Záchranári odhalili nelegálnu množiareň. Voľne tečúce rieky sú nevyhnutné pre ryby aj ľudí (EKOvýber)

obchodnyregister 2026.05.27.

Slovenské mestá už podľa Únie miest nepotrebujú ďalšie stratégie na papieri, ale peniaze, jasné pravidlá a nástroje, ako sa reálne brániť horúčavám, suchu a prívalovým dažďom. Štátna veterinárna a potravinová správa SR aj polícia zasahovali pri viacerých prípadoch nelegálneho prevozu zvierat a v množiarňach.  

Pozrite si s nami prehľad správ z oblasti životného prostredia, ktoré by vás mohli zaujať.

Vráskavec Timmy zomrelimage
Prečítajte si tiež:

SNS žiada od Tarabu vysvetlenia zonácií

Koaličná SNS sa nezúčastnila na žiadnej fáze prípravy návrhu zonácií a odmieta postupy ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS) v tejto veci. TASR o tom informovala riaditeľka kancelárie predsedu SNS Andreja Danka Zuzana Škopcová. Strana tvrdí, že Taraba vedie rezort autonómne. Pozvala ho na najbližšie zasadnutie predsedníctva strany, aby vysvetlil vzniknuté otázky. SNS opätovne vyzýva Tarabu, aby prehodnotil svoj prístup k pripravovanej zonácii.

„Slovenská národná strana vyjadruje hlboké sklamanie z alibistického vyjadrenia podpredsedu vlády SR Tomáša Tarabu, ktorý je už tri roky autonómnym ministrom životného prostredia, pričom o spôsobe vedenia rezortu nediskutuje s vedením Slovenskej národnej strany,“ odkázala Škopcová. SNS v stanovisku vyhlásila, že dôrazne odmieta niesť politickú zodpovednosť za rezort, v ktorom nemá takmer žiadnych nominantov a minister v ňom koná od počiatku autonómne, samostatne prijíma personálne aj odborné rozhodnutia, „avšak následne sa snaží prenášať dôsledky svojich rozhodnutí na politickú značku SNS“.

SNS preto vyzýva generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR Mareka Chovana, aby zvážil ďalšie zotrvanie „v bezprostrednej blízkosti ministra životného prostredia“. Strana tiež chce, aby Taraba prehodnotil prístup k zonáciám tak, aby boli zachované aj práva minoritných vlastníkov v rámci národných parkov a zohľadnené oprávnené záujmy každého, koho sa proces zonácie a rozširovania národných parkov negatívne dotkne. „V podobe, ako to navrhuje minister životného prostredia, je viac ako pravdepodobné, že Európska komisia neschváli na čerpanie predmetné vyčlenené finančné prostriedky,“ tvrdí strana. Tarabu pozvala na svoje predsedníctvo, ktoré bude 28. mája.

Šéf envirorezortu v stredu vyhlásil, že posledný polrok zastrešoval prípravu návrhu zonácií Chovan, ktorý je nominantom SNS. On by mal preto podľa Tarabu vysvetliť, kde konkrétne sa návrh nastavil v prospech podnikateľských skupín, ako to tvrdí SNS. Za návrhom zonácií si Taraba stojí a je podľa neho urobený veľmi dobre. Odmieta debaty o vychádzaní v ústrety tzv. oligarchom, garantuje, že po zonácii nenastane v Tatrách masívna výstavba. Minister tiež dodal, že návrh prešiel legislatívnou radou vlády bez pripomienok.

TK hnutie Slovensko 3.6.2025image
Prečítajte si tiež:

Mestá potrebujú nástroje, aby zvládli horúčavy, sucho aj prívalové dažde

Slovensko už nepotrebuje diskusiu o tom, či klimatická zmena ovplyvňuje život v mestách, ale jasný plán, ako pomôcť mestám zvládať jej dôsledky v praxi – pri plánovaní územia, obnove budov, ochrane verejných priestorov, hospodárení s vodou i ochrane zdravia obyvateľov. Konštatuje to Únia miest Slovenska (ÚMS) v súvislosti so Stratégiou adaptácie SR na zmenu klímy do roku 2040 z dielne Ministerstva životného prostredia, informovala hovorkyňa ÚMS Daniela Piršelová.

Únia zdôrazňuje, že adaptačná politika musí byť praktická, zrozumiteľná a vykonateľná na miestnej úrovni. „Mestá nesmú zostať iba adresátom úloh. Musia byť partnerom štátu pri ich tvorbe, financovaní aj realizácii,“ zdôraznila Piršelová.

