Zákulisná operácia, ktorá nevyšla. Trumpovi ľudia chceli vrátiť Bolsonarovcov k moci, Brazílčania ale rozhodli inak

Dvaja vysokopostavení predstavitelia americkej diplomacie sa mali viac ako rok usilovať o návrat rodiny bývalého brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara k moci. Podľa zistení agentúry Reuters presadzovali sankcie a ďalšie kroky, ktorých cieľom bolo oslabiť prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu a pomôcť jeho politickým súperom.  

Zistenia vyšli na povrch len deň pred rozhodujúcim kolom prezidentských volieb. Ich výsledok však už je známy: prehra bolsonarovského tábora. Lula si zabezpečil štvrté funkčné obdobie, no jeho súper, Flávio Bolsonaro, odmieta uznať porážku.

Zistenia agentúry Reuters, zverejnené v sobotu 24. októbra, odhaľujú zákulisie americkej politiky voči najväčšej krajine Latinskej Ameriky.

Podľa výpovedí desiatich súčasných a bývalých amerických predstaviteľov sa na podpore rodiny Bolsonarovcov podieľali najmä dvaja politicky dosadení funkcionári ministerstva zahraničných vecí USA – Darren Beattie a Ricardo Pita.

Beattie pôsobil ako vysokopostavený poradca zodpovedný za americkú politiku voči Brazílii. Pita zastával ďalšiu významnú poradenskú funkciu a neskôr bol povýšený na námestníka pomocného ministra zahraničných vecí pre Severnú Ameriku.

Podľa troch zdrojov Reuters obaja ešte pred začiatkom prezidentskej kampane americkým diplomatom v Brazílii hovorili, že cieľom politiky Spojených štátov je návrat bývalého prezidenta Jaira Bolsonara do úradu.

Problémom však bolo, že Bolsonaro už nemohol kandidovať. Brazílska volebná komisia ho vylúčila z volieb a v septembri 2025 bol odsúdený na 27 rokov väzenia za pokus o štátny prevrat súvisiaci s jeho volebnou porážkou z roku 2022.

Keď nevyšiel plán s otcom, obrátili pozornosť na syna

Podľa zdrojov Reuters sa obaja americkí predstavitelia následne zamerali na podporu jeho syna Flávia Bolsonara, ktorý kandidoval proti úradujúcemu prezidentovi Lulovi.

Americkým diplomatom mali dokonca odporúčať, aby sa nestretávali s ďalšími konzervatívnymi prezidentskými kandidátmi, ktorí by mohli mladšiemu Bolsonarovi konkurovať.

Nešlo pritom iba o politické sympatie. Podľa zistení presadzovali opatrenia americkej vlády, ktoré mohli oslabiť Lulovu administratívu a zvýhodniť jeho odporcov.

Jedným z najvýraznejších príkladov boli sankcie voči sudcovi brazílskeho Najvyššieho federálneho súdu Alexandrovi de Moraesovi. Ten zohrával kľúčovú úlohu pri vyšetrovaní Jaira Bolsonara.

Beattie podľa jedného z bývalých amerických predstaviteľov kontaktoval úrad ministerstva financií zodpovedný za sankcie a presadzoval ich uvalenie na sudcu.

Washington sankcie skutočne zaviedol v júli 2025. Americká administratíva ich zdôvodňovala údajným porušovaním slobody prejavu zo strany Moraesa. Sudca naopak obhajoval svoje kroky ako boj proti dezinformáciám podkopávajúcim dôveru v demokratické inštitúcie.

Do hry vstúpili aj drogové gangy a obchodné clá

Ďalším nástrojom mala byť bezpečnostná politika. Rodina Bolsonarovcov presadzovala, aby Washington označil dve veľké brazílske zločinecké organizácie, Primeiro Comando da Capital (PCC) a Comando Vermelho, za teroristické skupiny.

Takéto rozhodnutie mohlo podľa predstáv jeho podporovateľov poškodiť prezidenta Lulu, ktorého opozícia kritizovala za nedostatočný boj proti organizovanému zločinu.

