suezského prieplavu stojí tzv. Lessepsova vila z rovnakého obdobia ako múzeum. Traduje sa, že sa v nej počas výstavby prieplavu Lesseps zdržiaval. Dnes je citlivo zrekonštruovaná a prebudovaná na päťhviezdičkový hotel, veľmi vkusne zariadený.

Foto:
Archív Renáty Rábekovej
Novodobá mozaika so scénou otvorenia Suezského prieplavu, Ismáílíja.

Je teda okolie prieplavu aj centrom spoločenského života? Ako sa tam ľudia bavia? Ako sa bavíte na výskume vy?

Prieplav samotný je v prvom rade technickou stavbou. Neponúka teda možnosti rekreácie alebo relaxu, keďže je to veľmi dôležitá a vyťažená dopravná tepna. Na jeho trase sú tri významnejšie mestá – Port Said a Suez na jeho vstupoch a Ismáílíja v strede jeho trasy.

Práve Ismáílíja je logistickou základňou slovenských a poľských egyptológov a archeológov počas nášho poľsko-slovenského egyptologického výskumu Tell el Retábí.

Už ste nám kedysi o tomto meste rozprávali. Čo je tam nové?

Moderná Ismáílíja je celkom živé mesto. Je tu niekoľko múzeí, kiná, futbalové štadióny, nákupné centrá, reštaurácie a kaviarne. Na okraji mesta, kde je aj naša bydlisková základňa počas výskumu, je pôvodné Krokodílie jazero (jazero Timsáh). To je dnes súčasťou Suezského prieplavu.

Preto ani ono nemá veľmi vhodné podmienky na kúpanie. Ak ale máme pri prenájme šťastie na ubytovanie v tesnej blízkosti jazera, môžeme cez deň niekedy vidieť obrovské nákladné lode plaviace sa prieplavom takmer z okna.

Je to veľmi zaujímavý pohľad – ako plávajú jedna za druhou na dohľad od seba, pomerne úzkou vodnou cestou. Práve toto jazero priláka cez víkendy najmä rodiny s deťmi, ale aj mládež. Užívajú si tu oddych a zábavu.

Vo štvrtky a piatky, teda počas arabského víkendu, tu zvykne bývať v letných a skorých jesenných mesiacoch dosť rušno.

Občas nám ten nočný ruch robí problém, keďže my sme tam v práci a potrebujeme sa v noci vyspať (smiech). Centrum mesta býva každý večer plné – ľudia sú na prechádzke, sedia v kaviarňach alebo v reštauráciách.

Foto:
Archív Renáty Rábekovej
Tell el Retábí, pozostatky migdolu – vstupnej brány do pevnosti Ramessa III.

Sú tam aj zaujímavé obchodíky?

Bohužiaľ, aj tam už dorazil trend trávenia času v nákupných centrách. Po pandémii sa to prejavuje stále viac – tradičné kaviarne a obchody zanikajú a rušná večerná atmosféra sa pomaly presúva práve do nákupných centier. My máme voľno iba v piatok, čo je arabská „nedeľa“.

Vtedy si zvykneme urobiť výlet do blízkeho okolia alebo na niektoré dostupné pamiatkové lokality. Niekedy sa dostaneme aj k moru. Alebo si len doprajeme voľný deň a viac spánku, keďže počas pracovného týždňa sa vstáva každý deň ráno o štvrtej, niekedy už o 3.30 hod.

Vtedy si len tak posedíme s kávou, čajom alebo čerstvým mangovým džúsom pri jazere. A tiež s perníkovými štramberskými ušami, ktoré nám každý rok nezabudne priniesť naša kolegyňa archeologička z Moravy. Ku káve sú skvelé!

Párkrát sme boli aj v kine, to bolo celkom zaujímavé – počas predstavenia zrazu v strede deja stopli film, rozsvietilo sa a nastala 10- či 15-minútová pauza. Ľudia si odbehli po občerstvenie, na cigaretu a potom film pokračoval ďalej. Prvýkrát to bolo pre nás šokujúce.

Foto:
Archív Renáty Rábekovej
Plavba v Suezskom prieplave.

A ostatné mestá?

Boli sme aj vlakom v Port Saide, časť trasy železnice vedie popri Suezskom prieplave. Je zaujímavé pozorovať plaviace sa lode priamo z vlaku.

Taktiež sme boli v Sueze. Aj tam je moderné regionálne múzeum, ktorého časť je venovaná staroegyptským lodiam, plavbe, ale aj obchodu.

A ako pokračuje samotný výskum?

Práve teraz, v polovici októbra, začali kolegovia z Nadácie Gedíd Aigyptos a Ústavu orientalistiky SAV ďalšiu sezónu výskumu na egyptskom Tell el Retábí.

Počas mesiaca terénnych prác budú pokračovať vo výskume západného okraja našej časti lokality a starovekého vodného kanála, ktorý spájal staré rameno Nílu s jazerom.

To sa kedysi rozkladalo severne od už objavených pevností panovníkov Ramesseho II. a III. (13. – 12. stor. pred n.l.). Ich hypotetická vizualizácia je na našej stránke www.aigyptos.sk.

V tejto oblasti sa i naďalej dajú očakávať nálezy z viacerých vrstiev osídlenia, od Druhého prechodného obdobia (18. – 16. stor. pred n.l.) až po grécko-rímsku dobu (4. stor. pred n.l. – 4. stor. n.l.), čiže v rozsahu až takmer 1 800 rokov.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Egypt
rozhovor
archeológia

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.