V pripomienkach k predmetnej stratégii žiada únia najmä metodickú a finančnú podporu pre mestá a obce, mapovanie klimatickej zraniteľnosti či začlenenie adaptačných opatrení do územných plánov a rozvojových dokumentov. Rovnako tak lepšiu koordináciu medzi štátom, regiónmi a samosprávami, ako aj kvalitné zapojenie verejnosti. Pripomína, že výsledkom stratégie nemá byť „ďalší všeobecný dokument“, ale nástroj, ktorý mestám pomôže prijímať konkrétne opatrenia. Týkajú sa zelene a ochrany pred horúčavami, lepšieho zadržiavania zrážkovej vody, odolnejších verejných budov, bezpečnejšej infraštruktúry, kvalitnejších verejných priestorov a lepšej ochrany zraniteľných skupín.

Zabúdať netreba na to, že samosprávy rozhodujú o tom, ako budú vyzerať ulice, námestia, sídliská, školské areály, verejné budovy či dopravná infraštruktúra. Práve tieto rozhodnutia podľa únie určujú, či budú mestá v najbližších rokoch odolnejšie, zdravšie a bezpečnejšie. Adaptácia na zmenu klímy nie je podľa nej samostatná environmentálna agenda, ale otázka kvality života, verejného zdravia, bezpečnosti a rozvoja miest.

„Ak má byť úspešná, musí byť premietnutá do územného plánovania, investícií a každodenného rozhodovania samospráv. Mestá konajú v rámci ich síl a možností, potrebujú však aj jasné pravidlá, odbornú podporu a férové financovanie,“ odkazuje Piršelová.

Zlepšovanie klimatickej odolnosti miest považuje ÚMS za jednu zo svojich priorít. Dlhodobo podporuje mestá v tom, aby sa dokázali pripraviť na meniace sa podmienky prakticky, odborne a v prospech obyvateľov. Jedným z projektov v spolupráci s expertmi v oblasti klimatickej zmeny je projekt Klimasken.

Na hornej Orave stále chýba zhruba dvojmesačný úhrn zrážok

Napriek niekoľkým daždivým dňom na hornej Orave stále chýba približne dvojmesačný úhrn zrážok a deficit vody v pôde pretrváva. Chránená krajinná oblasť (CHKO) Horná Orava na sociálnej sieti informovala, že dlhšie obdobie sucha výrazne pocítili najmä poľnohospodári a lesníci, keďže krajina bola po suchých týždňoch výrazne presušená.

„Aj preto sa Správa CHKO Horná Orava dlhodobo snaží pri revitalizačných opatreniach zastaviť v krajine každú kvapku vody. Obnovou rašelinísk, spomaľovaním odtoku pomáhame krajine lepšie zvládať obdobia sucha aj výkyvy počasia,“ priblížili zo správy.

Voda, ktorá z krajiny neodtečie príliš rýchlo, zostáva podľa ochranárov pre lesy, lúky, potoky aj pre ľudí. „A práve tieto dni ukazujú, aké dôležité je zadržať ju tam, kde prirodzene patrí,“ podotkli.

CHKO Horná Orava sa nachádza v najsevernejšej časti Slovenska. Do jej pôsobnosti spadá celé územie okresu Námestovo, väčšina územia okresu Tvrdošín a časť okresu Dolný Kubín. Takmer polovicu územia CHKO zaberajú lesy. Výnimočným javom vo vegetácii CHKO je prítomnosť značnej pestrosti rašelinných fytocenóz s výskytom charakteristických vzácnych a ohrozených druhov rastlín, ako andromédka sivolistá, rojovník močiarny, ostroplod biely, rosička okrúhlolistá, plavúnec zaplavovaný, ostrica výbežkatá, vŕba čučoriedková.

Pred tunelom Branisko zadržali nelegálnu zásielku psov

Príslušníci finančnej správy odhalili počas rutinných kontrol pred tunelom Branisko dodávku s ukrajinským evidenčným číslom, ktorá nelegálne prepravovala psy. Keďže vodič nedokázal predložiť potrebné dokumenty k zvieratám, na miesto bol privolaný veterinárny inšpektor z Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Prešov, informovala RVPS na svojom Facebooku.

Následná kontrola odhalila masívne porušenie európskej legislatívy. V dodávke sa nachádzalo celkovo 17 psov, pričom až deväť z nich nemalo pas spoločenského zvieraťa. U viacerých šteniat vzniklo podozrenie, že ich skutočný vek nezodpovedá údajom v dokladoch, a v niektorých pasoch dokonca nesedelo ani pohlavie zvierat.

Podľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy išlo vzhľadom na počet psov o komerčnú prepravu na trase z Rumunska do Estónska. Vodičovi však chýbalo povolenie prepravcu, certifikát TRACES a taktiež osvedčenie o spôsobilosti vodiča či sprievodcu. Vozidlo navyše nebolo schválené na dlhé prepravy nad 8 hodín.

Celá zásielka psov bola v sprievode presunutá do karanténnej stanice v Prešove. Veterinárny lekár zvieratá podrobil detailnej zdravotnej kontrole.

Psy sú momentálne umiestnené v prešovskej stanici, odkiaľ budú neskôr presunuté do štátnych karanténnych zariadení. Prípadom sa kompetentné orgány naďalej zaoberajú a prebieha ďalšie vyšetrovanie.

Záchranári odhalili nelegálnu množiareň

Inšpektori Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy za asistencie polície a hasičov tiež zasahovali v objekte, v ktorom majiteľka v katastrofálnych podmienkach chovala desiatky zvierat. Počas radikálneho vstupu do domu museli zložky čeliť agresívnemu správaniu majiteľky, ktorá kontrolu fyzicky aj slovne napádala, útočila na prítomných inšpektorov a dobrovoľníkov a zvieratá sa snažila zámerne vypúšťať.

Na mieste bolo zhabaných celkovo 40 psov, z ktorých takmer všetky boli bez povinného čipovania. Podľa svedectiev záchranárov žili zvieratá vo vlastných výkaloch a v priestoroch s vysokou koncentráciou amoniaku. Medzi zaistenými psami boli vychudnuté a nesocializované chrty s viditeľnými prejavmi príbuzenského kríženia, ako aj buldočky vykazujúce chronické zápaly uší, očí a dýchacie problémy. Viaceré suky javili známky po opakovaných pôrodoch a u niektorých šteniat existuje podozrenie na hydrocefalus.

Všade bola hrubá vrstva výkalov, cez ktorú bolo potrebné psy vynášať. Zvieratá mali mokvavé zápaly kože, prerastené pazúry a trvalé poškodenia zraku a sluchu.

Podľa doterajších zistení slúžil tento nelegálny chov na komerčné účely a šteňatá z týchto podmienok boli pravidelne predávané prostredníctvom internetových inzerátov za stovky eur. Odobrané psy boli odovzdané do starostlivosti, pričom ich rekonštrukcia bude vzhľadom na prekonanú traumu a zdravotný stav dlhodobá. Prípadom sa ďalej zaoberajú príslušné orgány.

Policajti zasahovali u muža, ktorý nechal psa dva týždne bez potravy a vody

Vyšetrovateľ envirokriminality Národnej centrály osobitných druhov kriminality Prezídia Policajného zboru podal prokurátorovi návrh na podanie obžaloby na 47-ročného muža z okresu Malacky. Muž čelí obvineniu z prečinu týrania zvierat, za čo mu v prípade dokázania viny hrozí trest odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky, informuje polícia na svojom Facebooku.

Podľa zistení polície obvinený ponechal dvojročného kríženca nemeckého ovčiaka priviazaného na krátkom povraze na dvore rodinného domu. Zviera nechal bez prístrešku, potravy a vody minimálne dva týždne, a to počas mrazivého zimného obdobia. Psovi príležitostne pomáhali susedia, ktorí mu cez plot podávali jedlo a vodu.

Privolaný veterinárny lekár u psa konštatoval podvýživu a musel mu ošetriť reznú ranu na krku, ktorú mu spôsobilo tesné priviazanie. Zviera navyše nebolo čipované, očkované ani kastrované.

Podľa polície muž svojím konaním týral zviera zvlášť krutým a surovým spôsobom, čím priamo porušil zákon o veterinárnej starostlivosti.

Polícia Slovenskej republiky v tejto súvislosti opätovne upozorňuje verejnosť, že akékoľvek bezdôvodné konanie smerujúce k zanedbaniu starostlivosti, zraneniu alebo usmrteniu zvieraťa je protiprávne a páchateľom hrozí trestné stíhanie.

