Záhadné radary Matúša Šutaja Eštoka: Sú ruské alebo z Cypru?

obchodnyregister 2026.08.06.

Pôvodne sme mali z európskych peňazí nakúpiť 279 radarov. Prinášame otázky a odpovede k nezvyčajnému nákupu.  

Do konca júna tohto roka malo byť Slovensko pokryté sieťou radarov prepojených na akýsi centrálny mozog, ktorý by už priamo vodičom posielal pokuty. Na projekt mal rezort vnútra pod vedením Matúša Šutaja Eštoka použiť takmer 30 miliónov eur z Plánu obnovy.

„Súčasťou investície je vývoj informačného systému a obstaranie hardvéru, vrátane stacionárnych radarov na meranie rýchlosti,“ píše sa na stránke plánu obnovy.

V rámci projektu sa podľa Útvaru hodnoty za peniaze počítalo s nákupom 279 radarov, ktoré mali byť inštalované na vybraných úsekoch ciest v rámci SR a s veľkou úpravou informačných systémov ministerstva. Po spustení nového systému do plnej premávky ministerstvo očakáva, že príjmy z pokút budú oproti súčasnému stavu 10-krát vyššie.

Aktuality.sk sa pokúsili zistiť, ako to vlastne s projektom z europeňazí je.

Pozrite si, aké snímky zhotovujú nové stacionárne radary:

Sú radary ruské?

Progresívne Slovensko prišlo tento týždeň s informáciou, že rezort vnútra začal na Slovensku s montovaním radarov od pravdepodobne ruského výrobcu. Podľa Petra Bátora sa kamerové radary, na základe porovnaní na minimálne 99 percent zhodujú s tými, ktoré vyrába ruská firma Semicon zo Sankt Peterburgu. Rovnakého výrobcu spomenul už deň predtým portál carblog.sk. Nové zariadenie identifikoval na odpočívadle Bratislava – Jarovce.

Ministerstvo vnútra reagovalo na PS večer tlačovou správou, v ktorej uviedlo, že zariadenie nie je výrobkom ruského výrobcu. „Vyplýva to aj z certifikátu vydaného Slovenským metrologickým ústavom, ktorý identifikuje jeho výrobcu.“

Čo však rezort pod vedením Matúša Šutaja Eštoka dodnes nepovedal, je meno výrobcu, názov dodávateľa, nevidíme zmluvu, verejné obstarávanie a nepoznáme ani počet a rozmiestnenie radarov. Na priame otázky ministerstvo neodpovedalo.

Sú radary z Cypru?

Podľa Denník N sú nové stacionárne kamery s najväčšou pravdepodobnosťou ruské a za európsky produkt sa iba vydávajú. „Zistenia Denníka N naznačujú, že kamery sa na Slovensko dostávajú cez cyperskú schránkovú firmu, ktorá nemá na webe telefón ani email. Kamery sú s takmer istotou zariadenia, ktoré sa volajú NERO R-ONE,” píše denník.

Vychádza pri tom z voľne dostupného rozhodnutia metrologického ústavu, ktorý 30. júna udelil „Certifikát typu meradla“. „V certifikáte je fotografia zariadenia, ktorá je prakticky totožná s fotkami z kamier nad našimi cestami a s fotografiami kamier spoločnosti Simicon z ruského Sankt Peterburgu,” informuje Denník N.

O certifikát požiadala bratislavská firma it-s v apríli tohto roka. Dodávateľom ministerstva vnútra je ale podľa Denníka N spoločnosť SOITRON, a tá je od roku 2017 aj v registri partnerov verejného sektora tak, ako si to zákon vyžaduje. V registri by však mal byť aj deklarovaný výrobca – a to firma Sodasus LTD so sídlom v cyperskej Nikózii. Tá v registri však nie je.

Ministerstvo vnútra po zverejnení najnovších informácií vydalo stanovisko, v ktorom potvrdilo, že zmluvným dodávateľom radarových kamier je spoločnosť Soitron.