V máji 2026 sa Flávio Bolsonaro vo Washingtone stretol s americkými predstaviteľmi vrátane Beattieho a námestníka ministra zahraničných vecí Christophera Landaua. Rokovali o potrebe zaradiť uvedené organizácie na americký zoznam teroristických skupín.

Ministerstvo zahraničných vecí USA takéto rozhodnutie oznámilo nasledujúci deň. Reuters však nedokázal určiť, do akej miery ho Beattie a Pita skutočne ovplyvnili.

Washington už v júli 2025 pristúpil aj k ďalším tvrdým opatreniam voči Brazílii. Oznámil 50-percentné clá na brazílsky tovar a zrušil víza ôsmim sudcom Najvyššieho súdu.

Agentúra Reuters zdôrazňuje, že nezistila, či sa dvojica diplomatov podieľala aj na presadení týchto konkrétnych krokov.

Niektoré americké opatrenia sa navyše podľa brazílskych politických analytikov obrátili proti ich zamýšľanému politickému cieľu. Obchodné clá posilnili Lulovu popularitu a jeho vláda ich mohla prezentovať ako zásah do suverenity krajiny.

Biely dom neodpovedal na kľúčovú otázku

Zistenia zároveň nechávajú otvorenú jednu zásadnú otázku: do akej miery boli kroky dvojice diplomatov priamo riadené prezidentom Donaldom Trumpom alebo ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom.

Reuters sa nepodarilo zistiť, či obaja predstavitelia konali na ich výslovný pokyn. Biely dom sa k zisteniam odmietol vyjadriť a otázky odkázal ministerstvu zahraničných vecí.

Jeho hovorca Tommy Pigott obhajoval americké opatrenia s tým, že kroky proti obchodníkom s drogami a na ochranu slobody prejavu slúžia na obranu práv a životov Američanov. Zároveň zdôraznil právo Brazílčanov zvoliť si svojich predstaviteľov v slobodných a spravodlivých voľbách.

Bývalá vysokopostavená americká diplomatka Orna Blumová, ktorá pre Reuters opísala svoje skúsenosti s politikou oboch predstaviteľov, však upozornila na hranicu medzi presadzovaním zahraničnopolitických záujmov a politickým zasahovaním do vnútorných záležitostí inej demokracie.

Rozhodujúca skúška prišla v nedeľu 25. októbra. Lula da Silva získal podľa oficiálnych výsledkov brazílskeho Najvyššieho volebného súdu 51,79 percenta platných hlasov, zatiaľ čo Flávio Bolsonaro získal 48,21 percenta.

Úradujúci prezident tak zvíťazil rozdielom približne 4,43 milióna hlasov a zabezpečil si historické štvrté funkčné obdobie. Porazený kandidát však výsledok odmietol uznať. Spochybnil rozhodnutie predĺžiť hlasovanie o dve hodiny a avizoval, že požiada o anulovanie volieb.

K predĺženiu hlasovania došlo pre problémy s dopravou a nepriaznivé počasie v niektorých oblastiach krajiny. Podľa agentúry AP o predĺženie žiadali oba volebné tábory, hoci následne Flávio Bolsonaro označil tento postup za neprijateľný. Samotné odmietnutie porážky však nemení výsledok vyhlásený volebným súdom.

Pre americkú administratívu znamená Lulovo víťazstvo politickú komplikáciu. Zatiaľ čo Washington pod Trumpovým vedením upevňoval vzťahy s viacerými pravicovými vládami v Latinskej Amerike, Brazília zostane pod vedením prezidenta, ktorý už opakovane kritizoval americký tlak na svoju krajinu.

Zistenia Reuters tak v spojení s výsledkami volieb ukazujú nielen rozsah zákulisných snáh pomôcť Bolsonarovcom, ale aj ich hranice. Diplomatické a ekonomické nástroje Spojených štátov napokon nezabezpečili víťazstvo kandidáta, ktorému sa podľa zistení agentúry snažili pomôcť dvaja vysokopostavení americkí funkcionári.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Brazília
prezidentské voľby
USA
Donald Trump
diplomacia
Flávio Bolsonaro
Jair Bolsonaro

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.