Voľne tečúce rieky sú nevyhnutné nielen pre ryby, ale aj pre ľudí

Pri príležitosti sobotného Svetového dňa migrácie rýb organizácia WWF Slovensko upozorňuje, že zdravé a voľne tečúce rieky sú nevyhnutné nielen pre ryby a iné vodné živočíchy, ale aj pre ľudí. Organizácia poukázala na to, že migráciu rýb často blokujú hate, priečne stavby a nepriechodné bariéry, ktoré rozdeľujú rieky na izolované úseky.

Rieky v Európe v súčasnosti pretína viac ako 1,2 milióna bariér, z ktorých mnohé sú nefunkčné alebo už dávno stratili svoj význam. Naďalej však bránia migrácii rýb, poškodzujú vodné ekosystémy a oslabujú schopnosť krajiny lepšie zvládať klimatické extrémy. „Voľná rieka nie je len o rybách. Zdravé rieky zadržiavajú vodu v krajine, ochladzujú prostredie, znižujú riziko povodní a poskytujú priestor pre život množstvu druhov. Každá odstránená bariéra môže znamenať návrat života do rieky,“ vysvetlila expertka na ochranu vôd Martina Paulíková z WWF Slovensko.

WWF Slovensko zároveň upozorňuje, že mnohé staré bariéry predstavujú aj bezpečnostné či ekonomické riziko. Viaceré boli budované pred desiatkami rokov a dnešným extrémom počasia už nemusia odolať. Ich údržba je často finančne náročná, pričom odstránenie nepotrebných bariér môže byť v mnohých prípadoch lacnejším a efektívnejším riešením.

Pozitívny príklad priniesol nedávno aj horný Hron pri obci Pohorelská Maša, kde Slovenský vodohospodársky podnik odstránil starú nefunkčnú bariéru. Hoci išlo o malú konštrukciu, pre kriticky ohrozenú mihuľu ukrajinskú predstavovala neprekonateľnú prekážku počas migrácie na miesta rozmnožovania. Odstránenie bariéry pomohlo obnoviť prirodzenú priechodnosť rieky v území európskeho významu Alúvium Hrona a zároveň došlo k zníženiu povodňového rizika. „Aj malé bariéry môžu mať veľký dosah. Mnohé z nich už dnes neslúžia svojmu pôvodnému účelu, no stále bránia prirodzenému fungovaniu riek. Príklad z Hrona ukazuje, že obnova riek môže byť rýchla, efektívna a prospešná pre prírodu aj ľudí,“ dodal Miroslav Očadlík WWF Slovensko.

Rameno Foki po úpraveimage
Rameno Foki po úprave
Zdroj: WWF/Jakub Krška

Pri spore o pôdu medzi domorodými kmeňmi zahynuli tri osoby

Spory o pôdu medzi dvoma skupinami domorodých obyvateľov v Kolumbii si vo štvrtok vyžiadali troch mŕtvych a 44 zranených, oznámil guvernér departmentu Cauca Octavio Guzmán. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Kolumbijský ombudsman potvrdil, že štvrtkový spor sa týkal „pôdy a pozemkov“. Na sociálnych sieťach sa šíria videá, na ktorých sú zachytené zrážky medzi kmeňmi Misak a Nasa v oblasti Cauca na juhozápade Kolumbie. Na záberoch sú ľudia s palicami v rukách aj zakrvavené telá ležiace na zemi.

„Žiadne nezhody neospravedlnia bolesť, smrť a nebezpečenstvo, ktorému je táto populácia vystavená,“ uviedol Guzmán na sieti X. Ku konfliktu sa na sociálnych sieťach vyjadril aj člen kmeňa Nasa. „Zavreli nás, zobrali nám telefóny a podpálili niekoľko motoriek,“ objasnil.

Nelegálne plantáže koky na územiach pôvodných obyvateľov v Cauce sú dlhodobým problémom a v tejto oblasti pravidelne dochádza k únosom a útokom partizánskych skupín.

V apríli pri bombovom útoku na diaľnici v Cauce zahynulo 21 ľudí, pričom išlo o prípad s najväčším počtom zabitých civilistov za posledné desaťročia.

Členka kmeňa Nasa Aida Quilcuéová kandiduje na viceprezidentku spolu s prezidentským kandidátom Ivánom Cepedom, ktorý vedie v predvolebných prieskumoch. Vo videu na sieti X vyzvala na dialóg medzi kmeňmi Misak a Nasa. Quilcuéovú, ktorá by sa mohla stať prvou domorodou viceprezidentkou, vo februári v Cauce na niekoľko hodín uniesli ozbrojení muži.

