Zákon v utorok definitívne končí. Štát nemôže zverejňovať darcov ani mimovládkam dávať úlohy

Štát nemôže pod zámienkou transparentnosti zverejňovať mená darcov mimovládnych organizácií, zasahovať do ich súkromia. Parlament protiústavnú úpravu nenapravil, preto 4. augusta 2026 definitívne stráca platnosť. Podľa Ústavného súdu nechránila verejnosť.  

Štát ani pod zámienkou transparentnosti nemôže neprimerane zasahovať do súkromia ľudí, ktorí podporujú mimovládne organizácie. A ani prenášať povinnosti orgánov verejnej moci na súkromné združenia.

Ústavný súd (ÚS) označil zverejňovanie zoznamu darcov, ako aj výkazov príjmov a výdavkov mimovládnych organizácií, za neprípustný zásah do práva na súkromie. Stalo sa tak začiatkom roka, ale až od 4. augusta zákon vstúpi do platnosti. Informáciu v pondelok zverejnil verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský: „Keďže od publikovania nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky uplynie zajtra šesť mesiacov a Národná rada Slovenskej republiky nedala mnou napadnutý zákon do súladu s Ústavou Slovenskej republiky, zajtra t. j. 4. augusta 2026 tento zákon stráca platnosť. Zákon definitívne zaniká”, vysvetlil.

Transparentnosť nie je dôvod

Podľa ÚS zverejňovanie nie je možné odôvodňovať požiadavkou transparentnosti, pretože tá sa uplatňuje na kontrolu štátu a verejného sektora. Mimovládne organizácie a ich darcovia sú však súkromné osoby, ktoré hospodária s vlastným, súkromným majetkom. Ústavný súd tiež označil za protiústavnú povinnosť mimovládnych organizácií sprístupňovať informácie prostredníctvom zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

„Som rád, že sa mi spolu s tímom Kancelárie verejného ochrancu práv podarilo zachovať vysoký štandard ochrany ľudských práv našich obyvateľov – ľudí, ktorí využívajú svoje ústavné právo združovať sa, podporovať občianske iniciatívy a slobodne sa zapájať do verejného života. Zamedzili sme neprípustnému zásahu do ich súkromia, ochrany osobných údajov a slobody združovania,“ uviedol k tomu verejný ochranca práv Dobrovodský.

Zastrašovanie za dary

Takáto povinnosť by v praxi znamenala, že človek, ktorý zo svojich vlastných peňazí podporí organizáciu venujúcu sa ochrane prírody, pomoci ľuďom v núdzi, vzdelávaniu, kultúre, ľudským právam alebo rozvoju miestnej komunity, môže byť proti svojej vôli verejne identifikovaný. Jeho meno by sa mohlo stať predmetom politických útokov, verejného nálepkovania, zastrašovania alebo organizovaných kampaní.

Práve v tom spočíval problém tejto právnej úpravy: nepostihovala iba organizácie, ale vytvárala tlak aj na každého jednotlivca, ktorý by ich chcel podporiť. Mohla ľudí odrádzať od darovania, spolupráce aj samotného členstva. Tým by sa postupne oslabovalo celé občianske prostredie.

Právo na súkromie

Ústavný súd zároveň zdôraznil zásadný rozdiel medzi štátom a občianskou spoločnosťou. Transparentnosť je predovšetkým nástrojom kontroly verejnej moci. Štát, samosprávy a verejné inštitúcie hospodária s verejnými prostriedkami, rozhodujú o právach ľudí a vykonávajú moc, preto musia znášať prísnu verejnú kontrolu.

Mimovládne organizácie a ich súkromní darcovia však nie sú orgánmi štátu. Ak hospodária so svojím vlastným, súkromným majetkom, štát nemôže automaticky vyžadovať, aby verejnosti odhaľovali, kto ich podporuje a akými sumami. Transparentnosť verejnej moci nemožno premeniť na neobmedzené právo štátu nazerať do majetkových pomerov súkromných osôb.

Zbytočná dvojitá povinnosť

Ústavný súd posudzoval aj povinnosť mimovládnych organizácií sprístupňovať informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Táto povinnosť sa týkala informácií o nakladaní s dotáciami, ktoré mimovládnym organizáciám poskytol štát alebo samospráva. Verejnosť má právo vedieť, komu štát poskytol peniaze, v akej výške ich poskytol, na aký účel a za akých podmienok.

Právna úprava však tento cieľ presadzovala spôsobom, ktorý bol podľa Ústavného súdu bol zbytočný a neprimeraný. Informácie o poskytnutých dotáciách už totiž boli dostupné u orgánov štátu a samosprávy, ktoré o ich pridelení rozhodli. Práve tieto orgány boli povinné vysvetliť, komu verejné peniaze poskytli a ako s nimi naložili. Zmluvy o poskytnutí dotácií boli navyše už dávno pred prijatím novely zverejňované v Centrálnom registri zmlúv.

Štát napriek tomu vytvoril ďalšiu, duplicitnú povinnosť a chcel ju preniesť priamo na mimovládne organizácie. Organizácie mali odpovedať na žiadosti, vyhľadávať dokumenty, posudzovať ich sprístupnenie, strážiť zákonné lehoty a zvládať administratívu, ktorú za normálnych okolností zabezpečujú orgány verejnej moci. A to napriek tomu, že rovnaké informácie už mal a mohol poskytnúť samotný štát.

Riziko šikany ?

Neprimerane detailná informačná povinnosť mohla otvoriť priestor na systematické zahlcovanie mimovládnych organizácií množstvom žiadostí. Organizácia s niekoľkými zamestnancami alebo dobrovoľníkmi mala namiesto pomoci ľuďom, ochrany prírody či práce s komunitou odpovedať na opakované, šikanózne alebo politicky motivované požiadavky.

Ústavný súd preto rozlíšil medzi oprávneným záujmom verejnosti kontrolovať použitie štátnych dotácií a neprimeraným zaťažovaním súkromných organizácií povinnosťami, ktoré už plnili poskytovatelia verejných prostriedkov.

Povinnosti pre štát i mimovládky

Rozhodnutie Ústavného súdu hovorí o tom, štát môže občiansku spoločnosť kontrolovať len v rozsahu, ktorý je nevyhnutný a primeraný. Nemôže ju administratívne dusiť, verejne označovať jej podporovateľov ani pod zámienkou transparentnosti prekračovať hranice základných práv.

Mimovládne organizácie musia transparentne nakladať s verejnými prostriedkami a podliehať primeranej kontrole. Nemôžu však byť bez vážneho dôvodu postavené na úroveň štátnych úradov. Ich darcovia nemôžu byť automaticky zbavení súkromia a ich právo združovať sa nesmie byť oslabované systémom.

Témy:
Ústavny súd
Róbert Dobrovodský
mimovládne organizácie
osobné údaje
transparentnosť

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.