Podľa Denníka N je nákup radarov súčasťou zmluvy, ktorú v júni 2025 podpísalo ministerstvo vnútra s touto eseročkou a mala celkovú hodnotu 22 miliónov eur.

Rovnaká kamera je podľa PS nainštalovaná aj na Plynárenskej ulici v Bratislave, neďaleko sídla firmy SOITRON. Na plote v blízkosti zariadenia je tabuľka, ktorá informuje, že kamerový systém so snímaním EČV vozidiel je na mieste z dôvodu technického testovania a nastavenia. Ako právny základ je uvedený „oprávnený záujem prevádzkovateľa”. Sníma vozidlo, jeho EČV, rýchlosť aj polohu a údaje ukladá sedem dní.

Infografika: Nový super-radar na slovenských cestách

Ďalšie funkcie a detekované priestupky

  • Úsekové meranie: Dokáže merať priemernú rýchlosť vozidla v úseku s minimálnou dĺžkou 200 metrov.
  • Obojsmerná prevádzka: Meranie rýchlosti vozidiel na príjazde, na odjazde aj v oboch smeroch súčasne.
  • Ignorovanie značiek a svetiel: Detekcia nezastavenia na značke STOP a jazdy na červenú.
  • Nesprávna jazda: Záznam jazdy v protismere, zákazu predbiehania a jazdy vo vyhradenom pruhu (napr. bus pruh)
  • Odolnosť: Pracuje pri teplotách od -40°C do 60°C.

Sú radary bezpečnostná hrozba?

Peter Bátor z PS hovoril o možnostiach systému a bezpečnostných rizikách. Systém totiž podľa neho popri rozpoznávaní značiek vozidiel, ich rýchlosť, zisťovaní, či majú technickú, alebo emisnú kontrolu, prípadne platnú diaľničnú známku, dokáže podľa bývalého veľvyslanca pri NATO zhotovovať aj fotografie ľudí v autách a tiež videozáznamy.

Zariadenie má navyše podľa neho aj schopnosť prepnúť sa do sledovacieho režimu.

„Vtedy zaznamenáva všetky vozidlá, nielen priestupky, a po zadaní tajného kódu sprístupní aj zábery, ktoré normálne neposiela.“ Obáva s preto, že by radary dokázali monitorovať napríklad pohyb ukrajinských vozidiel, alebo zahraničnej vojenskej techniky.

Podľa ministerstva je zariadenie súčasťou uzavretej a izolovanej komunikačnej infraštruktúry bez prístupu tretích strán. „Komunikovať môže výlučne s vyhradeným informačným systémom ministerstva, ktorý zabezpečuje správu a monitorovanie jeho stavu a preberanie vytvorených záznamov,“ zdôrazňuje Neumann.

Technické zariadenie vytvára podľa neho iba záznamy potrebné na zdokumentovanie porušenia pravidiel cestnej premávky – najmä metaúdaje, fotografie alebo videosekvencie. „Záznamy sú kompletizované do samostatných dátových balíčkov, kryptograficky podpísané a do času ich prenosu uložené na krátkodobom lokálnom úložisku zariadenia. Zariadenie samo nevyhodnocuje obsah záznamov vo vzťahu k registrom ani k iným informačným systémom a nemá k nim prístup,“ tvrdí rezort.

Kedy budú na cestách reálne nasadené nové radary?

Stacionárne radary budú v rámci pilotnej fázy nainštalované do 30. augusta 2026. Ministerstvo však informuje o tom, že projekt zahŕňa aj mobilné radarové zariadenia umiestnené vo vozidlách, ktoré umožnia operatívne monitorovať aktuálne najrizikovejšie úseky a podľa potreby ich presúvať medzi jednotlivými lokalitami.

Kde majú byť nové radary?

Portál Carblog.sk informoval o novom zariadení v blízkosti odpočívadla Bratislava Jarovce, ďalšie má byť napríklad na Hlbokej ulici v Trnave.

Podľa pôvodného plánu nakúpené radary majú byť umiestnené na najviac nehodové úseky, resp. na úseky, kde často dochádza k prekračovaniu maximálnej povolenej rýchlosti.