Kolumbijská armáda v apríli oznámila nasadenie pozemných a vzdušných síl v tejto oblasti. Aj keď sú teritoriálne spory domorodých obyvateľov v Kolumbii bežné, len málokedy prerastú do zrážok s obeťami na životoch.

Rekordy vráskavcov

Dvojica vráskavcov dlhoplutvých absolvovala rekordne dlhé cesty medzi východným pobrežím Austrálie a miestami rozmnožovania sa v Brazílii, píše TASR.

Medzinárodný tím vedcov skúmajúci desaťtisíce snímok plutiev dvoch veľrýb zistil, že sa objavili na oboch stranách zemegule. Jedného z jedincov zaznamenali v roku 2007 v austrálskom Queenslande a v roku 2019 sa objavil v blízkosti brazílskeho Sao Paula, čo je vzdialenosť 14.200 kilometrov naprieč oceánmi.

Druhú veľrybu spozorovali pri pobreží brazílskeho štátu Bahia a o 22 rokov neskôr ju zaznamenali pri pobreží austrálskeho mesta Hervey Bay, vzdialenom 15 100 kilometrov.

Ide o doteraz najväčšie zaznamenané vzdialenosti medzi dvoma miestami výskytu toho istého jedinca vráskavca dlhoplutvého, uviedli vedci. Prekonávanie takýchto veľkých vzdialeností veľrybami, ktoré môžu dorásť až do dĺžky 17 metrov sú mimoriadne vzácne, dodali.

„Napriek svojej vzácnosti sú tieto presuny dôležité pre dlhodobé zdravie populácie veľrýb,“ uviedla spoluautorka výskumu Stephanie Stacková. „Ojedinelé presuny jedincov medzi vzdialenými miestami rozmnožovania sa môžu pomáhať udržiavať genetickú rozmanitosť medzi populáciami,“ spresnila.

Jedince môžu dokonca prenášať nové štýly spevu z jednej oblasti do druhej, pripomenuli výskumníci. Spevy vráskavcov dlhoplutvých sa totiž kultúrne šíria naprieč oceánskymi panvami, podobne ako hudobné trendy v ľudskej populácii.

Vedci ďalej uviedli, že výskum podporuje teóriu o vzorcoch správania sa vráskavcov dlhoplutvých známu ako tzv. Južný oceánsky výmenný model. Táto hypotéza naznačuje, že veľryby niekedy putujú do lovísk v Antarktíde, ale naspäť sa vydajú inou trasou a napokon sa ocitnú v úplne novej oblasti rozmnožovania.

Pri otvorení nového konzulátu USA protestovali stovky ľudí

Približne 500 ľudí protestovalo v Grónsku pri príležitosti otvorenia nových priestorov amerického konzulátu v centre hlavného mesta Nuuk, uviedli v piatok tamojšie noviny Sermitsiaq. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Grónske médiá uviedli, že protestujúci sa vo štvrtok večer na dve minúty otočili chrbtom k budove, v ktorej bude konzulát po novom sídliť na troch poschodiach. Americké zastupiteľstvo sa tam presťahovalo zo staršieho a menšieho objektu v prístave.

Grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen podľa informácií domácich médií pozvanie na otvorenie nového konzulátu odmietol. Grónsky rozhlas uviedol, že prítomní neboli ani žiadni zástupcovia parlamentu. Americký prezident Donald Trump sa v minulosti opakovane vyhrážal, že dostane Grónsko pod svoju kontrolu, v krajnom prípade aj s použitím sily.

Počas slávnostného otvorenia konzulátu použil veľvyslanec USA v Dánsku Ken Howery diplomatický slovník, konštatovala tlačová agentúra Ritzau. „Použitie sily prezident už zvažovať nebude,“ uviedol s tým, že „o budúcnosti Grónska musia rozhodnúť samotní Grónčania“.

Niektorí protestujúci niesli transparenty s nápisom „USA ASU“ („USA STOP“), iní skandovali heslo „Nie znamená nie!“.

V uplynulých dňoch vyvolala rozruch v Nuuku aj návšteva osobitného vyslanca USA Jeffa Landryho. Ten pricestoval bez oficiálneho pozvania a podľa vlastných slov s úmyslom „nájsť si veľa nových priateľov“. U mnohých Grónčanov to však vyvolalo len ďalšie negatívne reakcie, dodáva DPA.

