Začala sa skutočná zmena Roberta Fica? Dozvieme sa to v nasledujúcom roku (komentár Petra Weissa)
obchodnyregister
2026.06.24.
Otázkou zostáva, či sa premiér dokáže vymaniť z negatívnej povesti, ktorú si medzi partnermi v EÚ vytvoril svojím toxickým spojenectvom s Viktorom Orbánom.
Autor je bývalý politik a bývalý veľvyslanec v Maďarsku a v Českej republike.
Dva a pol roka tvorili Viktor Orbán a Robert Fico dvojicu, ktorá blokovala a zdržiavala rozhodnutia EÚ, zvyšovala ich politické náklady a tým nepriamo pomáhala Rusku. Hlboký rozkol medzi poľskou a českou vládou na jednej strane a Orbánovou a Ficovou vládou na strane druhej v hodnotení bezpečnostných rizík vyplývajúcich z ruskej agresie a v otázke pomoci Ukrajine napokon zmrazil aj spoluprácu vo V4 na premiérskej úrovni.
Paradoxne bol pritom najhlasnejším obhajcom jej zachovania práve premiér Slovenska – najmenšieho členského štátu. Zodpovednosť za paralýzu Vyšehradskej skupiny však opakovane pripisoval politickým intrigám veľkých štátov Európskej únie.
Fico by sa ocitol v izolácii
Zásadný konflikt v rámci V4 kvôli stratégii postupu v bezprecedentnej bezpečnostnej kríze, ktorú vyvolala ruská revizionistická a imperialistická vojna, bagatelizoval Robert Fico „právom na iný názor“. Zároveň sa cítil ukrivdený, keď český premiér Petr Fiala a poľský predseda vlády Donald Tusk označili za šokujúce jeho výroky, ktoré vyslovil pri príležitosti druhého výročia ruskej invázie na Ukrajinu.
Fico totiž tvrdil, že podobne ako ostatní lídri EÚ, ktorí podporujú brániacu sa Ukrajinu, sú aj Fiala a Tusk vojnovými štváčmi, nesú zodpovednosť za zabíjanie Slovanov a démonizujú Vladimira Putina.
Prečítajte si tiež:
Po tom, čo sa Andrej Babiš po tretíkrát stal českým premiérom, pridal sa na Orbánovu stranu a revidoval politiku pomoci Ukrajine, ktorú presadzovala Fialova vláda. Po volebnom debakli Viktora Orbána, ktorého ideológiu a spôsob vládnutia Robert Fico opakovane označoval za inšpiráciu pre Slovensko, sa však situácia zásadne zmenila.
Slovenský premiér prišiel o spojenca, s ktorým sa mohol deliť o politické náklady opakovanej konfrontácie s väčšinou EÚ a zároveň mobilizovať svojich zradikalizovaných proruských, protiukrajinských a protieurópsky naladených voličov. Musel si preto uvedomiť, že ak by v takejto politike pokračoval, ocitol by sa v úplnej izolácii.
Slovensko potrebuje demokratickú Ukrajinu
Aj preto na poslednom zasadnutí Európskej rady podporil všetky rozhodnutia týkajúce sa Ukrajiny vrátane ďalšieho balíka protiruských sankcií a pokračovania prístupového procesu Ukrajiny. Po samite vyhlásil, že Slovensko potrebuje za svojou východnou hranicou stabilnú a demokratickú Ukrajinu.
S tým možno len súhlasiť. Zároveň však tento výrok odhaľuje najväčší paradox doterajšej politiky jeho štvrtej vlády. Takým susedom môže byť Ukrajina iba vtedy, ak ubráni svoju štátnu nezávislosť pred agresiou Ruskej federácie a nestane sa súčasťou jej sféry vplyvu. To sa dá dosiahnuť len vďaka dlhodobej politickej, ekonomickej, finančnej a vojenskej podpore zo strany Európskej únie a jej spojencov.
Prečítajte si tiež:
Ak je dnes naozaj slovenským národným záujmom mať vo východnom susedstve demokratickú a stabilnú Ukrajinu, ktorá sa raz môže stať členom EÚ, potom sa natíska otázka, prečo Ficova vláda dva a pol roka presadzovala politiku, ktorá dosiahnutie tohto cieľa objektívne sťažovala.
V tomto kontexte treba vnímať aj premiérsky samit V4 v Maďarsku. Nový maďarský premiér Péter Magyar stihol urovnať bilaterálne spory s vládou Donalda Tuska, ktoré vyprovokoval Viktor Orbán. Spoločne sa usilujú o obnovenie dôvery medzi členmi Vyšehradskej skupiny a zároveň o návrat dôvery vo V4 medzi ostatnými štátmi EÚ.
Srdce Európy bije vo V4
„V4 je späť,“ vyhlásil Péter Magyar na tlačovej konferencii po prvom stretnutí predsedov vlád Vyšehradskej štvorky od februára 2024. A dodal, že „srdce Európy dnes bije v strednej Európe“. Tým vyslal jasný signál, že V4 sa neobnovuje ako voľakedajšia orbánovská protiváha Bruselu, ale ako pragmatická koordinačná platforma pred zasadnutiami Európskej rady a nástroj vzájomnej pomoci pri riešení spoločných regionálnych problémov.