„V súčasnosti prebiehajú zmluvné rokovania s vlastníkmi lokalít vybraných Policajným zborom a postupná montáž zariadení,“ avizuje ministerstvo vnútra.

Prečo nevidíme súťaž k tomuto projektu?

Ministerstvo vnútra pôvodne plánovalo Automatizovaný systém odhaľovania porušení pravidiel cestnej premávky obstarať v súťaži. Pred podpisom zmluvy s dodávateľom dalo súťaž na posúdenie Úradu pre verejné obstarávanie. Kontrola sa ťahala až do júla tohto roka, kedy úrad oficiálne informoval o zistení viacerých porušení zo strany ministerstva. „Zistené skutočnosti mohli mať podľa ÚVO vplyv na výsledok verejného obstarávania,“ konštatoval napokon úrad.

Ministerstvu vyčítalneúplný a nejednoznačný opis predmetu zákazky, neobjektívne a nejasne stanovené kritérium na vyhodnotenie ponúk či neprimerane krátke predĺženie lehoty na prekladanie ponúk.

„Kontrolóri okrem toho konštatovali aj porušenie princípu transparentnosti a proporcionality, keď ministerstvo vnútra zakomponovalo do zmluvy osobitnú podmienku v podobe dodania funkčného testu konceptu bez toho, aby vymedzilo kľúčové požiadavky na jeho realizáciu,“ informoval ÚVO.

Čo o radaroch odhalil Útvar hodnoty za peniaze?

Útvar spadajúci pod rezort financií hodnotil projekt v júli tohto roka. „Nákup radarov, ktorým je podmienený cieľ vyššej bezpečnosti na cestách, sa v rámci projektu zatiaľ nerealizoval,“ píše sa v hodnotiacej správe k 20. júlu 2026.

Keďže obstarávanie radarov v tom čase nebolo dokončené, ministerstvo podľa ÚHP počítalo s tým, že do nového systému zapojí aktuálne využívané stacionárne radary a mobilné hliadky.

„Bez navýšenia počtu radarov ale nemusí byť možné naplniť predpoklady zo štúdie, ktorá počíta s odhalením takmer 20 – násobného množstva porušením pravidiel cestnej premávky.“

Medzičasom ministerstvo vnútra už niekoľko zariadení nakúpilo.

„Ide o nový typ zariadenia pripravovaný na testovaciu prevádzku v oblasti merania rýchlosti. Vzhľadom na prebiehajúce prípravy je v súčasnosti predčasné poskytovať bližšie informácie,” reagovalo policajné prezídium, keď sme sa pýtali priamo na zariadenie na diaľnici D2 v blízkosti Jaroviec.

Ako ministerstvo vyriešilo modernizáciu systémov bez novej verejnej súťaže?

Útvar hodnoty za peniaze zistil, že ministerstvo vnútra zmenilo prerozdelenie financií v rámci projektu. Viac peňazí oproti pôvodným odhadom tak išlo na úpravy IT systémov a nákup hardvéru.

„Dôvody rozdielnych nákladov štúdia nevysvetľuje. Dôsledkom môže byť menej dostupných zdrojov na nákup samotných radarov a menej nakúpených kusov,“ upozorňuje ÚHP.

Vysvetľuje aj to, ako je možné, že ministerstvo deklaruje splnenie míľnika plánu obnovy bez toho, aby sme našli súvisiace verejné obstarávanie. Žiadne také totiž nebolo.

„Na nákup jednotlivých častí neboli realizované samostatné verejné obstarávania, ale boli realizované cez existujúce zmluvy MV SR,“ vysvetľuje ÚHP. Rezort vnútra teraz v tlačovej správe konštatuje, že v realizácii projektu pokračuje a míľnik Plánu obnovy stanovený na jún 2026 splnil.

„Systém bol vyvinutý a nasadený v prostredí ministerstva a v súčasnosti sa postupne uvádza do pilotnej prevádzky v produkčnom prostredí so zvýšeným dohľadom a priebežným dolaďovaním.“