Rýchle správy

  • Do projektu Vymeňte elektroodpad za lopty sa v roku 2025 zapojilo 218 škôl a vzdelávacích inštitúcií z celého Slovenska, ktoré spolu odovzdali 172 765 kilogramov elektroodpadu. V porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástlo množstvo odvezeného elektroodpadu o viac ako 17 percent, informovali o tom organizátori zo spoločnosti Sewa.
  • V rámci Týždňa dobrovoľníctva vysadili v Detve kvety, k zamestnancom mesta sa pridali aj žiaci i ďalší záujemcovia. TASR o tom informoval primátor Detvy Branislav Baran s tým, že sa zapojili aj ľudia z Turisticko-informačnej kancelárie. Spresnil, že okrasné rastliny zasadili pri starej škole pod kostolom a črepníky osadili aj na mostoch, ktoré vedú ponad Detviansky potok. Kvetinovú výzdobu doplnili aj na most na sídlisku pri pošte. Povedal, že kvetiny pribudli pri Kultúrnom centre Andreja Sládkoviča a na námestí. „Zapojili sa aj dôchodkyne z denného centra, žiaci z prvej základnej školy a zo škôlok. Prišli aj rodičia a všetci tak niečo urobili pre svoje mesto,“ objasnil s tým, že aj pozbierali smeti zo zeme či vyčistili detské ihrisko.
  • Nemocnica Agel v Zlatých Moravciach ukončila ekologickú obnovu časti areálu nemocnice. Realizáciu vodozádržných opatrení zabezpečilo mesto Zlaté Moravce. Projekt priniesol modernizáciu časti spevnených plôch v nemocničnom areáli a zároveň podporil ekologickejšie hospodárenie s dažďovou vodou, informovala riaditeľka nemocnice Nina Horniaková. Realizované úpravy sa uskutočnili počas mája. Zamerané boli na obnovu priestoru v lokalite pôvodného parkoviska a komunikácie. Vlastníkom dotknutých pozemkov je mesto Zlaté Moravce. „Zmyslom tohto vodozádržného opatrenia je najmä to, aby dažďová voda z veľkých spevnených plôch, akými parkovisko a pôvodná cesta boli, neodtekala okamžite do kanalizácie, ale aby sa aspoň časť vody prirodzene zadržala a postupne odvádzala do pôdy,“ skonštatovala Horniaková.
  • Mesto Handlová bude môcť využiť 3,5 milióna eur z Programu Slovensko na zavedeniu množstvového zberu odpadov. „Viac ako 15 000 obyvateľov Handlovej tým získa prístup k spravodlivejšiemu a efektívnejšiemu zberu komunálnych odpadov,“ uviedlo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR v súvislosti s podpisom zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku.
  • Približne 40 000 obyvateľov južnej časti amerického štátu Kalifornia dostalo v piatok príkaz na evakuáciu v dôsledku úniku toxickej chemikálie zo skladovacej nádrže v areáli leteckého závodu, ktorý vyrába plastové diely pre komerčné a vojenské lietadlá, informuje podľa správy agentúr AP a DPA. Miestne úrady sa od štvrtkového popoludnia snažia zabrániť výbuchu nádrže s chemikáliou metylmetakrylát, ktorá sa nachádza vo výrobnom areáli spoločnosti GKN Aerospace v meste Garden Grove v okrese Orange County. Z nádrže totiž začala unikať táto chemikália a následne sa začala prehrievať. Látka je vysoko toxická a horľavá. Kalifornský senátor Tony Strickland po brífingu s predstaviteľmi záchranných a bezpečnostných zložiek označil situáciu za „masívny únik priemyselných chemikálií“.
  • Juraj Lukáč z lesoochranárskeho združenia VLK na Facebooku informoval, že prípad zastrelenej vlčice s telemetrickým obojkom v CHKO Horná Orava začala riešiť enviropolícia. VLK vstúpil do vyšetrovania s aktívnou legitimáciou.

Výber z EKO článkov na Aktuality.sk

Výber z médií

  • Hneď vidia, či si v noci niekto napúšťal bazén. Obciam pri Košiciach z kohútika s pitnou vodou niekedy netečie nič (dennikn.sk)
  • V maďarskej zoologickej záhrade Nyíregyházi Állatpark navždy uspali ikonického ľadového medveďa Lloyda (blikk.hu)
  • Pašeráci viezli kriticky ohrozeného šupinavca v krabici. Zachránil ho všímavý turista z Európy (nationalgeographic.cz)
  • V obci na Spiši vypustili priehradu, rybári museli bojovať o záchranu obrovského množstva rýb (spravy.stvr.sk/)