To však neznamená, že staré konflikty zmizli. Stratila sa len ochota viesť ich na verejnosti. Keď Robert Fico na tlačovej konferencii vyhlásil, že V4 sa nebude venovať témam, ktoré jej členov rozdeľujú, hovoril predovšetkým o Ukrajine a Rusku – teda o otázkach, ktoré skupinu priviedli na pokraj rozpadu.
Prečítajte si tiež:
Pozoruhodné je, že mu to nikto z partnerov verejne nepripomenul. Mohol sa tak prezentovať ako jeden z obnoviteľov Vyšehradu, hoci ešte nedávno vstúpil do histórie česko-slovenských vzťahov po rozdelení Československa tým, že uprednostnil politické spojenectvo s maďarským premiérom pred tradične úzkou spoluprácou s českým premiérom.
Na minulosť sa však nezabudlo. Péter Magyar otvorene povedal, že krízu V4 spôsobil rozpad poľsko-maďarských vzťahov za Orbánovej vlády. Donald Tusk opakovane zdôrazňoval, že dôvera medzi Varšavou a Budapešťou musela byť najprv obnovená. Medzi riadkami bolo zrejmé, kto nesie hlavnú zodpovednosť za rozbitie dovtedy najtesnejšieho partnerstva v regióne.
Poľsko nie je odkázané na V4
Druhým významným politickým posolstvom samitu sú nové mocenské pomery vo Vyšehrade. Donald Tusk nenápadne pripomenul, že Poľsko nie je odkázané na V4. Má Weimarský trojuholník, Trojmorie, severských partnerov i silné postavenie v EÚ a NATO. Vyšehradská skupina preto pre Varšavu nie je existenčnou nevyhnutnosťou, ale jednou z možností, ktoré sa rozhodla využiť.
Aj preto, že v posledných rokoch sa objavovali úvahy o vytvorení novej regionálnej spolupráce na pôdoryse krajín bývalej habsburskej monarchie bez Poľska, ktoré sa jasne vymedzuje voči ruskej imperialistickej politike a zároveň sa usiluje udržiavať dobré vzťahy so Spojenými štátmi.
Prečítajte si tiež:
Péter Magyar po voľbách tiež hovoril o širšej stredoeurópskej platforme vrátane Rakúska, Chorvátska, Slovinska či Rumunska. Napokon sa však na tlačovej konferencii ukázala zhoda premiérov na potrebe návratu k osvedčenému formátu V4+, či už s partnermi z EÚ alebo mimo nej.
Samit zároveň demonštroval zásadnú obnovu poľsko-maďarského spojenectva. Nebolo náhodou, že Donald Tusk a Péter Magyar si opakovane vymieňali komplimenty a pripomínali tisícročné poľsko-maďarské priateľstvo. Keď citovali známe „Polak, Węgier, dwa bratanki“, nešlo o folklór. Bol to politický signál, že vo V4 bude dominovať os Varšava – Budapešť.
Zo slovenskej ani z českej strany, žiaľ, nezaznelo nič podobné o tradičných vzťahoch medzi Slovenskom a Českou republikou, ktoré sa vyznačujú spoločnou históriou, jazykovou a kultúrnou blízkosťou, prepojenosťou rodín a hospodárskou previazanosťou. Zdôrazňoval sa najmä ekonomický pragmatizmus a problematika migrácie.
Slovensko sa po sérii konfliktov s európskymi partnermi ocitlo v zahraničnopoliticky podstatne osamelejšej pozícii, než v akej sa dnes nachádza Maďarsko. Obnovenie V4 a slovenské predsedníctvo, ktoré sa začína 1. júla, preto Robertovi Ficovi ponúkajú príležitosť prezentovať sa ako aktívny regionálny hráč.
Prečítajte si tiež:
Otázkou zostáva, či sa dokáže aspoň čiastočne vymaniť z negatívnej povesti, ktorú si medzi partnermi v členských štátoch a inštitúciách EÚ vytvoril svojím toxickým spojenectvom s Viktorom Orbánom.
Zrkadlom pre jeho politiku je fakt, že skrachovaný režim neliberálnej demokracie, ktorý hľadal oporu v Trumpovom hnutí MAGA a v posluhovaní Putinovi, musí dnes Péter Magyar prebudovať nielen preto, aby sa rozmrazili eurofondy, ale predovšetkým preto, aby sa Maďarsko opäť stalo právnym štátom a plnohodnotnou demokraciou a vymanilo sa z izolácie v EÚ.
Slovenské predsedníctvo vo V4 v nasledujúcom roku môže poskytnúť aspoň čiastkovú odpoveď na otázku, či bol bruselský samit začiatkom skutočnej zmeny politiky slovenského premiéra, alebo iba jej taktickou úpravou po páde jeho politického priateľa a jediného spojenca v EÚ Viktora Orbána.